Úskalia pri čítaní Svätého písma zvládneme

Každý však skôr či neskôr zistí, že čítanie Božieho slova nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Na čo sa pripraviť a čím sa vyzbrojiť? 
 

Nechce sa mi
 

S týmito slovami by sme pri čítaní Svätého písma boli ako pri brehu či na plytčine. Túto prekážku už zrejme máme za sebou. Dávno sme sa naučili, že kto chce, hľadá spôsoby, nie dôvody.

Alebo - že začať treba s tým, do čoho sa nám nechce, prípadne čoho sa trochu bojíme. Kresťan by prekážku lenivosti mal zvládnuť asi najľahšie. Aj Cirkev nás motivuje úplnými odpustkami už za polhodinové čítanie Písma.

Dajme tomu, že roky po maturite sa vám dostane do rúk básnická zbierka od súčasného autora. Asi vám potrvá, kým si na ňu naladíte vnútro a začne vám chutiť.

Podobne je dobré dať čas aj Biblii, aby nás vtiahla do seba. Lebo zvyčajne zabúdame, že nie je obyčajnou knihou, ktorá sa čitateľovi a jeho chúťkam – zväčša z komerčných dôvodov – prispôsobuje.

Táto kniha chce sprostredkovať Ježišovu a Božiu tvár a tá sa nám túži odhaľovať postupne, nie jedným kliknutím. Podobne ako keď sa dvaja zaľúbení odhaľujú jeden druhému slobodne a v pravý čas. 

Nedostatok času
 

Nechuť čítať Písmo si môžeme zamieňať s pocitom, že na jeho čítanie nemáme čas. To už je ako útes pred šírym morom, ktorý nepustí ďalej. Ruku na srdce - a jesť stíhame? Výborne! Práve čítanie Svätého písma je to najzdravšie „eko-bio“ sýtenie nielen duše, ale celého človeka.

Mnohí z nás poznajú z rád na správne využívanie času príklad s nádobou, do ktorej treba dať materiál rôznej veľkosti – od skál až po piesok, vodu či farbu. Odporúča sa začať väčšími kusmi, lebo v opačnom poradí sa nám do nej nemusí zmestiť všetko.

Čiže do dvadsiatich štyroch hodín či siedmich dní v týždni treba najprv umiestniť najdôležitejšie veci, na ktorých nám mimoriadne záleží. Veď drobnosti sa ľahko zastrčia aj do štrbiniek. Tak aj manažment času by sme mali hravo zvládať nielen v bežnej, ale i duchovnej oblasti.

Nerozumiem
 

Prekážky v živote sú vždy na posilnenie, nie znechutenie. Preto keď čítame Bibliu, je dobré mať na pamäti, že sa v nej stretáme pre nás s veľmi vzdialenou kultúrou, s odlišným spôsobom myslenia i života.

Dodnes robí aj biblistom ťažkosti rekonštruovať presne históriu a dobu, v ktorej boli knihy Biblie napísané. Jej postupným čítaním sa však naučíme ľahšie rozlišovať kontext príbehov v nej, ich literárny štýl, spôsoby vyjadrovania.

To nám nenaskáče do hlavy samo. Pri troche úprimnosti sa dá povedať, že Svätému písmu nerozumieme, lebo ho nečítame. Možno niekomu napadne, či ho bude správne chápať, keď si ho napríklad otvorí po nedeľnej svätej omši.

Odvahu! Pri čítaní stačí snaha porozumieť mu natoľko, nakoľko to umožní Boh. Čítať ho s túžbou rozumieť, ako mu rozumie jedna, svätá, všeobecná a apoštolská Cirkev.

Lebo vďaka postoju viery, s ktorým ho čítam, stojí pri mne celá Cirkev a tajomným spôsobom ku mne preniká učiteľský hlas pápežov, koncilov i svätých. Už svätý Gregor Veľký (540 – 604) hovorieval, že Sväté písmo nikdy nie je natoľko nezrozumiteľné, aby odradilo pokorných. 

 

Pohoršujúce násilie
 

Nájdu sa však i takí, čo nečítajú Bibliu, lebo je vraj v nej veľa násilia a boja sa, že by ich to mohlo pohoršiť. Vtedy je dobré mať na pamäti, že kniha kníh je veľmi úprimná, ktorá sa s nami na nič nehrá.

