Spoznávajme Sväté písmo cez symboly

V Biblii nachádzame aj jej sebapredstavenie. Orientuje našu pozornosť na hodnotu, krásu a silu Božieho slova. Hovorí o sebe symbolickou rečou, často sa v nej používa, lebo vždy nám dochádzajú slová, keď máme vysvetliť samotného Boha, jeho konanie, slovo, ale aj tajomstvá človeka.

Okrem toho symbolická reč dokáže vyjadriť nepochopiteľné, neopísateľné a pomáha reflektovať najhlbšie skutočnosti života.

Sväté písmo na vyjadrenie seba samého používa symboly prevzaté z bežného života. Symbol sa tak stáva určitým spojivom, ktoré napomáha živšiemu kontaktu s tajomstvom slova a našou každodennosťou. Ponára nás tak viac do vzťahu s Neviditeľným a jeho vyjadrením.

Oheň

Oheň má tri podstatné úlohy: osvetľovať, ohrievať, spáliť, a tak spôsobiť očistenie alebo prerod veci. V Písme je spomínaný vo svojej negatívnej i pozitívnej funkcii.

Symbolika ohňa vztiahnutá na Božie slovo poukazuje na jeho úlohu svetla, tepla a očisťovania. Slovo osvetľuje, ako to priamo vyjadruje žalm: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch” (Ž 119, 105). Ako svetlo osvecuje cestu, vďaka čomu človek nadobúda istotu v kráčaní a dokáže sa správne zorientovať, tak aj Slovo poskytuje jasnosť na ceste a dáva srdcu správne vidieť.

Staroveký človek bol závislejší od svetla ako my dnes, keď si dokážeme vyrobiť umelé osvetlenie. Striedanie dňa a noci určovalo rytmus života, práce i odpočinku výraznejšie. Svetlo bolo základným predpokladom tvorivej činnosti, kým noc symbolizovala sily temna, nečinnosti.

Pripomína to aj evanjeliový text: „Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať” (Jn 9, 4). Z ohňa pochádza energia, teplo, ktoré rozpaľuje vnútro, čo bola aj skúsenosť emauzských učeníkov: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24, 32).

Slovo aj očisťuje, ako to pripomína Jánovo evanjelium: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal“ (Jn 15, 3). Zdá sa, akoby boli tieto slová ozvenou jedného verša žalmu o Pánovom slove, ktoré udržuje v čistote: „Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová“ (Ž 119, 9).

Meč

„Lebo živé je Božie slovo, účinnejšie a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebr 4, 12). Toto slovo sa prirovnáva k schopnosti meča presne oddeliť od seba aj pevne spojené časti celku. V našom vnútri hľadáme rovnováhu medzi troma zložkami, ktoré vytvárajú naše bytie – medzi telesnou, psychickou a duchovnou dimenziou.

Okrem toho často potrebujeme rozlíšiť, aké city nami hýbu, identifikovať podnety, ktoré nás pobádajú k istému konaniu, a buď ich nasledovať, alebo nechať jednoducho odísť. Boh vidí do hlbín nášho srdca lepšie ako my sami, pozná nás a vie o nás všetko (porov. Ž 139). A tak jeho slovo nám sprostredkuje poznanie, vďaka ktorému sa pri hľadaní lepšie orientujeme v našom srdci.

Tento „meč“ nám tak môže pomôcť vyhrať rôzne bitky, ktoré sa uskutočňujú na neviditeľnom bojisku nášho najhlbšieho vnútra. Niekedy je to slovo, ktoré usvedčuje, inokedy potvrdzuje naše intuície, alebo nabáda k zmene smeru, k obráteniu. Presne tak ako nás povzbudzuje List Efezanom: „A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6, 17).

Liek

Kniha múdrosti obracia pozornosť čitateľa na liečivú silu Božieho slova, prináša vyjadrenia o tom, že Pánovo slovo lieči všetko, na rozdiel od iných prostriedkov, ktoré sú obmedzené (porov. Múd 16, 12). Žalm opisuje zásahy Boha v prospech núdznych a pripomína, že Boh na ich volanie poslal slovo a uzdravil ich (porov. Ž 107, 20). Ježiš v evanjeliách sprevádza uzdravenia a oslobodenia slovom, obracia sa na Otca (porov. Mk 7, 34), prikazuje chorobe alebo zlým duchom a je zrejmé, že jeho slovo malo moc (porov. Mk 2, 11; Lk 4, 32 - 36).

Semeno

Božie slovo sa v podobenstve o rozsievačovi prirovnáva k semenu, ktoré potrebuje rozsievača a dobrú pôdu, aby prinieslo úrodu (porov. Lk 8, 4 - 11). Úloha rozsievača spočíva v rozosievaní semena. Vo chvíli sejby sa nestará o to, na aké miesto semeno padne – rozosieva plným priehrštím a semeno odovzdáva pôde, ktorá reprezentuje srdce človeka.

