Cti svojho otca a svoju matku

Prikázanie Cti svojho otca a svoju matku je medzi prikázaniami, ktoré usmerňujú naše vzájomné medziľudské vzťahy, hneď na prvom mieste. V zákone, ktorý dal Boh prostredníctvom Mojžiša ľudu, malo svoju dôležitosť.

V doslovnom znení je tam ešte vysvetľujúci dodatok: „Aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Ex 20, 12). Úcta k rodičom sa predkladá ako podmienka dlhého života.

RIADI MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY

Túto skutočnosť môžeme vidieť z viacerých pohľadov. V prvom rade je to akýsi naratív, ktorý pripomína a v pozadí priam nariaďuje lásku k rodičom.

Potom je to aj vyjadrenie nového princípu usporiadania izraelskej spoločnosti, ktorá má prejsť z kmeňového usporiadania k utvrdzovaniu rodiny ako základného spoločenstva, ktoré má formovať celý národ.

Zo širšieho uhla pohľadu môžeme za príkazom, doplneným piatym prikázaním Nezabiješ, vidieť potrebu úcty k všetkému živému. Prvá matka Eva bola „matka všetkých žijúcich“, všetkých, ktorí sú stvorení a povolaní k večnému životu.

V súčasnosti je potrebné apelovať aj na úctu voči matke prírode, pretože vďaka nej žijeme naše pozemské životy a, žiaľ, sme aj svedkami toho, ako necitlivo, až nemilosrdne s ňou zachádzame.

POSTUPNOSŤ LÁSKY

V kresťanskej kultúre je úcta k rodičom, zvlášť k matke, veľmi silne prítomná. Zrejme každý pozná rozprávku O troch grošoch. Chudobný robotník zaskočil kráľa, keď mu vysvetlil, že žije z troch grošov, z ktorých si ale užíva len jeden.

Ďalší požičiava – investuje do výchovy a starostlivosti o deti, a posledný vracia – odpláca lásku a starostlivosť svojim rodičom, o ktorých sa v starobe stará. Štvrté prikázanie určuje vzťah nielen medzi rodičmi a deťmi, ale v širšom kontexte aj usporiadanie akýchkoľvek vzťahov v zmysle nadriadenosti a podriadenosti.

Morálny princíp predstavuje postupnosť lásky, kde na prvom mieste je láska k manželovi, manželke, potom k deťom, rodičom, súrodencom, príbuzným, priateľom, k vlasti, národu až po lásku k prírode.

Nad tým je potom ako zastrešenie všetkého povinnosť lásky ku každému človeku, najmä k trpiacemu: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

Pán Ježiš lásku rozvíja ešte ďalej, a to o nadprirodzenú, nepochopiteľnú a ľudsky nelogickú lásku k nepriateľom: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia“ (Lk 6, 27).

POSLUŠNOSŤ OTVÁRA NEBO

Na prvom mieste je vzťah medzi rodičmi a deťmi. Jedna z prvých otázok detského spovedného zrkadielka znie: Poslúchal som rodičov? Z morálneho hľadiska je dieťa voči rodičom zaviazané poslušnosťou. Poslušnosť je jedna z najdôležitejších čností. Z neposlušnosti sa zrodila pýcha, ktorá vytvorila peklo.

„Nebudem poslúchať, nebudem slúžiť!“ hovorí diabol na úsvite dejín. Neposlušnosťou potom nainfikuje prvých ľudí. Celé biblické dejiny sú vlastne školou poslušnosti.

Od Abraháma, ktorý s vierou poslúchol Božie povolanie ísť do zasľúbenej zeme (porov. Hebr 11, 8 – 10), až po Pannu Máriu, ktorá poslušnosťou Božiemu povolaniu otvorila bránu vykúpeniu ľudstva.

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Vykúpenie nám získal najposlušnejší z poslušných, Kristus, ktorý sa stal poslušným až na smrť na kríži, a preto ho Boh povýšil a s ním sú zo smrti k životu povýšení všetci, ktorí v neho veria a do neho vkladajú všetku svoju nádej (porov. Flp 2, 8 – 11).

OBJATIE I NAPOMENUTIE V LÁSKE

Základné pravidlo vzťahu medzi rodičmi a deťmi je teda vzťah úcty a poslušnosti. Vo všetkom však hrá úlohu láska. Pokiaľ chceme uvažovať o štvrtom Božom prikázaní, musíme si uvedomiť, že všetky Božie prikázania vychádzajú z toho, ktoré je Desatoru nadradené, z prikázania lásky.

Bez lásky sa z výchovy môže stať drezúra a miernosť sa môže zvrhnúť na anarchiu. Láskou voči deťom sú rodičia zaviazaní od útleho detstva. Deti sa jej naučia len od rodičov. Rodičia si musia byť vedomí, že deti ich počúvajú aj očami, nielen ušami, čiže ako žijú rodičia, tak budú potom žiť aj deti.

