Láska pretvára našu bolesť na obetu

Každý Svetový deň chorých (11. február) môže byť pre nás príležitosť myslieť na to, že choroba a utrpenie nie sú iba niečím negatívnym. Bolesť sama osebe nie je čnosť, ale spôsob, akým ju prijímame, môže byť čnosťou. Svet ľudského utrpenia nás pobáda skláňať sa k trpiacemu človeku a naliehavo v nás prebúdza milosrdenstvo a súcit.

To je to Božie v nás, pretože aj „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). V tom sa prejavuje Božia nekonečná láska.

Ježiš bol vnímavý na ľudské utrpenie, a kade chodil, dobre robil (porov. Sk 10, 38), uzdravoval chorých, potešoval zarmútených, sýtil hladných, oslobodzoval posadnutých, vrátil život mŕtvym. Bol citlivý ku každému ľudskému utrpeniu, telesnému či duševnému.

KRISTOV KRÍŽ DAL UTRPENIU ZMYSEL

Utrpeniu sa nevyhneme, je vpísané do tajomstva nášho života. Ježiš sám povie, že musí trpieť, a tak vojsť do slávy. Aj nám hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 31 – 34). V tom zmysle je utrpenie, kráčajúc v šľapajach milosrdného a ukrižovaného Pána, veľkou školou života. Aby sme dokázali zaujať správny postoj k ľudskému utrpeniu, musíme sa upriamiť na Božiu lásku, ktorá je bohatým prameňom poznania zmyslu utrpenia. Uvedomujeme si, že sami si nevystačíme.

Najhlbším vysvetlením utrpenia je Kristov kríž. Pán Ježiš neodstránil utrpenie, ale dal mu zmysel a trpiacim ponúkol silu k víťazstvu. Trpieť možno nielen z nedostatku lásky, ale aj z preveľkej lásky. Preto platí, že najviac trpia tí, čo najviac milujú. Veríme, že Kristov kríž je naplnením a vyjadrením lásky do krajnosti. Ježiš svojím utrpením dosvedčuje: Náš život má takú úžasnú hodnotu, že prevyšuje všetko utrpenie.

DÔVERNÉ ZJEDNOTENIE S KRISTOM

Pre nás je Kristov kríž najväčším vyjadrením najväčšej lásky, ktorá dáva život za druhých. Kontemplatívny pohľad na kríž nás vedie k pokornému sebapoznaniu, ale tiež k vedomiu nesmiernej ceny, ktorú nám vo svojej láske dáva poznávať Boh sám: Pretože si v mojich očiach vzácny, drahý, milujem ťa. Neboj sa, veď som s tebou (porov. Iz 43, 4 – 6). Láska a kríž, utrpenie a bolesť lásky sú vždy neodlučiteľne spojené. Tomu nás učil svätý Ján Pavol II.: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

Najkrajší z ľudských synov sa stal mužom bolesti, ktorý nemal podoby ani krásy. Ježiš bol prebodnutý pre naše hriechy a strýznený pre naše neprávosti. On ospravedlní mnohých a ponesie ich viny. Jeho ranami sme uzdravení (porov. Iz 53). Tým, že Ježiš prijal kríž a v láskyplnej dôvere odovzdal svoj život Otcovi, ukázal nám cestu, ako dať zmysel každej bolesti a utrpeniu. V zjednotení s Kristovým krížom má každá bolesť svoj zmysel a môže byť cestou k dôvernému zjednoteniu s Kristom.

NEDOTKNUTEĽNÉ TAJOMSTVO UTRPENIA

V Ježišovi prijal Boh na seba každú našu ľudskú bolesť, strach, utrpenie, úzkosť, odmietnutie, poníženie a nepochopenie. On nevysvetľuje, nezdôvodňuje, on miluje a trpí spolu s nami. Ak s jeho milosťou spojíme svoje utrpenie a svoju bolesť s jeho bolesťou, pretvoríme ich na vykupujúcu hodnotu, ktorá zachraňuje svet. A tým dopĺňame Kristovo utrpenie pre dobro jeho tajomného tela Cirkvi (porov. Kol 1, 24).

Aby sa teda naše utrpenie stalo obetou, musí byť preniknuté láskou, ktorá dáva všetkému zmysel. Aj Ježiš, milovaný Syn milujúceho Otca, ako človek bol zdrvený bolesťou a v temnote opustenosti volal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46) a s dôverou sa odovzdáva do Otcových rúk: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).

Ako sa v tajomstve Kristovho kríža a zmŕtvychvstania zrodila spása sveta, tak sa aj v našom utrpení, ktoré prežívame vo viere s Kristom, rodí nový život. Našou odpoveďou na Božiu lásku má byť slúžiaca láska, ktorá sa s úctou ujíma každého trpiaceho človeka.

Ak sa napríklad ako zdravotníci v duchu milosrdnej lásky usilujeme zo všetkých síl ducha a srdca slúžiť našim chorým bratom a sestrám, zakúsime bolesť smrti a radosť zmŕtvychvstania v sebe samých a tiež v tých, ktorým slúžime, spoznáme, že človek vo svojom utrpení ostáva nedotknuteľným tajomstvom.

PRÍŤAŽLIVÁ SILA MILOVAŤ A SLÚŽIŤ

Keď sme počas pandémie pracovali v nemocnici, vždy sa nás hlboko dotýkalo utrpenie pacientov, čo boli úplne odkázaní na pomoc druhých. K ich lôžku nás priťahovala priam tajomná sila. Vždy, keď nám Pán dal milosť poslúžiť im, možno len v najzákladnejších potrebách: uhasiť smäd, utíšiť hlad, previazať rany, upokojiť v úzkostiach, strachu a bezmocnosti, byť ich spoločníčkami v karanténnej osamelosti či sprevádzať ich modlitbou v posledných chvíľach života, prežívali sme veľmi mocne, ako sa slovo evanjelia stáva skutočnosťou.

Spolu s našimi pacientmi sme mohli precítiť živé tajomstvo Ježišovho vtelenia, utrpenia, smrti na kríži a slávneho zmŕtvychvstania. To posilňovalo našich pacientov a nám bolo každodenným podnetom, aby sme im s láskou slúžili.

Keď máme vo svojej blízkosti chorých a trpiacich, majme vždy pred očami milosrdnú Božiu lásku. A keď nám Pán dáva milosť slúžiť im, usilujme sa s jeho pomocou aspoň trochu zviditeľniť jeho milosrdnú a ukrižovanú lásku.

Aj v našich rodinách sa venujme chorým a starým. S vďačnou láskou si pre nich nachádzajme čas, sadnime si k nim, vypočujme ich a nikdy nezabudnime na dobro, krásu a múdrosť života, ktorú nám odovzdali. Pomáhajme im v ich bezmocnosti, strachu a osamelosti a s pohľadom upretým na Ježišov kríž pamätajme, že vždy sa vyplatí milovať a slúžiť.