Rozhovor o chlebe života je zameraný na vytvorenie úzkeho duchovného vzťahu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, pretože hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, tak ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa.“

Na začiatku úryvku vstupujeme do atmosféry reptania, ktoré bolo vyprovokované Ježišovým slovom o tom, že on je chlieb života, ktorý zostúpil z neba.

Zástup ľudí hľadá Ježiša, pretože sa najedli a nasýtili. Dokonca sú ochotní uznať, že Ježiš, ako sme počuli minulú nedeľu, je očakávaný Mesiáš, a chcú ho urobiť kráľom, aby mohol z nich striasť jarmo cudzej nadvlády a vyriešiť ich problémy.

Izraelský národ očakával celé stáročia príchod sľúbeného Mesiáša. Mysleli si, že príde v podobe mocného kráľa, ktorý oslobodí národ od okupačnej moci a obnoví suverenitu Izraela. Takýto kráľ by zobral osud krajiny do vlastných rúk a spravoval by ľud múdro a spravodlivo, čo by viedlo k pokoju a prosperite.

Evanjelista Marek nám v niekoľkých veršoch ponúka príležitosť zamyslieť sa nad pozorným súcitom, ktorý Ježiš prejavuje učeníkom aj zástupu ľudí. Na jednej strane sú tu učeníci, ktorí sa vracajú zo svojej misie, na druhej zástup, ktorý ho úzkostlivo hľadal.