Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega. Popravu troch mladých slovenských katolíckych aktivistov sme si 20. februára pripomenuli na bratislavskom Martinskom cintoríne.

Už takmer dva týždne sme svedkami vojnových hrôz na Ukrajine, ale aj obrovskej vlny solidarity, ktorá sa zodvihla v celom svete. S obdivom hľadíme na stovky dobrovoľníkov, ktorí neváhali opustiť pohodlie domova a zapojili sa do rozličných druhov pomoci; na ľudí otvárajúcich dvere svojich domovov, ochotných prijať tých, ktorí prišli o strechu nad hlavou.

Ony o tom vedia. Dokonca aj tie najmenšie. V škole i medzi sebou otvárajú témy, ktoré doteraz nemuseli riešiť.

Po večerných telefonátoch s kolegyňami, ktoré pracujú na ukrajinsko-slovenských hraniciach, pozorujem svoje ťaživé myšlienky. Myslím na matky čakajúce s deťmi na hraniciach, na rodičov a najmä otcov, ktorí vyprevadili svoje deti do neznáma.

Na začiatku novembra minulého roka sme si pripomenuli sté výročie narodenia Ľudovíta Hollého, ktorý značnú časť kňazského života prežil vo farnosti Moravany nad Váhom.