Dovoľme Ježišovi pretvoriť naše srdce

„Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32). Pôst je časom stretnutia s pravdou, ktorá nám umožní presvedčiť sa o jednej dôležitej skutočnosti, ktorá kresťanom často uniká, a to, že všetci sme vykúpenými hriešnikmi.

Rýchle tempo dnešného sveta nám môže úplne zabrániť v hlbšom osobnom zamyslení. Nespočetné životné úlohy na nás často doliehajú s takou neúprosnosťou, že nás oberajú o dych, takže sa usilujeme vypnúť, čo môže viesť k ľahostajnosti.

Poznáme Sokratovu vetu: „Život bez skúšok nestojí za žitie.“ No život „bez vykúpenia“ tiež nie!

ČAS NA SPOZNANIE

„Vykúpenie života“ sa začína praktizovaním pôstnej disciplíny, ku ktorej patrí modlitba, pôst a almužna. Pomocou nich máme preskúmať svoje srdce, svojho ducha i svoje skutky. Potom si s odvahou môžeme položiť rozhodujúcu otázku: Čo robím denne preto, aby som vzrastal v láske ku Kristovi a v službe svojim bratom a sestrám, zvlášť „najmenším spomedzi nich“?

No najskôr musíme byť pripravení upraviť program našich preplnených dní, aby sme sa mohli stretnúť s Pánom Ježišom vo svojom najhlbšom vnútri – to je pre nás čas pravdy. Ako hovorí staré príslovie: Pravda vás oslobodí, ale spočiatku vás môže robiť nešťastnými!

To, čo v nás potrebuje uzdravenie a vykúpenie, patrí vlastne Pánu Bohu. Vo svete, ktorý nás často núti schovávať sa za masku moci, postavenia alebo zdania, nám pôstna doba pripomína, že jednotu života či vnútorný pokoj nedosiahneme iba vlastnými silami.

V tvrdej realite života si svätý Vincent de Paul veľmi skoro uvedomil, že napriek „životným postupom a výstupom“, ktoré vyhľadával a dosiahol, v ňom stále pretrvávala vnútorná prázdnota a túžba po niečom viac.

Svätý Pavol dobre vystihuje tento moment vnútorného poznania v Liste Efezanom: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov… Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 8 – 10).

Doprajme si v tomto Pôstnom období čas na spoznanie, že sme dielom Boha, od ktorého sme dostali mnohé dary a milosti.

ČAS NA NOVÉ USPORIADANIE

„Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ pýtali sa Ježiša jeho učeníci (Jn 6, 28). Pôstne obdobie však nie je zamerané v prvom rade na vonkajšiu stránku „Božích skutkov“ ani na to, čo požaduje dnešný svet. Nové usporiadanie – pretváranie – je tiež určitým spôsobom úsilím o „metanoiu“ či obrátenie srdca, čo nevyhnutne vedie k otvorenosti voči Bohu. Benedikt XVI. hovorí, že viera je „výzva na opravdivé a nové obrátenie k Pánovi, jedinému Spasiteľovi sveta“ (PF, 6).

Keď si uvedomíme, že to, na čom nám najviac záleží – naše rodiny, vzťahy, práca, zdravie alebo celkovo náš život –, sa mení nečakaným alebo nežiaducim spôsobom, to je pre nás výzva, podobne ako Pôstne obdobie, aby sme začali duchovnú púť a hľadali Ježiša. Upnúť sa na to, čo je nad naše sily, lipnúť na tom, čo nemôžeme zmeniť, alebo si priať, aby sa minulosť stala prítomnosťou, by nás mohlo odvrátiť od plnenia Božej vôle a uskutočňovania Božieho diela.

Vincent de Paul i Lujza de Marillac, svätí vincentínski zakladatelia, sa viackrát ocitli v situácii, že museli veci okolo seba i v sebe nanovo usporiadať. Lujza, zámožná vydatá žena, jedného dňa ovdovela a bola hodená do neznámeho sveta. Vincent, keď založil rehoľné a laické spoločenstvá, bol zasa úplne vyťažený neustálymi požiadavkami, ktorým musel venovať svoju pozornosť.

