Klbko sa učí, že rodina je to najcennejšie

Aké inšpirácie stáli na začiatku vzniku novej série detskej relácie Klbko, tentoraz s podtitulom Klbko a rodina?

Klbko a rodina vychádza z presvedčenia a osobných skúseností viacerých členov tvorivého tímu, že rodina je to najcennejšie, čo môžeme prežívať – stále znova a znova.

Rodina, to sú blízke a intímne vzťahy, kde prežívame nielen sami seba, ale aj životy našich blízkych.

Prežívame jednotu a lásku, hoci nám to nie vždy vyhovuje a nie vždy sa nám darí ich prijímať či dávať.

Témy jednotlivých častí sú inšpirované aj viacerými myšlienkami Jána Pavla II., ktorého môžeme pokladať za pápeža rodiny.

Tým najvýraznejším a najpovzbudivejším zdrojom inšpirácie pre nás bola Svätá rodina – rodina, ktorú spája a v ktorej prebýva sám Boh.

Ako vznikol nápad nakrúcať reláciu práve počas zimného obdobia?

Nápad zimnej výroby priamo súvisí s témou.

Vianoce sú oslavou Svätej rodiny v Betleheme a sú aj sviatkami rodiny ako takej.

K tomu sa pridala túžba vystriedať ročné obdobie – ekoKlbko sme pripravovali v lete, a tak sme privítali skok priamo do zimy.

Odhodlaným priaznivcom navrhovanej témy i zimy (okrem vedenia LUX communication a TV Lux) bol náš hlavný kameraman Lukáš Straka.

Túžil (a zrejme ho to ešte neprešlo) nakrúcať v zime v hlbokom snehu.

Myslím, že v jeho predstavách sa Klbko preháňa na lyžiach kdesi po zasneženej Orave.

Vedeli sme však, že v zime nám časový harmonogram nedovolí pripraviť celých 12 častí.

Preto bolo nakrúcanie rozložené tak, že niektoré scény sme pripravovali v lete a tie, čo vyžadovali sneh, v zime.

Bol to pre nás zatiaľ najdlhší „adventný čas”.

Je veľmi smiešne a súčasne krásne piecť uprostred horúceho leta medovníčky a pri zapnutej klíme, no vo svetri a hrubých ponožkách spievať adventné piesne. 

Ako ste určili termín, kedy v zime napadne sneh? Čakali ste alebo to bolo Božie riadenie?

Prikláňam sa k druhej možnosti.

V deň, keď pricestovala naša produkčná Ľubka Jimenez, sme sa vybrali na obhliadku Svätého Jura, aby sme si boli isté, že máme vybrané dobré lokácie.

Teda, že vieme, kde a čo chceme nakrúcať.

Bola nedeľa, mestečko bolo prázdne a tiché.

Keď sme stáli neďaleko fary, začali z neba padať obrovské vločky snehu.

Nevznikli z nich síce vysnívané oravské záveje, ale bol to niekoľkocentimetrový a niekoľkohodinový sneh.

Len čo sme výrobu ukončili, opäť zmizol. 

Ak by sme to mali zjednodušiť, čo je hlavnou myšlienkou tejto série?

Hlavná myšlienka?

Radosť a odvaha žiť rodinu naplno.

Prežívať ju ako jedinečnú (veľmi peknú, ale aj veľmi náročnú) cestu k svätosti.

Poskytne nám Klbko a rodina návod ako vychádzať s našimi najbližšími?

Taký návod poskytne jedine Boh.

Každá rodina je jedinečná a aj každý vzťah v rámci nej.

Ak bude naše nové Klbko inšpiráciou pre rast vzťahov, či už hovoríme o vzťahoch vnútri rodiny, alebo o vzťahoch rodiny k širšiemu spoločenstvu, potom Klbko a rodina svoju misiu splní.

Z názvu i rozhovoru vyplýva, že celá séria je spojená s rodinou. 

Zúčastnili sa na prípravách aj nejaké rodiny? Ak áno, ako sa vám s nimi pracovalo?

Táto otázka vo mne vyvoláva množstvo spomienok – krásnych a súčasne plných pokory a vďaky.

Bola to jedna z výziev, ktoré sme prijali (nielen my, ale aj rodiny), a nebojím sa povedať, že doteraz jedna z najťažších.

Vďaka za možnosť spolupráce s rodinami patrí otcovi Pavlovi Póšovi z farnosti Svätý Jur a, samozrejme, ich otvorenosti.

Niektoré rodiny sa už podieľali na príprave série ekoKlbko, väčšina z nich však bola pre nás nová.

Do príprav sa zapojila aj rodinka našej prvej produkčnej Jany Karlíkovej - pre jej dcérku bolo stretnutie s Klbkom nečakaným narodeninovým darčekom.

S rodinami sme nakrúcali niektoré scény za tmy – teda skoro ráno a neskoro popoludní v exteriéri.

Vtedy sa nám pracovalo „rýchlo” – bola nám všetkým zima, takže sme boli sústredení a odhodlaní natočiť všetko „na prvú”.

Odpovede na Klbkove zvedavé otázky sme chodili zisťovať priamo do rodín – tam sa pracovalo ťažšie.

Otestovali sme nielen maximálnu možnú hustotu kamier a kameramanov na štvorcový meter, ale aj formu rodinnej ankety, ktorej výsledok je ťažko predvídateľný. 

Čo z toho vyplynulo?

Malé deti sa s Klbkom radšej hrajú ako rozprávajú (sú však neodolateľne krásne), staršie deti a tínedžeri odpovedajú stručne (neraz s dávkou čierneho humoru), dospelí sú pri odpovediach bezproblémoví, ale často majú obavy, že to nebolo dobré alebo že budú hovoriť pridlho.

V skutočnosti boli práve návštevy jednou z najinšpiratívnejších častí našej práce.

Zažili sme rodiny, ktoré prakticky bez prípravy dokázali prijať celý náš „klbkáčsky tím (a s nami aj budúcich divákov) a podeliť sa o skúsenosť na svojej ceste k svätosti.

Dúfame, že sila týchto svedectiev doputuje až k divákom.

Autor: Natália Žibeková

Snímky: Ľubomíra Jimenez