Komu dáš čas, tomu dávaš srdce

Boh tvorí muža a ženu s úmyslom vzájomného daru. Prvotný zámer je neprehliadnuteľný. Povieme si – ideál. Áno, presne, je to predobraz, ktorý je ale pozvaním k neustálej premene a dozrievaniu. Nikdy si totiž tí, čo žijú v manželstve, nemôžu povedať - už sme dosiahli métu. Už sa nemusíme snažiť, už to ide samo. Práve naopak. Na tento omyl v myslení nás totiž upozorňuje hneď tretia kapitola Knihy Genezis. Čo sa stalo, že sa to „rozpadlo“? Povedané dnešným jazykom, žena Eva si je príliš istá a muž Adam, ako to pomenoval profesor biblika zosnulý Jozef Leščinský, stojí ako drúk.

Presne tento opis sa, žiaľ, stáva akoby odrazom nejedného manželstva a rodiny. Na jednej strane žena, často emocionálne silná, vzdelaná, snaživá, na strane druhej muž, aj keď vzdelaný, scestovaný, no, žiaľ, neaktívny, respektíve aktívny iba vo svojom mikrosvete. No plán Boha bol iný. Poďme teda uvažovať, ako zrovnať krok, nasmerovať sa k Božiemu ideálu.

Nie je dobre človeku samému

Vnímate? Hneď na začiatku Biblie Boh hovorí, čo nie je dobré! Nie je dobre človeku samému. Ale to vôbec neznamená, že riešením je okamžite vstup do manželského zväzku. V roku 2018 urobili v USA prieskum a zistili, že takmer 33 percent ľudí v manželskom zväzku nad 45 rokov sa cíti osamelo. Pre niekoho možno šokujúce. A pre iných azda len potvrdenie, čím práve prechádza. Dôsledkom okrem iného sú nerealistické očakávania a porovnania na sociálnych sieťach.

Rozumiem, že žena matka, ktorá už niekoľkýkrát prezlieka svoje dieťa a vyhadzuje plnú plienku, nemôže byť dvakrát nadšená pri pohľade na fotografie svojej slobodnej kamošky, ktorá po nákupe v značkovej predajni si práve užíva ďalší miešaný kokteil.

Riešením je však pre mnohých výrazné obmedzený čas na sociálnych sieťach a vytvorenie zvláštneho spoločného času. Neraz sa snúbencov pred sobášom pýtam, ako trávia voľný čas, ako trávia voľný čas spolu.

Boh nám to povedal jasne - nemám byť samotár. Stvoril niekoho, s kým sa mám a môžem dopĺňať. Ale nato potrebujeme byť aktívne spolu a úprimne a veľa komunikovať. Deliť sa o svoj život - radosti, starosti, plány aj obavy. Vzájomný čas môže a má byť inšpiráciou a príležitosťou na rozvoj poznania, na emocionálne naplnenie či uistenie.

Prilipne

To slovko by som azda povedal inak - že zoberie za svoje. A tým vôbec nemyslím, že si muž/žena má zobrať svojho manžela/ manželku za svoj majetok. Aj to sa nám, žiaľ, stáva - že sme majetnícki. Ale toto vôbec nie je to, o čom hovorí Boží plán.

Zobrať za svoje vo svetle Božieho zámeru predstavuje jasné a zrelé prevzatie jednotlivých „manželských a rodinných úloh“.

Čo si teda môžem a mám zobrať okrem iného za svoje? Napríklad aj romantiku. Azda mnohým teraz prišlo na um, že v uvažovaní pôjdeme k intimite. Nie. Pod romantikou si predstavujem aj čosi iné. Dotyky a oblečenie. Zobrať za svoje znamená dotknúť sa. Objať. Pritisnúť. Koľkokrát sa zvlášť žena cíti osamotene, lebo okrem intimity sa jej manžel nevie dotknúť. Tobôž ísť spolu vedno za ruky.

Ale pozor, tú romantiku robí aj oblečenie. Nemôžeme byť celý čas v šortkách a teplákoch a túžiť po nej. K romantike vždy patrilo aj oblečenie.

Ženy, nezabúdajte: máte byť jemné, citlivé a krásne. Ak stratíte svoj cit a jemnosť - čo sa stane s nami mužmi? Ak sa prestanete starať o svoju krásu, telesnú i duchovnú, nestratí sa aj to, čo chcel povedať Boh cez dar vašej krásy?

Žitím dobrého manželstva ma to automaticky posúva v žití požehnaného rodičovstva. Aj tu totiž platí výzva nevyhnutnosti spoločného času a dotykov.

Vziať a dať tým, čo sú so mnou

Žitím dobrého manželstva ma to automaticky posúva v žití požehnaného rodičovstva. Aj tu totiž platí výzva nevyhnutnosti spoločného času a dotykov.

Muž otec: s dcérou spoločný čas pri večeri, so synom športovanie, práca. Ako dokážem dcére/synovi odovzdať to, čo mám, ak s nimi vôbec nie som? Ako sa mi majú deti zdôveriť, keď sa s nimi nerozprávam? A pozor, za spoločný čas nemôžeme rátať rozvoz na krúžky a čakanie v kaviarni, kým ma dieťa tréning.

Spomienka na školu života

Spoločný čas s otcom a starými rodičmi na poli mi v skutočnosti bol Božou školou. Školou, že v pote tváre sme museli „zarábať na plnú pivnicu“, že spoločná práca celej rodiny prináša nielen skoršie ukončenie, ale aj nemálo príležitosti na úsmev a rozhovor. A keď zazvonili napoludnie zvony - že nie je nič dôležitejšie ako dať Bohu chválu.

Otázky na zamyslenie:

S kým a ako trávim najviac času? Prečo? Nevytváram pre manžela/manželku príležitosť k pocitu osamelosti? Ako chcem, aby sme trávili spoločný čas?  Ako a koľko trávim denne aktívneho času so synom, s dcérou? Čo sa moje dieťa učí/naučilo pri mne?

MODLITBA

Pane, ty si Otcom každej rodiny na zemi, ty si Otcom všetkých ľudí. Daj, skrze tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý sa pre nás stal človekom, a skrze Ducha Svätého, ktorý je poslom tvojej lásky k nám, aby sa každá rodina na zemi stala pre každú ďalšiu generáciu svätyňou lásky a života, lebo len ty si opravdivá láska a život. Daj, aby tvoja milosť sprevádzala myšlienky, slová a skutky každého manžela a manželky pre dobro ich rodiny a rodín na celom svete. Daj, aby mladí ľudia našli v rodine pevnú oporu pre svoju ľudskú dôstojnosť a pre rast v pravde a láske. Daj, aby sa láska, posilnená milosťou sviatosti manželstva, ukázala silnejšou než všetky slabosti a skúšky, ktorými rodiny niekedy musia prejsť. Na príhovor Svätej rodiny daj, aby svetová misia našej matky Cirkvi v rodine a prostredníctvom rodiny priniesla svoje ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je cesta, pravda a život, po všetky veky vekov. Amen.

Svätý Ján Pavol II.