Lepšieho sprievodcu ako Ježiša nenájdem

„Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné,“ píše Antoine de Saint-Exupéry. V evanjeliu môžeme počuť: „Vojdi do svojej izby.“ To znamená do najosobnejšej časti svojho domu – alebo skôr – choď na najtajnejšie miesto vo svojom srdci. Úplne sa vhĺb do seba. „Zatvor za sebou dvere.“

Zatvor svoje zmysly a nedovoľ, aby do nich vstúpili cudzie myšlienky. „Modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ Otvor svoje srdce len Bohu. Nech je strážcom tvojich najvnútornejších bolestí. „Nehovorte veľa“ (Mt 6, 6 – 7).

Netreba hovoriť Bohu o svojich potrebách v dlhých rečiach, pretože on ich všetky pozná, skôr než povieš jediné slovo. Vo svojom vnútri mu povedz o tom, čo ti prinesie úžitok, a sústreď sa na Boha. Hovor málo ústami, ale veľa srdcom. Nerozmnožuj svoje myšlienky, lebo to ťa len zmätie a unaví.

Upriam svoju pozornosť na nejakú dôležitú pravdu, ktorá zaujme tvoju myseľ a srdce. Pravda je chlebom duše. Zotrvaj pri Božej pravde. Boh ťa vidí v skrytosti. Vidí do tvojich hlbín, nekonečne ďalej ako ty sám. Nemaj nepríjemný pocit, že ťa vidí takého, aký si, lebo jeho pohľad je pohľad lásky, pohľad nekonečného milosrdenstva.

NÁŠ ŽIVOT JE CESTA K BOHU

Prečítajme si slová sv. Jána: „Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1).

Slovo pascha znamená cesta. Jedným z dôvodov tohto názvu je, že sviatok paschy bol ustanovený, keď mal vyvolený národ vyjsť z Egypta, aby sa dostal do zasľúbenej zeme. Bol to predobraz cesty, ktorú bude musieť absolvovať nový vyvolený ľud do svojho domova v nebi. Celý kresťanský život spočíva v tom, aby táto cesta prebehla dobre, a práve na tento cieľ zameral náš Pán všetky svoje činy.

To prvé, čo by sme si mali všimnúť, že túto paschu, túto cestu, musíme prejsť s Ježišom Kristom. Nie sami, nie s niekým iným, ale s Ježišom. Prečo je také dôležité kráčať s Ježišom? Lebo on pozná cestu. „A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 4 – 6).

Kam sa počas svojho pozemského putovania chcem dostať? Pri pohľade na niektorých ľudí nám môže napadnúť myšlienka: Veď oni nikam neputujú, im je tu na zemi dobre, vybudovali si tu istoty v majetku, vo vzťahoch, vo svojich schopnostiach, v zázemí. Carpe diem – užívajú si dni svojho života plnými dúškami. „A svet sa pominie,“ hovorí tvoj apoštol (1 Jn 2, 17). „Tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7, 31). „Bratia, naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20).

Židia, ktorí mali odísť z Egypta do zasľúbenej zeme, museli prísť v odeve putujúceho, s palicou v ruke, s opásanými bedrami a sandálmi na nohách, a museli „jesť rýchlo“, pripravení na pochod v každom okamihu (porov. Ex 12, 11). Toto je obraz stavu, do ktorého by som sa mal dostať, aby som mohol vykonať svoju paschu s Ježišom, aby som s ním prešiel k Otcovi. Kráčam vo svojom živote s Ježišom? Ak nie, prečo? Čo alebo kto mi v tom bráni? Lepšieho sprievodcu i cieľ, ako je Ježiš, nenájdem.

ALMUŽNA SPOČÍVA V DÁVANÍ SEBA

Buďte milosrdní, aby ste dosiahli milosrdenstvo (porov. Mt 5, 7). Čo je almužna? Nie je len v tom, že niekomu niečo dám. Lebo dať a dať je rozdiel. Spočíva v skutočnom dávaní seba samého cez službu rodine, priateľom, známym, chudobným, blížnym. Je to pomoc, služba poskytnutá z lásky k Bohu.

Príkladom nám môže byť napríklad svätý Ján Almužník, ktorý pochádzal z Cypru. V roku 608 sa stal biskupom v Alexandrii. Za svoju mimoriadnu dobročinnosť voči chudobným získal prímeno Almužník. Jeho telesné pozostatky uložili najprv v Alexandrii, neskôr po dobytí Carihradu ich turecký vládca daroval uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Po porážke pri Moháči previezli telo svätca z Budína do Bratislavy a uložili v Katedrále sv. Martina v osobitnej kaplnke.

Na sviatok svätého Jána Almužníka nám ďalší veľký svätec a kazateľ svätý Ján Zlatoústy vo svojej homílii Pripútanosť k bohatstvu je prekážkou na ceste dokonalosti hovorí:

„Deti zámožných rodičov nosia na krku náhrdelníky. Nikdy ich neodkladajú, ale nosia ich ako znak svojho vznešeného pôvodu. Podobne sa máme, milovaní bratia, aj my stále ozdobovať almužnou a tým ukazovať, že sme deťmi milosrdného Otca, ktorý dáva tomuto slnku vychádzať nad dobrých i zlých (porov. Mt 5, 45). Že daktorí neveria? Iba potom uveria, keď budeme takto robiť. Keď uvidia, že sa nad každým zľutúvame a nosíme tento znak Učiteľa, spoznajú, že to robíme ako jeho nasledovníci.

Almužna je veľký dar, lepšie povedané, veľké dobro. Ak sa naučíme pohŕdať peniazmi, priučíme sa aj ostatnému. Len pozri, koľko dobra z nej plynie. Kto dáva almužnu, ako treba dávať, učí sa opovrhovať bohatstvom. Kto sa naučí opovrhovať peniazmi, preťal koreň nejedného zla (porov. 1 Tim 6, 10). A tak získa väčšie dobrodenie, ako dáva. Veď v almužne sa nielen spláca dlh a získava odmena, ale aj duša sa stáva múdrou, ušľachtilou a bohatou.

Kto teda dáva almužnu, nebude obdivovať peniaze ani zlato. A takto zameranou mysľou zaistí si najlepšie prístup do nebeskej blaženosti a prekoná nespočetné príležitosti napätí, sporov, závisti a smútku. Veď viete, aj vy dobre viete, že toto všetko je pre peniaze, aj nespočetné vojny sú pre peniaze. Kto sa teda učí pohŕdať nimi, zaisťuje si trvalý pokoj.“

PRENESENIE DO PRAXE

Prečo je almužna dôležitá? Opýtajme sa svätého Vincenta de Paul. „Nepochybná zásada Ježiša Krista, o ktorej som vám často hovoril, je tá, že keď sa srdce vyprázdni zo seba samého, vtedy ho napĺňa Boh. Boh v ňom prebýva a koná.“ Vtedy už nekonáme my, ale samotný Pán. Praktizovanie almužny nám pomáha priblížiť sa k Bohu. Evanjelium to potvrdzuje: „Kráľ im odpovie: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

Ako almužnu preniesť do praxe života? Život každého človeka je pestrý a vzájomne môžeme mať úplne inú životnú situáciu. Skúsme využiť aspoň tieto rady: uskromni sa a ušetrené daruj, pomôž ľuďom vo svojom okolí, daruj blízkym svoj čas, podeľ sa s chudobným, všímaj si potreby ľudí vôkol seba a nájdeš veľa možností, ako byť milosrdný