Pravda zrozumiteľná na prijatie

Veľkú časť svojho kňazského pôsobenia som prežil v pastorácii mládeže. Mladí ľudia človeka dokonale preskúšajú. Na jednej strane už nie sú deťmi, a tak sa neuspokoja s lacnými odpoveďami. Idú do hĺbky a chcú počuť pravdu, ktorá je dostatočne zrozumiteľná, aby ju mohli prijať.

Na druhej strane sú veľmi citliví na to, či ten, čo k nim hovorí, aj žije to, čo hovorí. Každá nekonzistentnosť výrazne znižuje hodnovernosť svedka. Preto ma preskúšali nielen v teórii, ale aj v tom, či ju viem aj žiť.

Mnohí z tých mladých sú dnes už dospelí ľudia, ktorí majú svoje rodiny a výrazne ovplyvňujú svoje okolie. Čo ma teda skúsenosti naučili o tom, ako byť dnes inšpiratívnym kresťanom pre veriacich i pre tých vzdialenejších od Cirkvi?

AUTENTICKÝ VZŤAH S BOHOM JE VIDNO

Asi všetci sa stretáme s tým, že od kresťana sa v prvom rade očakáva, že bude ľudský. Od kresťana sa akosi automatickejšie očakávajú hodnoty ako súcit, milosrdenstvo či schopnosť odpúšťať. No my, ktorí veríme v Krista, vieme, že kresťan nie je dokonalý človek – a ani nemôže byť.

Kresťan sa nedefinuje ako ten, kto je morálne dokonalý. Definuje sa ako človek, ktorý ukazuje na Krista. Áno, naše ťažisko je mimo tohto sveta, v priestore, ktorý niektorí ľudia nevidia a popierajú, a predsa na nás vidia, ak máme autentický vzťah s Bohom, hoci to nevedia takto pomenovať.

Človek, ktorý je plný Božej prítomnosti, nemusí byť vždy dokonale príjemný. Niekedy dokonca vyrušuje, pretože hodnoty kráľovstva sa niekedy zrazia s hodnotami, ktoré vyhľadáva tento svet. Napríklad v otázke prílišnej dôležitosti peňazí alebo moci.

Zároveň však platí, že skutočné priateľstvo s Kristom premieňa náš život, pomáha nám odmietať hriešne správanie a rozvíjať čnosti. Kresťan nie je dobrý človek preto, že sa to patrí, alebo preto, že sa to od neho čaká.

Kresťan je predovšetkým Boží človek – a Boh nás privádza k nášmu pôvodnému „výrobnému plánu“, ktorý nachádzame pri pohľade do hĺbky srdca. A druhí to premieňanie na nás vidia – či už si ten nadprirodzený rozmer uvedomujú, alebo nie.

PRIRODZENÝ BOŽÍ ZÁKON V NÁS

Tento rozmer kresťana ako človeka, ktorý poukazuje na Boha, je zároveň jasný ukazovateľ v náročných diskusiách dnešných čias o človeku a jeho mieste vo svete. Pohľad na svet, ktorý neráta s Bohom, má v strede človeka a jeho túžby – v individualizme bez limitov, ktorý často druhým okolo nás ubližuje.

My kresťania nevychádzame z ľudského hľadania šťastia – naše ťažisko je Boh. Človek sa nestvoril sám a neurčuje, čo je dobro a čo zlo. Veríme, že svet stvoril dobrý Boh, a ten mu dal aj pravidlá. Ak človek vo svojej nezriadenej slobode pôjde proti nim, ublíži len sám sebe.

Pri fyzikálnych zákonoch to prirodzene chápeme: človek ich nevytvoril, len ich spoznáva, a ak si povie, že pre neho tieto zákony neplatia (napríklad zákon gravitácie), ublíži tým iba sám sebe – zákony to nijako neovplyvní. My kresťania podobne veríme, že aj morálne zákony vložil do človeka sám Boh.

A keď človek chce vziať do svojich rúk morálne rozhodovanie o sebe, sám seba „pokazí“, no zákony ľudského bytia tým neohne. Preto potrebujeme poznávať Boží plán s človekom vo Svätom písme a v učení Cirkvi, ktoré toto Božie zjavenie ďalej vykladá.

A o tomto Božom pláne s nami svedčíme aj ostatným ľuďom. V tejto dobe zmätku môžeme byť inšpiratívni práve svedectvom o prirodzenom Božom zákone v nás a privádzať ľudí k poriadku, ktorý v poznávaní Božieho zákona nachádzame a ktorý nám môže byť istotou a oporou.

BOH JE OTEC A MY SME JEHO DETI

No v dnešnej dobe je ešte jeden veľmi inšpiratívny rozmer. V spoločnosti, kde sa rozpadajú rodiny, kde sa degraduje úloha otca a jeho postava je v živote stále viacerých ľudí traumatická, znie veľmi inšpirujúco kresťanské posolstvo, že ponad zlyhania našich pozemských rodičov máme nebeského Otca, ktorý nás nekonečne miluje, ktorého láska nikdy nezlyhá, ktorý dal svojho Syna za to, aby sme mohli žiť, a v ňom nás adoptoval za svoje deti.

Ľudia bez identity a zázemia rodiny dnes nachádzajú svoju identitu v tom, že sú Božie deti a skúsenosť s Bohom ako Otcom prepisuje ich chybné vzorce, získané z rodiny a spoločnosti. Potrebujú však autenticky stretnúť Boha ako Otca, nie jeho karikatúru.