Áno, je v nej veľa násilia, lebo nie je len knihou o Bohu, ale i o ľuďoch. A, aj keď pod vedením Božieho Ducha, pracovali na nej ľudskí autori v tej dobe, v ktorej žili.

Preto najmä pri čítaní týchto statí je dobré vedieť, že sa ťažko rozlišuje, ktoré udalosti alebo čísla v nej sú obrazné a ktoré faktické. Ktoré vznikli ako dramatické varovanie pred bezbožnosťou a ktoré nesú stopy po skutočnom krviprelievaní. 

Nie, Biblia nemohla byť písaná umelým, sladkastým spôsobom. Aj prítomnosť násilia v nej je dôkazom, že ju písali ľudia z mäsa a krvi, so všetkými svojimi chybami a nezrelosťou.

Často sa aj oni dívali na Boha z pokriveného zorného uhla. Či aj v súčasnosti nemáme pokušenie napriek svojej domnelej vyspelosti obviňovať Boha alebo pripisovať mu rôzne prírodné javy ako trest?!

A predsa, aký je k nám zhovievavý, keď si ho predstavujeme zúženým spôsobom ako prísneho, vzdialeného či dokonca malicherného. Okrem toho aj dnes páchame aspoň toľko zla, násilia, krutostí - a to po tisícročiach rozvoja kultúry, vzdelania, výchovy.

A oveľa sofistikovanejším spôsobom ako v dávnych časoch. Jedno ostáva z Biblie jasné: Boh s človekom nestratil trpezlivosť a postupne ho vyvádzal a stále chce vyviesť zo začarovaného kruhu násilia.

A napriek všetkým klamlivým dojmom jednoznačne v nej prevažuje zjavenie Božej dobroty. Toto je cesta každého veriaceho: od predstavy prísneho Boha k zažitiu jeho živého milosrdenstva. 

Nudné state

Akokoľvek sa budeme pri čítaní Svätého písma snažiť, nevyhneme sa v ňom „suchším“ partiám. Vtedy treba v čítaní trpezlivo pokračovať. Na pochopenie aspoň niečoho použiť sedliacky rozum a pravidlo, že hlbšiemu porozumeniu textu pomáha objasňovanie tmavých stránok svetlejšími.

Konkrétne Starý zákon objasňovať Novým, najmä evanjeliom. A slová, ktoré pre nás zostali akoby zapečatené, nosiť v sebe bez snahy predčasne ich pochopiť.
Je zopár, naozaj len zopár takých kapitol v Písme, ktoré stačí dôstojne preletieť očami.

Napríklad dnes také moderné rodokmene. Pripomínajú naše litánie, ktorých invokácie, aj keď sa na seba podobajú, predsa ich zbožne a s rešpektom recitujeme. Pomáhajú nám ostávať v „téme“ a pri Biblii je téma odovzdávania života z pokolenia na pokolenie jednou z najdôležitejších.

Zároveň je to vynikajúca príležitosť obnoviť si motiváciu, prečo ju čítam. Až jedného dňa budeme na chápanie tmavých pasáží zrelší - najmä vďaka prežitým ťažkostiam. Lebo bez skúsenosti kríža by sme k nim neprenikli. 

Nič mi to nedáva

Aj tento povzdych býva výhovorkou, ktorá nám bráni dostať sa v čítaní Svätého písma do hĺbky. Rovnako aj pri tomto úskalí platí, že čo nič nestojí, za nič nestojí. Alebo - čo ťa „nezabije“, to ťa posilní. No ani pri tejto prekážke nemajme obavy.

Stačí, keď o tom, čo jeho čítaním získame, vie Boh. Úskalia však bývajú nielen vonkajšie, ale najmä vnútorné. Podobne ako pri plávajúcej kryhe. Zvonka nevyzerá až tak hrozivo, ale jej veľkosť pod hladinou ďaleko prevyšuje tú vonkajšiu. Podobným úskalím v čítaní Božieho slova môže byť naše neobrezané srdce. 

