Mária je najkrajší kvet mája

Ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj vyrozprával nasledujúci príbeh. Učiteľ cestoval s dvomi deťmi a ich guvernantkou do vzdialenej dediny. Cestou sa pokazil kočiar a bolo ho treba opraviť. Zatiaľ sa teda uchýlili do najbližšieho domu, kde im guvernantka pripravila jedlo – natrela maslo na chlieb, naliala mlieko do pohárov a ponúkla im ho.

Ale deti nechceli jesť, pretože videli, že aj deti, ktoré žili v dome, sú hladné. Požiadali preto guvernantku, aby dala jedlo aj im. Učiteľ začal filozofovať a povedal: „Niektorým dal Boh viac, iným menej. Tak to v tomto svete funguje.“ Dedo, ktorý sedel v rohu, zareagoval: „Boh miluje všetkých ľudí a nie je jeho vôľa, aby sa niektorí prejedali a iní hladovali. Boh chce, aby sme sa podelili.“

NEZABÚDAŤ NA SLUŽBU

Je veľa ľudí, ktorí hladujú a nemajú možnosť pracovať. Potrebujú našu pomoc a je naším poslaním podeliť sa. Ježišov Duch nám pomôže spoznať, kto niečo potrebuje, a pomôže nám urobiť správne kroky, aby nik nezomieral od hladu, či už telesného, alebo duševného.

Súčasný svet však už na službu zabúda. Viac sa hovorí o právach, sebarealizácii, mzde... Nehovorí sa o oddanosti, vernosti, obete a službe. O oddaných služobníkoch svojich pánov sa dozvedáme len z historických prameňov.

Aj naše mamy obetavo a nezištne slúžili od mladosti až do staroby vo svojej rodine. Jediná istota v živote je: som Božie dieťa, Boh ma miluje. Nie je teda lepšie zabudnúť na svoje plány, prestíž, peniaze? A každý nový deň prijímať z Božích dlaní ako dar a spolu s Pannou zNazareta povedať: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Od Márie sa môžeme veľa naučiť.

DVA KONTEXTY

Pápež Benedikt XVI. napísal: „V liturgii spadá máj vždy do Veľkonočného obdobia, doby, v ktorej silno znie aleluja a Kristovo mystérium sa vyjavuje vo svetle zmŕtvychvstania a veľkonočnej viery. Je to aj doba očakávania Ducha Svätého, ktorý na Turíce zostúpil na rodiacu sa Cirkev. S oboma týmito kontextmi, ‚prirodzeným‘ a liturgickým, dobre ladí cirkevná zvyklosť zasvätiť mesiac máj Panne Márii.

Ona je vlastne najkrajší kvet stvorenia, ruža, ktorá sa rozvinula v plnosti času, keď Boh poslaním svojho Syna daroval svetu novú jar. A súčasne je pokorná a diskrétna protagonistka prvých krokov kresťanského spoločenstva: Mária je jeho duchovným srdcom, pretože samotná jej prítomnosť uprostred učeníkov je živou pamäťou Pána Ježiša a pečaťou daru jeho Ducha“ (Benedikt XVI., 9. 5. 2010).

NESÚSTREĎUJE SA NA SEBA

Mária priviedla Ježiša na svet a dala nám ho. Žena, ktorá sa zaoberala Božím slovom, je nielen Božia Matka, ale aj prvá Ježišova učeníčka. Keď jej anjel Gabriel oznámil narodenie Ježiša, odpovedala: „Nech sa mi stane, ako si povedal.“ Nesústreďovala sa na seba, ale prijala Božiu vôľu a žila ju. Tak mohla porodiť Ježiša, Knieža pokoja.

Sprevádzala ho na ceste a počúvala posolstvo, ktoré ohlasoval. Na svadbe v Káne sa prihovárala u Syna, aby pomohla. Pôsobila ako obhajkyňa ľudí v núdzi. Mária zotrvala pod krížom svojho Syna, pretože jej láska bola silnejšia ako smrť. Na Turíce sa s apoštolmi modlila za Ducha jednoty a pokoja a nechala sa ním úplne preniknúť. Počas celého svojho života bola teda hlboko spojená s Ježišom Kristom a plne sa naňho sústredila. Stala sa tak poslom a predmostím pokoja.

Usilujme sa konať podľa Márie, ktorá postupuje podľa inej logiky, než je logika sveta!

Súčasný teológ Christian Grethlein hovorí: „V našej neskoro modernej spoločnosti sa ľudia nepýtajú, čo je pravda, ale čo funguje. Pozornosť dostáva len to, čo sľubuje ľuďom praktickú pomoc v živote.“ V živote Márie to bola Božia pravda a aj fungovala. Prosme Kráľovnú mája, aby sme zostávali vo veľkonočných daroch a milostiach a vydávali o Ježišovi živé svedectvo.