A to nájdu predovšetkým, keď stretnú kresťanov, ktorí sú v tejto láske ukotvení, žijú v istote, že sú Božie deti, s pokorou prijímajú, že im bolo odpustené a svedčia ďalším o tom, čo pre nich Boh ako Otec znamená.

Poznám mladých, ktorí boli doráňaní z rodiny, no v kresťanskom spoločenstve natoľko našli svoje miesto v Otcovom srdci, že dokázali do svojej vlastnej nefunkčnej rodiny priniesť hodnoty, ktoré tam chýbali. Dokázali byť synmi a dcérami svojim otcom, ktorí im otcami nevedeli byť – a tak deti inšpirovali rodičov, aký je Boží plán s rodinou!

POZNAŤ HĹBKU A ŠÍRKU NAŠEJ VIERY

Mnohí dnešní ľudia sú ako tí mladí, ktorých som spomínal v úvode: neuspokoja sa s lacnými odpoveďami, majú mno

hé veci naštudované, a preto aj my potrebujeme ísť do hĺbky v poznaní Božích právd. Nebojme sa klásť si ťažké otázky. Ak je Boh pravdivý, nemusí sa báť ani náročných otázok.

Mnohokrát nám ťažké otázky v skutočnosti nespochybnia Boha, ale ukážu nám ešte väčšiu hĺbku jeho múdrosti, ktorú sme si predtým ani nevedeli predstaviť. Inšpirujme sa dielami svätcov a duchovných autorov, ktorí sami stáli pred podobnými dilemami, kládli si podobné otázky ako my dnes a vždy našli uspokojivé odpovede.

Pretože v Bohu sú všetky odpovede, hoci nám ich nepovie vždy hneď. No k autentickému kresťanskému životu patrí aj poznávanie šírky toho, v čo veríme. Od vzťahu s Bohom cez liturgiu, sviatostný život, poznanie Božieho slova, život v Duchu Svätom až po kresťanské spoločenstvo, ale aj misijnú otvorenosť voči tým, ktorí Božiu lásku ešte nespoznali.

Chyba mnohých kresťanov je, že prijali akúsi falošnú dilemu: ak chcem byť verný hodnote A, musím odmietnuť hodnotu B. A tak si zachovávame istú časť svojej viery, ale odmietame inú, ktorá je rovnako dôležitá.

POUŽÍVAJME SKÔR VOLANT AKO BRZDU

Lenže ak vo svojom prehlbovaní viery nájdem niečo, čo mi je zvláštne, nemusí byť moja prvá reakcia, že to odmietnem. Môžem skúsiť hľadať, či nie je Boží Duch prítomný aj v tom, čo až tak dôverne nepoznám, ale práve cez to mi môže rozširovať obzory.

Pripomeňme si múdru radu svätého Pavla: „Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5, 19-21) Povedané moderným prirovnaním, Pavol používal skôr volant ako brzdu.

Ak poznám len malý výsek svojej viery a vytrvalo ho bránim proti iným, vyznievam uzatvorene a neautenticky. Ak ľudia okolo mňa vidia, že svoju vieru poznávam stále hlbšie a v celej jej šírke, pozýva ich to odkladať svoje predsudky a dať šancu aj inému uhlu pohľadu na kresťanskú vieru.

A taktiež pomôžem prekonávať predsudky, ak som im sám nepodľahol a viem dať hlbšie odpovede o tom, čo skutočne učí naša katolícka viera. Niekedy by sme boli veľmi prekvapení, ba aj pobavení, keby sme si vypočuli, čo si ľudia zo sveta myslia, že si myslíme.

ŽIVÁ STRAVA NEVÁBNE SERVÍROVANÁ

A nakoniec ešte jedna vec, ktorá silne pridáva k inšpiratívnosti kresťana dnes. Mnohokrát sa stretávam s ľuďmi, ktorí správne nasledujú Krista v obsahu: poznajú obsah viery a dostatočne ho bránia proti útokom či výsmechu. No už menej Krista nasledujú v spôsobe toho, ako o týchto pravdách hovoria.

Zastávajú síce správne postoje, no bránia ich s útočným nastavením a zachmúrení, vidiac v každom nepriateľa. A tento nepriateľský postoj oslabuje silu samotnej pravdy. Dalo by sa povedať, že ľuďom je ponúknutá výživná strava, ale je naservírovaná tak nevábne, že aj tú dobrú stravu odmietnu.

Pán nás pozýva milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, čo nám robia zle. Dokážeme to len tak, že sa nezameriame na ľudí okolo nás a ich zmýšľanie, ale na nášho nebeského Otca, jeho lásku k nám a jeho pravdy, ktorým veríme.

Nasledujme teda Pána nielen v obsahu, ale aj v spôsobe toho, ako svoje kresťanstvo žijeme. A tak teda, aby sme boli inšpiratívnymi kresťanmi dnes, zamerajme sa predovšetkým na Pána, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky: v jeho spôsobe konania voči nám ľuďom, v hĺbke a šírke jeho múdrosti, v poznávaní jeho lásky k nám, jeho pravdy a jeho zákonov; no predovšetkým seďme pri jeho nohách v našich chvíľach stretnutia s ním v modlitbe a napĺňajme sa jeho prítomnosťou.