Držme sa Márie, ona vedie k Ježišovi

Vo filme Franca Zeffirelliho z roku 1977 Ježiš z Nazareta je počas sekvencie ukrižovania výnimočný moment. Nie je doslova biblický, vymyslel to scenárista, ale dobre vyjadril podstatu posolstva evanjelia. Márii, Ježišovej matke, stotník dovolí prejsť cez ochranku a priblížiť sa k umierajúcemu synovi. Ale keď sa Mária Magdaléna pokúsi nasledovať ju, stotník ju zastaví.

„Prosím,“ hovorí Mária Magdaléna, „som jedna z rodiny.“ Keď to Ježišova matka počuje, otočí sa, zaskočená odvahou ženy s pochybnou povesťou, ktorá predstiera, že je Ježišova príbuzná. Stotník sa teda pýta Márie: „Je z rodiny?“ Ježišova matka sa musí rozhodnúť. Po krátkom zaváhaní prikývne, no nie je to pre ňu ľahké. „Áno,“ hovorí, „je z rodiny.“ 

V tej chvíli, pod krížom, pod Kristovými rozprestretými krídlami, sa na svet rodí spoločenstvo vzájomnej, bezhraničnej lásky.

O VŠELIČOM MUSELA PREMÝŠĽAŤ

V cirkevnom roku oslavujeme Pannu Máriu často a zdôrazňujeme pritom aj to, o čom v evanjeliu nie sú zmienky. Napríklad že bola dobrou matkou. Ako každá dobrá matka aj ona svoje dieťa kŕmila, učila chodiť, vychovávala ho a my si možno myslíme, že všetko nato, aby bola dobrou matkou, dostala od Pána Boha zadarmo, hotové.

Ale to je zlé zmýšľanie. Dieťa Ježiš jej síce Boh zveril do výchovy, ale napriek tomu, či práve preto, musela mnohé veci doriešiť sama. A to tak, že s pokorou prijímala Božie slovo i každodenné udalosti, premýšľala o nich a uchovávala ich hlboko vo svojom srdci. Učme sa aj my tejto jej životnej skúsenosti, ktorá nás privedie bližšie k Ježišovi!

Malé zmienky o Márii v evanjeliu oživujeme pri jej sviatkoch, rozjímame nad nimi a podľa jej príkladu sa učíme rozlišovať, čo je vecou Božích darov a nemôžeme to nahradiť sami a čo je vecou našej práce, nášho rozhodnutia.

NAŠE MYLNÉ PREDSTAVY

Problematika Židov je určite bohatá a skôr neradostná. Ako je to možné? Očakávali Mesiáša a urobili si o ňom svoje predstavy, očakávali, že pre nich nastane Božie kráľovstvo. Sľúbené to mali, tak ako to, že sa to nestalo?

Rabíni si mysleli, že pôjdu spoločne s Mesiášom a budú ožiarení jeho slávou. Týmito predstavami nasiakli a niečo podobné sa často stáva aj nám. Ale tu sme zase pri osobnej zodpovednosti rozlišovania, čo je vecou Božích darov a nemôžeme to nahradiť sami a čo vecou našej práce, nášho rozhodnutia. Preto si pripomeňme: Všetci, čo to počuli, čudovali sa nad tým, čo pastieri rozprávali, ale Mária všetko uchovávala v srdci a uvažovala o tom.

LÁSKA MATKY ZAHŔŇA AJ NÁS

Odkryme si príbeh staršieho páru, ktorý mal spurného syna. Často sa vracal domov nadránom z noci plnej zábavy, opilstva a hýrenia. Otec si všimol, že matka vždy vstáva krátko po tom, ako sa ich syn vrátil domov. Jednej noci vstal tiež, aby videl, čo robí. Našiel ju pri synovi kľačať, nežne ho hladiť po tvári, bozkávať mu ruku, prikrývať ho prikrývkou. Spýtal sa jej: „Čo to robíš? Vari to robíš každú noc?“ Matka odpovedala: „Áno. Robím to každú noc. Musím mu prejaviť lásku, keď spí, pretože mi to nedovolí, keď bdie.“

Hovorí sa, že včelia kráľovná nikdy nevyletí bez toho, aby bola obklopená celým svojím úľom. Rovnako aj láska sa pohybuje len s celým svojím okolím, s každým, kto patrí do nášho srdca. Láska Panny Márie túto činnosť praktizuje, používa ju, lebo chce všetky svoje deti priviesť do milujúcej náruče Otca v nebi, ako napísal prorok: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl...“ (Iz 49, 15).

Kráľovná Mája, Panna Mária, veď nás, svoje deti, skrze Krista v Duchu Svätom do náruče Otca.