Známe trestné pravidlo „oko za oko a zub za zub“ sa zapísalo nielen do starozákonnej Knihy Levitikus, ale aj do starobylého Chammurapiho zákonníka v Babylone, ktorý vytesali 1750 rokov pred narodením Krista do dvojmetrovej kamennej čiernej dosky.

Evanjelium tejto nedele nás nielen podrží dlhšie na nohách, ale dotkne sa aj niektorých citlivých stránok nášho života. Hneď na začiatku nás povzbudí, aby sme život podľa prikázaní nežili len z povinnosti, ale naplnili ho láskou; že zabiť človeka možno nielen rukou, ale aj slovom; že pri vzájomnom zmierení máme byť rýchlejší ako náš nahnevaný brat; že zhrešiť môžeme aj v myšlienkach, nielen skutkom; že máme mať odvahu odťať každú príležitosť k hriechu a stáť si za slovom daným človeku aj Bohu.

Pred týždňom nás Ježiš vyzval prevziať si „preukaz totožnosti kresťana“ v podobe ôsmich blahoslavenstiev. Dnes nám hovorí o dôvode prevzatia: aby sme sa stali soľou zeme a svetlom sveta, teda aby sme boli jeho učeníkmi s misijným poslaním.

Spomeniete si, kde nás evanjelium zaviedlo pred týždňom? Spolu s Ježišom sme putovali „Galileou pohanov“, až sme sa ocitli v mestečku Kafarnaum. Teraz si predstavte, ako vystupujeme so zástupom poslucháčov na blízku horu, presnejšie povedané, na 150-metrový kopec, kde sa Ježiš zastaví, posadí a začne učiť.

Tretia nedeľa v Cezročnom období - A

„Krajina Zabulon a Neftali... Galilea pohanov!“ Neviem ako vám, ale mne táto Izaiášova geografia dlho nič nehovorila, takže som si pri nej vždy kládol otázku: Prečo takéto slávnostné, až poetické zvýrazňovanie akéhosi okrajového územia, ktoré dnes by pápež František nazval jedným slovom: periféria?!