Je tu, vo sviatosti svojej lásky

Boh, ktorý nás nekonečne miluje, je dobro a dobro sa chce rozdávať. Takýmto rozdávaním, vydávaním seba v obetu, je Ježišov úkon „lámania chleba“.

„Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ,Vezmite a jedzte: toto je moje telo.‘ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ,Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov‘“ (Mt 26, 26 – 28).

Ako prorokuje Izaiáš, bol zdrvený, „lámaný“ pre naše viny (Iz 53, 5). Pápežský kazateľ kardinál Cantalamessa hovorí: „Môže sa nám zdať, že je to úkon tvrdý, krutý, ale za tým je najvyšší úkon lásky a nehy, aký kedy bol vykonaný na zemi.“

A svätá Gemma Galganiová: „Aby sme vytvorili nebeskú vysokú školu, treba sa naučiť milovať. Školou je večeradlo, učiteľom Ježiš, náukou je jeho telo a jeho krv.“

LÁSKYPLNÁ VYNALIEZAVOSŤ EUCHARISTIE

Grécke slovo eucharistein znamená vzdávanie vďaky. „Eucharistia znamená predovšetkým vzdávanie vďaky“ (KKC 1360). Celý Ježišov život je obetou chvály, ktorá sa dokonáva vo vrcholnej obete jeho umučenia a smrti a ktorá sa sprítomňuje ako pamiatka nekrvavým spôsobom v slávení každej Eucharistie.

Osobne radšej dávam prednosť slovu Eucharistia, lebo lepšie vyjadruje podstatu toho, čo slávime, než slovo svätá omša. Ježiš nám zanechal živú stopu svojej lásky v Eucharistii, ktorá je sviatosťou lásky. Ježiš je láska (1 Jn 4, 8), ktorá nás milovala až do krajnosti (Jn 13, 1).

„Môj Ježišu, aká je to láskyplná vynaliezavosť v tejto Najsvätejšej sviatosti, v ktorej sa ukrývaš pod spôsobom chleba, aby si sa tu nechal milovať a nachádzať tými, ktorí po tebe túžia“ (sv. Alfonz z Liguori). Až v nebi pochopíme, akým božským zázrakom je Eucharistia. „Eucharistia je láska, ktorá prevyšuje všetky lásky na nebi i na zemi“ (sv. Bernard).

TO NAJSVÄTEJŠIE Z CELÉHO NÁBOŽENSTVA

„Je tu, vo sviatosti svojej lásky“ (sv. Ján Mária Vianney). Tieto slová viackrát zopakoval kardinál Schönborn nám kňazom v Arse pri príležitosti medzinárodných kňazských exercícií v Roku kňazov, v roku 2009. V tých prenikavých slovách, opakujúc si ich aj po rokoch, cítim Ježišovu prítomnosť a jeho lásku.

Svätá Gemma Galganiová túžila byť „stanom lásky“, v ktorom by uchovávala Ježiša stále pri sebe. „Pamätaj, kresťan, že svätá omša je to najsvätejšie z celého náboženstva: nemôžeš urobiť nič slávnostnejšie pre Boha ani nič prospešnejšie pre svoju dušu než sa zúčastniť na svätej omši čo najzbožnejšie a čo najčastejšie“ (sv. Peter Julián Eymard).

Dôležité je byť prítomný na slávení Eucharistie nielen telom, ale predovšetkým svojím srdcom. Na oltári Ježiš svojou krvou ničí diabolský vplyv na náš život. Mnohokrát si ani neuvedomujeme hodnotu Eucharistie, ktorá je vrcholom kresťanského života. Prežívajme ju preto čo najčastejšie a čo najhlbšie.

SLÁVENIE EUCHARISTIE JE NEBO NA ZEMI

Svätý Ján Pavol II. nazval slávenie Eucharistie „nebo na zemi“; vysvetľuje, že „liturgia, ktorú slávime, je tajomná účasť na nebeskej liturgii“. Podobne sa vyjadruje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 1090).

Do neba sa uberáme vždy, keď ideme na slávenie Eucharistie. Centrom Eucharistie je Ježiš Kristus. Kňaz stojí pri oltári „in persona Christi“, v osobe Krista. Nik, kto príde na slávenie Eucharistie, neodíde bez toho, aby nebol obdarovaný.

Mária v Medžugorí odporúča denné slávenie Eucharistie ako najhlbší spôsob zjednotenia s Bohom a najlepší spôsob ochrany pred satanom. Slávenie Eucharistie začíname už vtedy, keď si namočíme prsty do svätenej vody a prežehnáme sa, je to pripomienka krstu.

Týmto úkonom vstupujeme do Božej prítomnosti a vymykáme sa sfére zla. Telo a zmysly označené posvätným znamením kríža označujú, že celý človek je zapojený do vykúpenia a uzdravenia Ježišom Spasiteľom a Vykupiteľom. Pozdrav kňaza má rôzne formulácie.

Najčastejší pozdrav je: „Pán s vami“. Vyjadruje živú prítomnosť Ježiša. Nasleduje úkon kajúcnosti. Prinášame hriechy a prosíme o odpustenie a milosť. Ľútosť nad hriechmi otvára naše srdce na prijatie lásky. V nedeľnom slávení slovami alebo piesňou Glória vzdávame Bohu chválu a vďaku za spásu v Ježišovi.