Múdry rodič učí deti disciplíne a skromnosti, nejde to však bez lásky. Tá má veľa podôb. V útlom detstve je to blízkosť rodiča, častý telesný kontakt, silné emocionálne prejavy.

Zanedbanie takejto lásky v prvých rokoch života, a myslí sa tu život od úplného začiatku, čiže aj prenatálny, môže mať veľmi nepríjemné a bolestné následky v dospelosti, a to v podobe depresie či úzkostnej poruchy.

V neskoršom detstve sa láska rozširuje aj na pochvaly, uznania, ale i obmedzenia či zákazy, a keď treba, aj pokarhania a napomenutia.

Takzvaná liberálna výchova, kde sa rodičia držia zásady len nikoho v ničom neobmedzovať, nechať všetko na samovoľný vývoj, je zvyčajne prejav ich vlastnej nevychovanosti a nedisciplinovanosti. Ospravedlňujú si neochotu robiť niečo, čo je náročné, namáhavé a zodpovedné.

VÝBER NA ZÁKLADE PONUKY

Pred časom sme mali možnosť na vlastné oči v televízii vidieť deti pokrikujúce vulgárne výrazy adresované politikom na protivládnej demonštrácii. Zároveň sme vnímali aj rodičov, ktorí sa na tom zabávajú a povzbudzujú ich.

Dá sa súhlasiť s tým, že dieťa sa nemá do ničoho nútiť, má si samo vybrať, čo je preň dôležité, ale vzápätí musíme dodať, že požiadavky vždy uspokojuje ponuka. Čo rodič ponúkne svojmu dieťaťu, to si ono potom vyberie. A záleží na kvalite, nie na kvantite.

Výchova je ako sejba. Aké semeno zaseješ, takú budeš zberať úrodu. Rodičia, ktorí deťom neponúknu nič hodnotné, sa musia zmieriť s tým, že deti si budú hľadať hodnotový systém inde. Na ulici, medzi kamarátmi, na internete.

RODIČIA MILOVANÍ AŽ DO KONCA

Prvý a posledný groš z rozprávky spolu súvisia. Výchova detí sa neskôr odrazí na tom, ako sa deti postarajú či nepostarajú o svojich starých rodičov. Žiaľ, je smutné, keď je v zariadeniach pre seniorov rušný len jeden víkend. A to ten, ktorý je najbližšie k dátumu vyplácania dôchodkov.

Na druhej strane je nespochybniteľné, že zariadenia na dôstojné dožitie starých ľudí sú v dnešnej dobe potrebné. Životný štýl nám nedáva dosť času na potrebnú starostlivosť o seniorov, preto ich zverujeme do rúk odborníkov. Domovy pre seniorov vznikli z takých istých dôvodov ako materské školy.

Ako sú rodičia pracovne vyťažení a nemajú čas venovať sa deťom celý deň, tak potom dospelé deti nemajú dosť času na svojich nevládnych rodičov.

Viacgeneračné domácnosti, v ktorých so starým či chorým členom počas dňa niekto zostal doma, kým iní pracovali na statku či poli, sú už dávno minulosť.

I preto je dôležité, aby boli domovy pre seniorov dôstojné miesta s atmosférou, vďaka ktorej sa naši starí rodičia nebudú cítiť odložení a nepotrební, ale vážení a milovaní práve vďaka starobe, ktorá so sebou nesie životnú skúsenosť a múdrosť.

VRÁŤME SA NA SPRÁVNU CESTU

Kresťanská morálka okrem úcty k rodičom apeluje aj na úctu k autoritám. Tá je v súčasnosti v kríze, autority sa veľmi nerešpektujú. Aj v médiách sme si už zvykli, že sa nehovorí pán premiér, pani prezidentka, pani ministerka ale väčšinou len priezvisko.

A naopak, je zarážajúce sledovať sarkastický, arogantný a posmešný spôsob vyjadrovania politikov aj na tej najvyššej úrovni. Tento dekadentný stav sa, žiaľ, nevyhol ani Cirkvi. Neúcta k autoritám je prítomná všade okolo nás. Hovorí sa o kríze hodnôt. Kríza je križovatka.

Neznamená stroskotanie, len vybočenie z cesty. Je pre nás výzvou zastaviť sa, pozrieť sa, kde sme urobili chybu, a začať odznova, ale zmenou smeru cesty. Pán Ježiš všetky prikázania zhrnul do prikázania lásky k Bohu a k blížnemu.

Spoločne si želajme a modlime sa, aby sme mali dosť síl, či už ako jednotlivci, rodiny, spoločnosť, Cirkev, z každej krízy vyťažiť to najlepšie a najcennejšie a mohli začať budovať nové, evanjeliom preniknuté vzťahy.

Ako kresťania sme k tomu zaviazaní. Musíme sa vedieť popasovať s náročnými výzvami súčasnosti a aj dnešnému svetu ukazovať, že sa Božie prikázania dajú aplikovať na život. Veď máme byť soľou zeme a svetlom sveta.