Nebuďme poslucháčmi, čo klamú sami seba

Vpašiách na Veľký piatok z úst Piláta zaznieva nadčasová otázka: „Čo je pravda?“ (Jn 18, 38). V kontexte súdu vtedy s Ježišom alebo i v súčasnosti s kýmkoľvek iným by sa odpoveď na otázku mala hľadať vo svetle dôkazov, ktoré vychádzajú zo skutkov obvineného a z hodnoverného svedectva iných.

V prípade Ježiša boli všetky skutky, ktoré konal, zamerané na pozdvihnutie života ľudí. Rozpráva o tom apoštol Ján v prvej časti svojho evanjelia: od premenenia vody na víno v Káne Galilejskej (porov. Jn 2) až po vzkriesenie Lazára v Betánii (porov. Jn 11 – 12).

Preto jediným bodom obžaloby Ježiša bolo tvrdenie, že sa vyhlásil za Božieho Syna (porov. Jn 19, 7). Ježiš si však týmto titulom nechcel získať svetskú slávu, ale ponúknuť ľuďom, aby kráčali po ceste pravdy k pravému životu: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6).

A hoci jeho slová boli pravdivé, poslucháčov povzbudzoval skôr do toho, aby svoju pozornosť zamerali na jeho skutky (porov. Jn 14, 11). Tieto skutky, aj bez slov, majú byť najlepším svedectvom o Ježišovom poslaní vo svete (porov. Jn 5, 36).

PRAVDA A MORÁLNE KONANIE

Pápež Ján Pavol II. pred 30 rokmi v encyklike Veritatis splendor (Jas pravdy) zdôraznil, že pojem pravdy sa nevyhnutne viaže na morálne konanie človeka.

V dokumente vysvetľuje, že mravný zákon pochádza od Boha a súčasne je zákonom vlastným človeku, lebo mu ho Boh daroval, aby si pomocou ďalšieho daru, ktorým je ľudský rozum, mohol uvedomiť, čo treba robiť a čomu sa vyhýbať.

To, že človek dokáže rozmýšľať samostatne, však neznamená, že si svojím rozumom dokáže sám tvoriť normy mravného dobra. Úlohou človeka je skôr neustále objavovať a uplatňovať pravdu (porov. VS 40).

A poznanie pravdy u mravne zodpovedného človeka vedie k činom podľa nej. Zjednodušene vyjadrené, pravda nie je úplná, pokiaľ sa nepotvrdzuje činmi.

Jánovo evanjelium, ktoré sa detailnejšie zaoberá otázkou pravdy, používa dôležitý pojem svedectva, ktorým sa pravda šíri do sveta, pričom jej vierohodnosť sa musí potvrdiť očitými svedkami. To bol aj dôvod, prečo toto evanjelium vzniklo (porov. Jn 21, 24).

Keďže sa v tom čase vyžadovalo svedectvo aspoň dvoch svedkov, Ježiš prišiel na svet potvrdiť slovo svojho Otca, ktoré od začiatku človeku oznámil (porov. Jn 8, 16 – 17).

Výsledkom spoľahlivého svedectva očitého svedka má byť podľa Jána viera tých, ktorí ho počúvajú a môžu jeho slová porovnať s jeho činmi (porov. Jn 19, 35).

ŠÍRENIE PRAVDY

Pred 60 rokmi pápež Pavol VI. podpísal koncilový dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch Inter mirifica, ktorý hovorí o mravnej hodnote informácií.

Tento pomerne stručný dokument dal aj podnet na slávenie Svetového dňa médií, ktorým sa mala pripomenúť dôležitosť šírenia pravdy prostredníctvom tlače a audiovizuálnej tvorby.

Keďže táto iniciatíva nasledovala po uvoľnení viac ako štyristo rokov trvajúcej cenzúry médií, zároveň sa týmto sviatkom chcela pripomenúť pokračujúca potreba zodpovedného šírenia informácií, ktoré formujú myslenie spoločnosti.

Príchodom internetu sa však nielenže zvýšila dostupnosť doterajších médií, ale z pasívnych čitateľov, poslucháčov či divákov sa zároveň stali aktívni tvorcovia a šíritelia informácií.

Navyše, diskusné fóra a sociálne siete poskytujú svojim prispievateľom anonymitu, čo ostatným sťažuje overenie pravdivosti uvádzaných informácií.

OVEROVANIE FAKTOV

Technicky zdatnejší tvorcovia internetového obsahu môžu účelovo interpretovať vyjadrenia iných ľudí a tým meniť ich zmysel.

Technologický pokrok v oblasti internetových médií teda nielen zreteľne napreduje, ale čo je horšie, výrazne prekonáva schopnosť ľudí spoľahlivo triediť pravdivé a užitočné od falošných a účelovo manipulovaných informácií.