To, či slovo vyrastie a prinesie úrodu alebo ustrnie, závisí od pripravenosti srdca. Pre semeno je príznačné, že je malé, kým rastlina, ktorá z neho vyrastie, môže nadobúdať veľké rozmery, ako je to v podobenstve o horčičnom zrnku (porov. Mt 13, 31 - 32). Semená rastú, tak ako rastú Božie slová s tým, kto ich počúva (porov. sv. Gregor Veľký).

Ako sa v nás Božie slovo zakoreňuje a rastie, pomáha rásť a rozvíjať sa aj našej osobnosti. Stávame sa tak schopnejšími pochopiť viac zo slova, ktoré k nám prichádza v nových situáciách.

Božie slovo je živé a ako také má schopnosť znovuzrodiť, pretvoriť človeka a prinavrátiť mu pôvodnú dôstojnosť, akú mali prví ľudia: „On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia“ (Jak 1, 18); alebo na inom mieste nám pripomína: „Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným“ (1 Pt 1, 23).

Kladivo

„Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?“ (Jer 23, 29). Tento verš sa nachádza v Knihe proroka Jeremiáša, ktorý hovorí proti falošným prorokom.

Pravý prorok oznamuje Božie slová, a nie ľudské, ani svoje vízie, a práve preto má jeho slovo silu a účinnosť, nie ako slová falošných prorokov. Boh svojím slovom – kladivom – zasahuje presne, rozbíja falošné istoty ako kladivo skalu.

Je dokonca silnejšie ako skala ľudskej ľahostajnosti, tvrdosti srdca alebo odporu, čím boli charakterizovaní falošní proroci, ktorí si volili radšej rozprávať svoje sny ako Božie slová.

Dážď a sneh

„Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“ (Iz 55, 10 - 11).

Obraz padajúceho dažďa a snehu odkazuje na účinnosť slova. Podobne ako dážď a sneh osviežujú zem a prebúdzajú život, tak je to aj so slovom, ktoré má schopnosť samo zo seba prinavrátiť život vyprahnutej pôde srdca. Stačí sa otvoriť pre túto zúrodňujúcu vlahu.

Pokrm

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4; porov. Dt 8, 3). Ježiš cituje Knihu Deuteronómium a potvrdzuje, že Božím slovom je možné živiť sa, podobne ako sa živili Židia na púšti mannou.

Skúsenosť so slovom, ktoré je potrebné zjesť, majú aj niektorí proroci i autor Knihy zjavenia: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov“ (Jer 15, 16).

„Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!“ (Ez 3, 1). „Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: ,Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med'“ (Zjv 10, 9).

Božie slovo má podľa týchto odporúčaní preniknúť až do srdca človeka, byť asimilované, poskytnúť silu a dať schopnosť prehovoriť k iným. Iný účinok požitia slova je sladkosť na jazyku, radosť srdca, ale aj horkosť v žalúdku.

Táto dvojaká chuť slova odkazuje na potrebu asimilovať ho v úplnosti, nevyberať si len niektoré časti, ale prijať celé jeho posolstvo bez tendencie čítať len tie „sladké stránky“.

Nápoj

Božie slovo sa prirovnáva k viacerým nápojom: k mlieku, vode a vínu. O hostine s vínom, ktorú pripravila Múdrosť, sa dočítame v Knihe prísloví: „Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti“ (Prís 9, 5 - 6).

Svätý Ambróz vzťahuje opojenie z tohto „vína“ na účinky čítania Svätého písma: „Tí, ktorí usilovne čerpajú z Písma svätého, prijímajú toto opojenie, ktoré upevňuje kroky triezvej mysle a zvlažuje pôdu života večného, nám darovaného.“

Božie slovo prináša úplne odlišné opojenie, ako je opojenie vínom. Od pochabosti vedie k rozvážnosti a k životu. Písmo obsahuje veľa bohatstva a vysvetlení svojej podstaty. Najviac ho spoznáme, ak sa ponoríme do trpezlivého, hoci aj pomalého, ale pozorného čítania.

Nedajme sa odradiť, ak na prvý raz veľa nepochopíme. Nech nás povzbudí svätý Efrém Sýrsky, ktorý hovorí, že Božie slovo je nevyčerpateľný prameň života:

„Smädný má radosť, keď pije, a nesmúti, že nemôže prameň vyčerpať. Prameň má premôcť tvoj smäd, a nie smäd prameň, lebo ak sa tvoj smäd uhasí bez toho, že by sa prameň vyčerpal, budeš sa z neho môcť zasa napiť, keď budeš smädný. No keby po uhasení tvojho smädu vyschol aj prameň, tvoje víťazstvo by sa premenilo na tvoje nešťastie.“

Nevyčerpateľnosť tohto prameňa a náš smäd po Božom slove sa dennodenne stretávajú a vzájomne sa potrebujú. Písmo sa tak stáva tou živou vodou, ku ktorej môžeme vždy prísť a čerpať z jej prameňov.