Keď sa to tak vezme, cítime zakaždým i pri modlitbe, že nám niečo dáva? Alebo lepšie, modlíme sa preto, aby nám niečo modlitba „dala“? Preto nestrácajme pri čítaní Písma nádej, veď podľa Ježiša nebeský Otec vždy vypočuje našu prosbu o pomoc Ducha Svätého. Celkom osobitne to platí vtedy, keď sa ho chystáme čítať.

Ľudsky nás môže povzbudiť spomienka, že naši predkovia počúvali slová Starého i Nového zákona v latinčine, breviár sa modlili tiež v tomto jazyku, a predsa sa posvätili. No až také zlé to aktuálne s naším čítaním predsa len nebude.

Na vlastnej koži postupne zakúsime, že Sväté písmo v nás účinkuje pozitívne aj bez toho, aby sme všetkému rozumeli. Upokojuje, uzdravuje – ako dobrá modlitba. A naozaj, koľkokrát doma, v rodine ani nevieme, ako sa pustiť do modlitby.

Rýchla ranná modlitba a unavená večerná. Práve jeho čítanie je už prvým stupňom autentickej modlitby a môže nás do tej hlbšej vynikajúco vovádzať. Dáva jej totiž ten najsolídnejší základ.

Je to drina 

Predstavte si, že konečne po dlhom čase idete do Vysokých Tatier a chcete sa potešiť nádhernou panorámou. Prvý deň husto prší, druhý tiež, tretí popŕcha. Štvrté ráno je hmla. V piaty deň sem-tam niečo uvidíte, ale už treba ísť domov. Vari nás zvyknú naše veľhory takto prinútiť, aby sme sa do nich znova vrátili?

A to sú len štíty, a predsa také hanblivé, že nie vždy sa odhalia! Úsmevne povedané, podobné „fóry“ s nami robí aj Biblia. Preto správnym prístupom k jej čítaniu je tešiť sa drobnostiam, ktorým sme práve porozumeli. A budeme mať z čoho sa radovať po celý život.

Teda vo vzťahu k Svätému písmu nás nemôže viesť len zvedavé čítanie. Ani čítanie z povinnosti. Ba ani len túžba poznať ho. Dôvod, pre ktorý ho máme čítať, je posilnenie našej viery a láska. Áno, viera je ako modrá obloha a láska ako plné slnko v Tatrách.

To sú kľúče, ktorými sa zmysel Písma postupne otvára bez ohľadu na naše vzdelanie či nadanie. Lebo sa nám z kroka na krok odhalí Písmo samo, respektíve účinkovaním Ducha Svätého v nás. 
 

Preto aj spolu
 

Skôr než zanecháme čítanie týchto riadkov, pomenujme si svoju ťažkosť, osobné úskalie pri čítaní Božieho slova. Lebo tak ho budeme môcť ľahšie zvládnuť.

A uvedomiť si, že čítanie Svätého písma je dobrá príležitosť nezakladať si na svojej múdrosti, ako aj hľadať pomoc u pripravenejších bratov či sestier.

Čiže mať niekoho, kto by nám do vyrušujúcich statí Biblie vedel vniesť trochu viac svetla. Alebo sa k ťažkým statiam vrátiť na stretnutiach s veriacim spoločenstvom. 

Ideálnou cestou je jej sprevádzané čítanie: niekto zo skúsenejších bratov alebo sestier nás uvedie do čítania konkrétnej knihy Písma a po jej prečítaní sa môžeme o nej podeliť v celej skupine a porozprávať sa o nejasnostiach.

Asi vám nenapadlo, že Písmo je možno práve preto ťažšie pochopiteľné, aby sme si pri jeho porozumení vzájomne pomáhali, však? 

Skúsenosť ukazuje, že naučiť sa mať rád Písmo sa najlepšie naučíme od ľudí, ktorí mu rozumejú a milujú ho. Zaiste, ideálne by bolo, keby sme ho mohli všetci čítať s veľkým vnútorným zanietením.

Takýto dar nám Pán dá rád, ak prejavíme oň záujem. No dáva ho predovšetkým Cirkvi: konkrétnej, malému spoločenstvu, v ktorom ho aspoň z času na čas čítame spoločne.