V prípade diskusných fór je istým riešením moderovanie, ktoré sa snaží aspoň čiastočne odfiltrovať prejavy nenávisti, neznášanlivosti alebo vulgárnosti. Úplná a dokonalá kontrola však bez zásahu do slobody prejavu nie je možná.

Stojíme preto pred obrovskou úlohou používať s internetovou gramotnosťou aj morálny kompas, ktorý by pomáhal jednotlivcom bezpečne preberať informácie od iných a posúvať ich ďalej pravdivo aj s vlastným, dostatočne kritickým pohľadom na realitu.

Tak ako pri klasických médiách zameraných na fakty, je aj tu nevyhnutné overovať pramene, hoci je to časovo a intelektuálne náročná úloha.

Neustále silnejúce informačné prúdy môžu nedostatočne vybavených ľudí strhnúť so sebou, a tak sa môžu ľahko ocitnúť v dave, ktorý by, obrazne povedané, emotívne kričal do uší Piláta: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ (Mt 27, 23) napriek tomu, že ten by sa celkom triezvo a vecne pýtal: „A čo zlé urobil?“ (Mk 15, 14; Lk 23, 22).

ZRETEĽ NA MLADÝCH

Najohrozenejšou skupinou, ktorá má k internetu blízko, sú deti a mládež. Hoci dokument Inter mirifica vznikol dávno pred zrodom internetu, predsa stojí za povšimnutie rada pre mladších používateľov médií: zvyknúť si na správnu mieru a disciplínu v používaní týchto prostriedkov.

Okrem toho sa majú usilovať dôkladne pochopiť, čo videli, počuli alebo čítali. Vychovávatelia a odborníci ich majú na učiť utvárať si správny úsudok.

Rodičom zasa pripomína povinnosť svedomito bdieť nad tým, aby ich deti nemali prístup ani doma, ani inde k programom alebo prostriedkom, ktoré urážajú vieru a mravy (porov. IM 10).

V dnešnej dobe však majú deti a mládež prakticky neobmedzený prístup k technológiám, ktoré ani najsvedomitejší rodičia a vychovávatelia nedokážu skontrolovať.

Takmer všadeprítomný internet však môže byť napríklad vynikajúcou pomôckou pri vyučovaní a komunikácii medzi učiteľmi a študentmi a ponúka rýchly prístup k informáciám bez potreby navštíviť knižnicu.

Podobne ako automobil aj počítač či smartfón uľahčujú rýchlejšie priblíženie k cieľu, splnenie danej úlohy. Nie je však zdravé, aby sa človek uzatvoril do úzkeho priestoru auta a sledoval svet okolo seba len v rýchlosti – nikdy sa nezastavil, nevystúpil a nevenoval čas osobným stretnutiam s rodinou a priateľmi.

Najťažšou úlohou, pred ktorou všetci stojíme, je teda nastaviť správnu mieru a vštepiť deťom a mládeži v tejto oblasti disciplínu, aby sa z užitočného nástroja nestal nenásytný požierač času a pozornosti.

Podobne i citlivej vnímavosti voči svojmu okoliu, voči realite života, ktorý nestačí len pozorovať, ale je nevyhnutné priamo sa na ňom zúčastňovať. Rovnako zložité je v obrovskom množstve informácií rozlíšiť, čo je morálne správne a čo škodlivé.

Svätý Pavol stručne a výstižne v závere Prvého listu Solúnčanom napísal dobrú radu týkajúcu sa prijímania a posudzovania svedectiev a informácií: „Ale všetko skúmajte, a čo je dobré, toho sa držte“ (1 Sol 5, 21).

BYŤ NIELEN POSLUCHÁČOM

Apoštol Jakub odporúča byť človekom, ktorý nielen počúva a vytvára si úsudok, ale od myšlienok a slov prechádza ku skutkom: „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky“ (Jak 1, 22 – 25).

Absolútnou podmienkou úspešného zvládnutia týchto úloh je návrat k rešpektovaniu morálnej autority Boha nad človekom, ako aj autority rodičov, vychovávateľov a odborníkov nad tými, ktorí sa od nich majú všetko užitočné a potrebné pre život naučiť.

Rozlišovanie a získavanie múdrosti od starších, disciplína a snaha správne používať svoje komunikačné schopnosti sú výchovnou témou, ktorú možno objaviť najmä v múdroslovných knihách Starého zákona.

Na prvom mieste sa nám ale ponúka nadčasový príklad Ježiša Krista, dobrého učiteľa, ktorý pravdu o živote potvrdil najpresvedčivejšími skutkami nezištnej pomoci ľuďom trpiacim chorobami tela i duše a nakoniec vlastnou smrťou za ľudí zápasiacich s tým najzávažnejším hendikepom v ľudských dejinách – hriechom.