LITURGIA SLOVA A LITURGIA EUCHARISTIE

V Cirkvi latinského obradu delíme liturgiu na dve časti. V prvej časti sa po vyznaní hriechov a prijatí odpustenia stretávame s Ježišom vo svätom slove. Sväté písmo je živé slovo. Boh hovorí k svojim deťom, len ich srdcia ho nie vždy počúvajú.

Musíme predtým prosiť o Ducha Svätého; môžeme si tú časť vopred prečítať už doma. Božie slovo sa nemôže čítať ako predpoveď počasia. Nedeľné Krédo – vyznanie viery – je potvrdením, že ho prijímam do svojho života a chcem žiť jeho sväté slová.

V druhej časti po príprave darov prichádza najslávnostnejšia časť liturgie, eucharistická modlitba. Z chválospevu nad chlebom a kalichom vína vzniká spojením veľká ďakovná modlitba – eucharistická modlitba. Ježiš ustanovil sviatosť tela a krvi počas židovskej veľkonočnej večere (pascha).

Keď kňaz hovorí Ježišove slová, premieňa chlieb a víno na telo a krv Kristovu a Duch Svätý uskutočňuje slová modlitby. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza celú paletu ovocia, ktoré môžeme v Eucharistii prijať: zjednocuje nás s Kristom, poskytuje nám duchovný pokrm, ochraňuje nás, umocňuje a obnovuje v nás život milosti, oslobodzuje od hriechu, očisťuje nás od spáchaných hriechov a chráni pred budúcimi, posilňuje našu kresťanskú lásku, vzbudzuje záujem o chudobných (KKC 1391 – 1398).

Modlitba Pána a znak pokoja sú vyjadrením nášho pokoja pre prijatie celého Ježišovho tela, krvi, duše i božstva. Prijímanie je zavŕšením pôsobenia živého Ježiša v našom živote.

Celý Ježišov život je obetou chvály, ktorá sa sprítomňuje nekrvavým spôsobom v slávení každej Eucharistie. Ilustračná snímka: www.pixabay.com

OBOJSTRANNÉ DÁVANIE A PRIJÍMANIE

Bolívijská mystička Catalina Rivas, ktorej sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia zjavoval Ježiš, sa ho pýtala: „Pane, ako dlho zostávaš s nami po svätom prijímaní?“

Usmievajúci Ježiš jej odpovedá: „Tak dlho, ako ty chceš, aby som s tebou zostal.“ Páter Elias Vella odporúčal, aby sme sa po svätom prijímaní súkromne a v tichosti vždy nanovo zriekali satana a jeho pokušení. Je to chvíľa, keď je úplne bezmocný.

V záverečnom požehnaní kňaza si odnášame Ježiša do každodenného života. Slovami Bohu vďaka ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť na slávení Eucharistie a prijať živého Ježiša.

Prichádzajme na slávenie Eucharistie o niečo skôr a pripravme sa na to, čo ideme sláviť, a na záver venujme čas ďakovaním Bohu v osobnej modlitbe. Je to „okamih nehy,“ ktorý by sme nemali vynechať.

V tomto krátkom tichu môžeme byť obdarovaní práve tými uzdraveniami a zážitkami, ktoré by sme neočakávali. Eucharistia je obojstranné dávanie a prijímanie.

UCTIEVANIE KRISTOVEJ KRVI

V Hronskom Beňadiku je jedna obyčajná, no zaujímavá stena – oddeľuje Kaplnku Kristovej krvi od kláštornej kaplnky. V tej kláštornej sa nachádza svätostánok, v ktorom sa uchováva Eucharistia.

A z druhej strany v Kaplnke Kristovej krvi sa uchováva už od roku 1483 vzácna relikvia Kristovej krvi. Môžeme hovoriť o „neustálej“ prítomnosti Ježiša pod oboma spôsobmi, pod spôsobmi jeho tela a krvi. Uctenie relikvie Kristovej krvi môže byť dobrým tipom urobiť si púť či výlet.

Kristovou krvou sme boli všetci vykúpení. Je nevyčerpateľným prameňom a cenou spásy. Kristovo utrpenie a smrť nás oslobodili z moci satana a jeho vplyvu zla. Podľa svätého Tomáša Akvinského Kristovo utrpenie je prostriedkom, ako sa brániť pred útokmi temných mocností.

„Kristovou krvou sa spasíme, bez Kristovej Krvi zahynieme,“ hovorí Angela Musolesi, františkánska laická sestra, ktorá roky spolupracuje s exorcistami po celom svete podľa učenia známeho exorcistu Gabriela Amortha.

Pozýva nás modliť sa novénu k predrahej Ježišovej krvi, ktorú napísal ctihodný Bartolomeo da Saluzzo z Kongregácie misionárov predrahej krvi. Už v spomínanom Hronskom Beňadiku bolo obnovené Bratstvo Kristovej krvi.

Ako pomôcku ponúka malý modlitebník, v ktorom možno nájsť aj ďalšie cenné modlitby, ako si uctiť Kristovu krv a vzývať jej moc a silu ako ochranu proti satanovi aj v dnešnej neľahkej dobe.

Ak sa modlíme k Ježišovej krvi a prosíme o ochranu, satan uteká preč. „Tvojej krvi stačí kvapka jediná, aby z nášho sveta zmyla sa vina“ (sv. Tomáš Akvinský)