Gregoriánsky chorál je mojím naplnením

Čím vás pred rokmi oslovil gregoriánsky chorál?

Keďže som vyrastala v dobe totalitného režimu, pojem gregoriánsky chorál sa u nás v odbornej literatúre vysvetľoval len jednou vetou, maximálne jedným odsekom. Preto som o ňom nevedela prakticky nič.

Keď však jedného dňa zaznel v rozhlase atraktívny pseudogregorián, gregoriánska melódia zmiešaná s rockovým rytmickým podkladom, okamžite som sa do toho zamilovala a v duchu som vyjadrila túžbu: tak tomuto by som raz chcela rozumieť! A Pán Boh ma vzal za slovo (úsmev).

Rozvoj gregoriánu je spätý s liturgickou reformou vo 4. a 5. storočí, ktorá pokračovala aj za pápeža Gregora Veľkého. Postupne ho však vytláčali nové hudobné trendy a jeho obnova sa začala až koncom 19. storočia zásluhou benediktínov. V čom spočíva jeho podstata?

Je to liturgická hudba, ktorej cieľom je nielen skrášliť, ale aj doplniť a zvýrazniť obsah bohoslužby. Jej hlavnú zložku tvoria texty vybrané predovšetkým zo Svätého písma, pričom hudba je textu podriadená v dôkladnej symbióze.

Je to prakticky spievaná modlitba, ktorá je úzko spätá s príslušnou liturgiou. Vyznačuje sa jednoduchosťou a hĺbkou zároveň, s prvkami adorácie, pokory a odovzdanosti.

Vaša túžba po hlbšom poznaní gregoriánskeho chorálu vás priviedla až na Pápežský inštitút posvätnej hudby v Ríme. Ako sa s odstupom času pozeráte na tieto roky?

Toto štúdium bolo od začiatku do konca jedinečné. Všetci moji učitelia spevu boli obdarovaní nádherným hlasom a osobitnými charizmami.

Nezabudnuteľní sú pre mňa aj spolužiaci, ktorí pochádzali od Mexika cez Nigériu až po Južnú Kóreu. Počas mojich štúdií nás bolo v celej škole približne päťdesiat.

Osobitne som vďačná kňazovi a neskoršiemu biskupovi, dnes už zosnulému Jozefovi Zlatňanskému, ktorý bol pre mňa veľkou oporou.