Klbko sa učí, že rodina je to najcennejšie
Cez Advent bude mať premiéru nová séria (nielen) detského seriálu - Klbko. Jednotlivé diely prinášajú kreatívne nápady, ako priblížiť vianočné udalosti najmenším. Zákulisie tvorby už 7. série o pomotanom Klbku z dielne produkčného štúdia LUX communication približuje scenáristka a režisérka Zdenka Pašuthová.

Štáb pri natáčaní scén v snehu.
Aké inšpirácie stáli na začiatku vzniku novej série detskej relácie Klbko, tentoraz s podtitulom Klbko a rodina?
Klbko a rodina vychádza z presvedčenia a osobných skúseností viacerých členov tvorivého tímu, že rodina je to najcennejšie, čo môžeme prežívať – stále znova a znova.
Rodina, to sú blízke a intímne vzťahy, kde prežívame nielen sami seba, ale aj životy našich blízkych.
Prežívame jednotu a lásku, hoci nám to nie vždy vyhovuje a nie vždy sa nám darí ich prijímať či dávať.
Témy jednotlivých častí sú inšpirované aj viacerými myšlienkami Jána Pavla II., ktorého môžeme pokladať za pápeža rodiny.
Tým najvýraznejším a najpovzbudivejším zdrojom inšpirácie pre nás bola Svätá rodina – rodina, ktorú spája a v ktorej prebýva sám Boh.
Ako vznikol nápad nakrúcať reláciu práve počas zimného obdobia?
Nápad zimnej výroby priamo súvisí s témou.
Vianoce sú oslavou Svätej rodiny v Betleheme a sú aj sviatkami rodiny ako takej.
K tomu sa pridala túžba vystriedať ročné obdobie – ekoKlbko sme pripravovali v lete, a tak sme privítali skok priamo do zimy.
Odhodlaným priaznivcom navrhovanej témy i zimy (okrem vedenia LUX communication a TV Lux) bol náš hlavný kameraman Lukáš Straka.
Túžil (a zrejme ho to ešte neprešlo) nakrúcať v zime v hlbokom snehu.
Myslím, že v jeho predstavách sa Klbko preháňa na lyžiach kdesi po zasneženej Orave.
Vedeli sme však, že v zime nám časový harmonogram nedovolí pripraviť celých 12 častí.
Preto bolo nakrúcanie rozložené tak, že niektoré scény sme pripravovali v lete a tie, čo vyžadovali sneh, v zime.
Bol to pre nás zatiaľ najdlhší „adventný čas”.
Je veľmi smiešne a súčasne krásne piecť uprostred horúceho leta medovníčky a pri zapnutej klíme, no vo svetri a hrubých ponožkách spievať adventné piesne.
Ako ste určili termín, kedy v zime napadne sneh? Čakali ste alebo to bolo Božie riadenie?
Prikláňam sa k druhej možnosti.
V deň, keď pricestovala naša produkčná Ľubka Jimenez, sme sa vybrali na obhliadku Svätého Jura, aby sme si boli isté, že máme vybrané dobré lokácie.
Teda, že vieme, kde a čo chceme nakrúcať.
Bola nedeľa, mestečko bolo prázdne a tiché.
Keď sme stáli neďaleko fary, začali z neba padať obrovské vločky snehu.
Nevznikli z nich síce vysnívané oravské záveje, ale bol to niekoľkocentimetrový a niekoľkohodinový sneh.
Len čo sme výrobu ukončili, opäť zmizol.
Ak by sme to mali zjednodušiť, čo je hlavnou myšlienkou tejto série?
Hlavná myšlienka?
Radosť a odvaha žiť rodinu naplno.
Prežívať ju ako jedinečnú (veľmi peknú, ale aj veľmi náročnú) cestu k svätosti.
Poskytne nám Klbko a rodina návod ako vychádzať s našimi najbližšími?
Taký návod poskytne jedine Boh.
Každá rodina je jedinečná a aj každý vzťah v rámci nej.
Ak bude naše nové Klbko inšpiráciou pre rast vzťahov, či už hovoríme o vzťahoch vnútri rodiny, alebo o vzťahoch rodiny k širšiemu spoločenstvu, potom Klbko a rodina svoju misiu splní.
Z názvu i rozhovoru vyplýva, že celá séria je spojená s rodinou.
Zúčastnili sa na prípravách aj nejaké rodiny? Ak áno, ako sa vám s nimi pracovalo?
Táto otázka vo mne vyvoláva množstvo spomienok – krásnych a súčasne plných pokory a vďaky.
Bola to jedna z výziev, ktoré sme prijali (nielen my, ale aj rodiny), a nebojím sa povedať, že doteraz jedna z najťažších.
Vďaka za možnosť spolupráce s rodinami patrí otcovi Pavlovi Póšovi z farnosti Svätý Jur a, samozrejme, ich otvorenosti.
Niektoré rodiny sa už podieľali na príprave série ekoKlbko, väčšina z nich však bola pre nás nová.
Do príprav sa zapojila aj rodinka našej prvej produkčnej Jany Karlíkovej - pre jej dcérku bolo stretnutie s Klbkom nečakaným narodeninovým darčekom.
S rodinami sme nakrúcali niektoré scény za tmy – teda skoro ráno a neskoro popoludní v exteriéri.
Vtedy sa nám pracovalo „rýchlo” – bola nám všetkým zima, takže sme boli sústredení a odhodlaní natočiť všetko „na prvú”.
Odpovede na Klbkove zvedavé otázky sme chodili zisťovať priamo do rodín – tam sa pracovalo ťažšie.
Otestovali sme nielen maximálnu možnú hustotu kamier a kameramanov na štvorcový meter, ale aj formu rodinnej ankety, ktorej výsledok je ťažko predvídateľný.
Čo z toho vyplynulo?
Malé deti sa s Klbkom radšej hrajú ako rozprávajú (sú však neodolateľne krásne), staršie deti a tínedžeri odpovedajú stručne (neraz s dávkou čierneho humoru), dospelí sú pri odpovediach bezproblémoví, ale často majú obavy, že to nebolo dobré alebo že budú hovoriť pridlho.
V skutočnosti boli práve návštevy jednou z najinšpiratívnejších častí našej práce.
Zažili sme rodiny, ktoré prakticky bez prípravy dokázali prijať celý náš „klbkáčsky tím (a s nami aj budúcich divákov) a podeliť sa o skúsenosť na svojej ceste k svätosti.
Dúfame, že sila týchto svedectiev doputuje až k divákom.
Autor: Natália Žibeková
Snímky: Ľubomíra Jimenez