Osobitý čas Vianoc sa stal inšpiratívnym pre viacerých tuzemských tvorcov - hoci väčšinou skôr ako rámcovanie iných tém. 

Knihy, ktorých hlavným hrdinom je chlapec a neskôr mládenec i muž Kája Mařík, aj po takmer deväťdesiatich rokoch (prvý diel vyšiel v roku 1926 a posledný 1932) dokážu svojským čarom osloviť čitateľa, hoci literárna kritika ich označuje za tzv. ľudovú lektúru či gýč.

Celou cestou na cintorín som utekal. Ako prvé som zbadal svetielka, dnes ich bolo ešte viac ako včera. Takmer na každom hrobe horela sviečka. A pri mnohých z nich stáli ľudia, veľkí aj malí, starí aj mladí. Všetci sem prišli, aby si práve na Štedrý deň pripomenuli svojich mŕtvych.

Hoci mi Vianoce nepriniesli do vrecka ani kúštik zlata alebo striebra, verím, že som z nich úžitok mal a aj budem mať. Nech Boh žehná každé Vianoce!

Nikdy nebola v Košiciach, no aj tak sa stala ich patrónkou. Svätica, ktorej patrocínium nesie košický dóm, sa metropole východu predstavila aj vďaka výstave Svätá Alžbeta Uhorská: Sila dobrých skutkov.