Školský rok nie je len o povinnostiach

Písanie týchto slov ma zastihlo na strednom Slovensku. Spolu s rodinami z farnosti Povýšenia Svätého kríža v Bratislave-Petržalke sme na rodinnom tábore.

Denne môžem pozorovať desiatky detí a ich rodičov. A práve tento čas, spolu s nimi a pre nich, som využil i na zamyslenie, ako sa najlepšie pripraviť na nový školský rok.

Ponúkam preto niekoľko postrehov, ktoré som mohol počas leta a prázdnin odpozorovať a možno by bolo vhodné na ne nadviazať aj počas školského roku. Aby mal zmysel a aby bol skutočne naplnený.

Ak sa pri čítaní týchto slov pousmejete, opýtajte sa svojich detí a vnúčat, či si chcú niečo z prázdnin ponechať aj do školského roka. Možno budete prekvapení. Poďme teda na to.

Otcovia, nedráždite svoje deti

Ako prvé by som spomenul nie veľmi atraktívne, dokonca možno provokatívne, slová Svätého písma: „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli“ (Kol 3, 21). Čo by nám mohli povedať? Na čo by nás mohli upozorniť?

Niekedy sa nielen súrodenci provokujú navzájom, ale i rodičia radi „provokujú“ svoje deti, respektíve my dospelí deti v širšej rodine: „Však počkaj, už sa ti to kráti, už len niekoľko dní a začne sa škola“; „Veď ty sa dosmeješ, keď začneš opäť chodiť do školy.“ Je možné na to ísť aj sofistikovanejšie. Človek príde na návštevu a pekne, s úsmevom a ironickým tónom sa opýta: „Tak čo, už sa tešíš do školy?“

Ako dospelí by sme si mali položiť na toto všetko len jednu otázku – sú tieto slová na niečo dobré? Odpoveď je jasná: Nie! Slová ako tieto sú zbytočné. Ale ak by si niekto myslel, že sú zároveň aj prázdne, mýlil by sa.

Tieto slová v sebe nesú vyhrážku a výsmech. A oboje škôlkarom, školákom i študentom ubližuje. Chceme takto vedome ubližovať? Chceme takto zbytočne provokovať? Isto nie. Možno práve preto by sme si na tieto slová mali dať veľký pozor. Miesto nich radšej vyslovme slová, ktoré povzbudia, alebo buďme ticho.

Sľub, ktorý treba naplniť

Niektorí môžu mať pocit, že sa s prichádzajúcou školou a školskými povinnosťami musia či majú vzdať spoločne stráveného času. Že už nie je potrebné zabezpečovať program, hry, zábavu. Inak povedané, rodinnú pohodu. Veď o program sa postará škola a krúžky. Nám ostane len zabezpečiť rozvoz detí a kontrolu elektronickej žiackej knižky.

Ale nie je to tak. Keď Ježiš zveruje Jána svojej matke a matku, Pannu Máriu, zase Jánovi, hovorí len: „Žena, hľa, tvoj syn! (...) Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 - 27) Nebolo to len na čas. Na prázdniny, polročné, veľkonočné, jarné či letné.

Podobný postoj je dobré zvoliť, a možno to i deťom povedať vopred, aj pred začiatkom školského roka – nebojte sa, budeme i naďalej tráviť čas spoločne. Pôjdeme na výlet, budeme hrať hry, školskými povinnosťami sa nič nekončí. Veď i my máme povinnosti v práci, no nájdeme si čas. Ak dieťa o tomto vie, ak o tom počuje, rezonuje to v ňom viac ako obava zo školských povinností.

Ale pozor, tento sľub je potrebné i naplniť.

Rozhovor je záujem o teba

Leto je spojené aj s cestovaním a čas cestovania, niekedy pridlhý, je spojený s rozhovormi, príhodami, spomienkami, rozprávaním o tom, čo sa udialo, na čo sa pripravujeme a kam ideme (za predpokladu, že čas cesty nie je „zabitý“ tabletom či mobilom).

To, že teraz máme nové, iné povinnosti, by nemalo byť výhovorkou, že sa prestaneme rozprávať. Ježiš tiež síce mal potrebu odísť do samoty – každý z nás ju má –, ale ľud ho chcel počúvať, preto ho nasledoval, či až prenasledoval (porov. Mt 14, 13 - 14). 