Obaja niekedy pokladali úlohy spojené so správou za ubíjajúce, hoci každý z nich viedol hlboký duchovný život podporovaný modlitbou, Božím slovom a Eucharistiou, čo im dávalo duševnú silu, vďaka ktorej sa vedeli prispôsobiť a vzrastať. Vincent i Lujza deň čo deň hľadali Pána a dokázali ho nájsť.

Počas tohto Pôstneho obdobia dovoľme Ježišovi pretvoriť naše srdce, aby sme prijali nevyhnutné zmeny, ktoré sú pre náš život dôležité.

ČAS NA OBNOVENIE

„Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal“ (Jn 6, 29). Vo svete zmietanom mnohými utrpeniami, ktorého kalvárska cesta je lemovaná nespočetnými krížmi, sa nám pripomína, že z pohľadu veľkonočného tajomstva Boh v našom svete neustále pôsobí. Stretávame ho v osobe Ježiša, ktorý svojím vtelením vzal na seba ľudskú prirodzenosť a vykúpil ju. Toto obnovenie sa deje premenou, ktorú v nás koná Ježiš Kristus v modlitbe, v Božom slove a v Eucharistii, aby sme mohli žiť lepším životom. Kráčame na kalváriu a z nej odchádzame s darom lásky.

Pápež Benedikt XVI. hovorí o  tejto skutočnosti, keď poznamenáva: „Kresťanský život spočíva v tom, že zakaždým znovu vystupujeme na vrch stretnutia s Bohom, aby sme následne po zostúpení, obohatení láskou a silou, ktorú nám Boh daruje, mohli slúžiť našim bratom a sestrám s rovnakou láskou ako on“ (Posolstvo na Pôstne obdobie, 3). V Porta fidei sa snaží upozorniť na vnútornú súvislosť medzi vierou a službou chudobným: „Viera bez lásky neprináša ovocie… nemálo kresťanov venuje svoj život s láskou opusteným, marginalizovaným alebo vylúčeným zo spoločnosti… pretože práve v nich sa odráža tvár samého Krista“ (PF, 14).

Avšak podobne ako každý čnostný čin aj tento sa môže stať mechanickým, zameraným len na výkon, namiesto toho, aby nám pomohol napredovať. Nám Ježišovým učeníkom svätý Vincent de Paul radí, aby sme nezabúdali na dve čnosti a tie sú jednoduchosť a pokora. Sú základom nášho vzťahu k Bohu a našej služby chudobným tohto sveta. Vincent hovorieval: „Náš Pán prebýva a má záľubu len v pokornom srdci a v jednoduchých slovách a skutkoch.“

MÁRIINA A NAŠA CESTA

Dnešné zamyslenie je ilustrované mariánskou scénou uprostred pustošivej udalosti. Je vyjadrená v jednoduchej a stručnej básni. V novembri 2012 hurikán Sandy spôsobil spúšť v Karibiku z východnej strany Spojených štátov. Následky boli hrozné. V malej lokalite na okraji New Yorku, v Breezy Point, vplyvom silného hurikánu explodovali benzínové nádrže a spadlo elektrické vedenie. To spôsobilo taký požiar, že behom niekoľkých minút zhorelo viac než 100 domov a len zázrakom nik neprišiel o život. Jediné, čo v tejto oblasti zostalo nedotknuté, bolo miesto so sochou Panny Márie. Dnes je miestom modlitby obyvateľov všetkých vierovyznaní. Sochu nazvali Madona z Breezy Point. Svedčí o mocnej ochrane Panny Márie.

Báseň pod fotografiou napísal jeden z našich spolubratov z newyorskej oblasti, ktorý v roku 2012 zomrel. Je to jedna z jeho posledných básní. Vhodne nám pripomína nielen jeho život, ale aj život, ktorý nám Panna Mária Zázračnej medaily dala ako Pánova Matka. Mária je tiež naša Matka a vždy je nám nablízku.