Pokánie, obrátenie, odpustenie a pokoj

„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ,Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, než nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú“ (Lk 15, 4 – 7).

Bez pokánia, teda bez úprimnej ľútosti, odprosenia a zadosťučinenia – čo sú prvky sviatosti zmierenia –, nemožno nikdy dospieť k obráteniu.

KROKY K OBRÁTENIU

Skutočné obrátenie, vedomé zastavenie spolupráce so satanom v našom živote, teda aby naň už nemal žiaden dosah, pozostáva z niekoľkých dôležitých krokov.

Prvý krok: Uvedomujem si, že som zhrešil. Musím mať myseľ nastavenú na Božiu pravdu a osvietenú Duchom Svätým. Poznanie nám odkrýva hriech a my vôľou vyjadrujeme nesúhlas s ním. Prosme o svetlo Ducha Svätého pre náš rozum.

Druhý krok: Skutočná ľútosť nad hriechom. Ľútosť vychádza z milujúceho srdca; iba vtedy, keď niekoho opravdivo milujem, dokážem sa úprimne „trápiť“ nad tým, čo zlé som urobil.

Ľútosť musí byť skutočná a úprimná, iba vtedy môže byť účinná. Ak niekoho milujem, snažím sa neupadnúť do toho istého hriechu, ktorý zraňuje srdce milovaného. Prežívam bolesť, ak som milovaného hriechom zranil. Viditeľným znakom sú často slzy, ktoré obmývajú srdce.

Tretí krok: Zrieknuť sa hriechu, obrátiť sa. Toto si vyžaduje vôľu, ktorá musí byť pevná, v modlitbe posilnená Duchom Svätým. Obrátenie je žiť nový život s Bohom.

Štvrtý krok: Zadosťučinenie za spáchaný hriech. Môže mať rôznu podobu: modlitba, dobrý skutok, pôst, odriekanie si niečoho. Jednoducho povedané, malo by nás to niečo stáť, nejakú námahu či obetu. S cieľom napraviť, čo sme poškodili či zničili.

Ak som niekomu ublížil, treba sa mu ospravedlniť či vykonať skutok lásky. Ako vidíme, obrátenie sa dotýka celého bytia človeka – rozumu, citu i vôle.

Aby sme mohli dospieť k skutočnému obráteniu, v posolstve z Kibeho nám Mária ako pomoc odporúča modlitbu sedembolestného ruženca. Sedembolestná Panna Mária je patrónka nášho národa.

SVIATOSŤ ZMIERENIA

Sviatosť zmierenia je začiatkom pokánia. Aby sme sa mohli priblížiť k Bohu, potrebujeme si očistiť srdce. Keď nám Boh odpúšťa, utvára v nás „nové srdce“, podobné jeho srdcu.

Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia s cieľom, o ktorom hovorí páter Elias Vella: „Odpúšťať hriechy, ktoré vyznávame kňazovi a on nám ich odpúšťa v Kristovom mene. Uzdravuje rany spôsobené hriechom. Chráni nás pred útokmi satana. Posilňuje nás novým Duchom, aby sme boli schopní bojovať proti hriechu.“

Nemôžem vstúpiť do spovednice s vedomím, že vyznám hriech a môžem znova hrešiť. Neospravedlňujme s ľahkosťou svoj hriech! „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1, 8 – 9).

Každý hriech, ak ho páchame vedome a dobrovoľne, nás zotročuje a otvára cestu pre pôsobenie satana. Sila, ktorú so sebou nesie úprimné priznanie si hriechov, ich oľutovanie, vyznanie a zadosťučinenie, však premáha každý jeho útok.

Nie nadarmo sa Medžugorie nazýva spovednicou sveta. Miesto, kde sa duše oslobodzujú od hriechu a pôsobenia satana a kde sa koná veľa skutkov obrátenia a pokánia.

Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ilustračná snímka: Člověk a Víra/Marek Novák

SVIATOSŤ UZDRAVENIA

Zranenie z hriechu je v katolíckom povedomí nový pojem (Obrad pokánia 7). Často ho používal svätý Pavol VI., keď hovoril o obnove sviatosti zmierenia. Čo sa myslí pod zranením skrze hriech?

Ide o zranenie láskyplného vzťahu k Bohu. Cirkev hovorí o ranách po hriechu v človeku a sviatosť zmierenia predstavuje ako sviatosť uzdravenia (porov. KKC 1421). Pre hriech je potrebné odpustenie a na vnútorné uzdravenie je potrebný pokoj.

Kňaz v modlitbe rozhrešenia – ako poznamenáva redemptorista Mc Manus – vysluhuje oboje slovami: „Milosrdný Boh Otec… nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie (hriechu) a pokoj (balzam na rany po hriechu).“ Každou sviatosťou zmierenia upadá moc a pôsobenie satana.

MODLITBA EXORCIZMU

„Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi“ (KKC 1673).

Vyháňanie zlých duchov sa vzťahuje predovšetkým na posadnutosť. Oslobodenie od diabolského vplyvu sa vzťahuje na pokúšanie a útlak. Satan má širokú škálu pôsobenia, najhoršia forma je posadnutosť (posesia). Jeho pôsobeniu sa človek môže otvoriť cez satanizmus, okultizmus, špiritizmus, čarodejníctvo…

To všetko sa stáva satanovou arénou, v ktorej sa zmocňuje mysle, srdca i tela človeka. Satan si z ľudského tela robí dočasný príbytok. Človek sa stáva jeho nástrojom, aj keď má nad sebou kontrolu či dokonca pristupuje k sviatostiam.

Rímsky rituál opisuje znamenia posadnutosti napríklad takto: človek hovorí v jazyku, ktorý nepozná; poznáva veci na diaľku; vykazuje nezvyčajnú fyzickú silu; neznáša posvätné mená a veci; môže viesť aj teologické diskusie. Posadnutosť sama osebe nie je hriech.

Človek je vinný len tým, že dvere svojho srdca otvoril satanovi. Posadnutý potrebuje modlitbu exorcizmu. Tú môže vykonávať len biskup alebo ním poverený kňaz.

Je to liturgický obrad Cirkvi, svätenina. Ako mimoriadny obrad sa má používať len v krajnom prípade. Vo väčšine prípadov je potrebná aj odborná pomoc – psychiater, psychológ, neurológ.

SLUŽBA OSLOBODZOVANIA

Satan pokúša (zvádza na hriech) človeka priamo, ale aj nepriamo, keď využíva prostredie i ľudí okolo nás. Čím sme bližšie k Ježišovi, tým viac zápasíme s pokušením. Satan sa snaží zamerať našu pozornosť na nepodstatné veci, len aby odvrátil náš pohľad upriamený na Ježiša. Prejavuje sa aj útlakom.

Odhalí slabé miesta našej osobnosti a násilne útočí priamo na ne – žiarlivosť, povýšenosť, pornografia, pripútanosť k peniazom, agresivita, nenávisť, nadmerná konzumácia alkoholu, drogová závislosť…

V takom prípade pomáha služba oslobodenia, ktorá sa koná prostredníctvom prosebnej modlitby, poradenstva alebo duchovného sprevádzania. Charizmatická obnova prispela k osvojeniu si tohto duchovného úkonu, ktorý môžu vykonávať aj laici. Dôležitá je obozretnosť v tom, aké modlitby sa pritom používajú.

Ide o modlitby prosebné, v ktorých nemôžeme vstupovať do dialógu so zlými duchmi a priamo ich oslovovať. Exorcizmus a modlitba za oslobodenie sú dve cesty k duchovnej slobode, osobitné nástroje ochrany pred vplyvom satana.

Nezmenšujeme tým dar sviatosti zmierenia ako prvoradého prostriedku oslobodenia od hriechu a prijatia duchovnej slobody. Exorcizmus a modlitba za oslobodenie sú službou milosrdenstva.