Napriek tomu však skúsme v novom školskom roku v rozprávaní pokračovať. Od prvého dňa. Je to potrebné preto, aby nevymizol návyk, ktorý sme si počas leta osvojili. Záujem

o druhého je dôležitý a nemal by sa scvrknúť len na záujem o známky či školské a krúžkové povinnosti.

Spoločné stolovanie je byť spolu

Deti, ktoré trávia časť leta na tábore, sú zvyknuté na spoločné stolovanie (nie v obývačke pred televízorom či za počítačom). Podobne je to i na výlete či dovolenke - čas spoločného stolovania je dôležitý. Ak nám na tom záleží počas Vianoc, na dovolenke, nedovoľme, aby sme sa ho vzdali len preto, že my dospelí máme pracovné povinnosti a deti tie školské.

Áno, pri obednom stolovaní nebudeme počas týždňa spolu, no môžeme to nahradiť spoločnou večerou či raňajkami. Ako sa farská rodina stretáva okolo spoločného stola pri slávení Eucharistie, tak sa má „rodinná bohoslužba“ konať pri stole, kde je iný chlieb, no spoločenstvo to isté.

Sú možno dni, keď to možné nie je, ale je na rodičoch, aby k tomu deti viedli odmala. Pretože stolovanie je dôležité a tvorí jednu z identít rodiny. Nie je to strata času, nie je to zle využitý čas.

Rodič pri stolovaní na seba prenesene a obrazne preberá identitu Krista, ktorý v spoločenstve hovorí: „Vezmite a jedzte (...) Pite z neho všetci“ (Mt 26, 26 - 28). Ak to je dôležité, čas sa nájde. Niekoľkokrát v týždni určite. Niekedy plánovane, inokedy spontánne.

Aby sme mali hojnejší život 

Počas týchto dní nášho rodinného tábora som bol svedkom jednej veľmi milej udalosti. Rodičia si zavolali svoje deti a predstavili im možnosti, ako môžu daný deň stráviť. Každé dieťa si povedalo, čo by chcelo, a potom našli spoločný prienik.

Keď som sa ich popoludní pýtal, aký mali čas, aký mali deň, deti povedali, že najlepší. Školský rok nie je len o povinnostiach. Môže byť - a má byť - i o radosti a zábave. Ako v škole, tak i v rodinnom kruhu.

Nie je nutné s výletom, návštevou nejakej atrakcie, spoločne zábavne stráveným dňom či poldňom čakať na leto alebo Vianoce. I v tomto prípade sú rodičia pozvaní uvedomiť si slová, ktoré povedal Kristus: „Ja som prišiel, aby mali život, a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10), sú pozvaní aplikovať tieto slová na seba – my sme tu preto, aby naše deti mali život v plnosti.

Táto plnosť zahŕňa povinnosti, no i radosti. Radosti investované do detí v detstve, mladosti prinesú radosti rodičom v starobe. Je to dobrá investícia. Jedna z najlepších.

Byť požehnaním pre svoje deti

Ak sa vám, milí čitatelia, zdajú moje slová málo zbožné či málo praktické, možno je to i preto, že pri ich písaní som nepoužíval žiadne príučky, múdre knihy ani iné podklady. Snažil som sa len niekoľko dní počúvať slová a pozorovať reakcie, konanie rodičov a detí na našom tábore. Počas turistiky či na bicykli nad nimi premýšľať a nakoniec ich dať „na papier“.

Ak sa dajú tieto rady realizovať na tábore, iste sa dajú realizovať aj v rodine. Verím, že ak s takýmto nastavením vstúpime do nového školského roka, nebude utrpením. Naopak, môže byť požehnaním. No najskôr musíme – musíte byť vy požehnaním pre svoje deti.

Želám vám k tomu veľa síl a Božieho požehnania, veď ako „hovorila“ modrá výšivka v kuchyni mojich starých rodičov: „Bez Božieho požehnania - márne naše namáhania.“

Modlitba žiakov

Príď, Duchu Svätý, božský Stvoriteľ. Skutočný zdroj svetla a prameň múdrosti. Vylej svoju žiaru do môjho intelektu. Rozptýľ temnotu, ktorá ma zakrýva. Temnotu hriechu a nevedomosti. Daj mi bystrú myseľ na porozumenie, výbornú pamäť, metódu a ľahkosť učenia a hojnú milosť pri vyjadrovaní. Usmerni začiatok mojej práce, nasmeruj jej postup a prines ju k úspešnému dokončeniu. Toto prosím skrze Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, ktorý žije a kraľuje s tebou a Otcom navždy a naveky. Amen. Svätý Tomáš Akvinský