Aj cudzí sú tu doma

Netypická architektúra dudinského kostola upúta každého na prvý pohľad. Je skutočne majestátny a svojou presklenou kupolou upriamuje ľudí na to, čo je hore. Na Boha. Vnútri nás hneď osloví rehoľná sestra Agneška, či sa nechceme zapojiť do liturgických služieb.

Po chvíľke vstúpi rodinka, ktorá sa sama ponúkne do služby. Otec je akolyta, mama lektorka a syn miništrant. Sestra Agneška ich s úsmevom uvedie do sakristie. Takto to tu funguje. Kúpeľných hostí je v kostole často viac než domácich a radi sa zapájajú do života farnosti. Miestni sú im za to veľmi vďační.

FARNOSŤ SPÄTÁ S KÚPEĽMI

Po svätej omši si ešte chvíľu obzeráme kostol. Je zasvätený Panne Márii, Kráľovnej pokoja. Ako vyšité na súčasnú dobu. Veriaci sa práve modlia za pokoj vo svete, zvlášť v Rusku a na Ukrajine. Od sestry Agnešky sa dozvedáme, že tak robia každý deň.

„Sme taká špecifická farnosť,“ začína sa s nami rozprávať farár Peter Sekereš (40), keď sa kostol trošku vyprázdni. V  Dudinciach pôsobí štyri roky. „Miestnych tu žije 1 380, z toho je 680 katolíkov, a približne 3 000 kúpeľných hostí,“ hovorí s úsmevom.

„Kostol sa nachádza v kúpeľnom areáli a naozaj je tu hostí počas roka viac ako domácich.“ Snažia sa ich teda zapojiť do života farnosti, aby v Dudinciach nepookriali len na tele, ale aj na duši.

„Máme tu rôzne modlitbové skupiny. Keď hostia kúpeľov po omši vidia, že sú nejaké modlitby, hneď sa prídu spýtať, či sa môžu pridať,“ dopĺňa sestra Agneška. Domáci ich prijmú medzi seba a spoločne sa modlia.

Sú otvorení pre všetkých a už niekoľko rokov spolupracujú s kúpeľnými hosťami, ktorí si takto radi spríjemnia svoj pobyt. „Snažíme sa spolupracovať aj s  mestom,“ dodáva miestny farár, ktorému záleží na dobrých vzťahoch a na jednote.

„Spoločne organizujeme rôzne podujatia buď v okolí kostola, alebo aj v ňom. Najmä koncerty, ktoré už máme naplánované na jeseň aj zimu.“

Najmenší farníci počas akcie „párty svätých“. Snímka: archív farnosti

SKUTKY MILOSRDENSTVA

Obraz blahoslavenej sestry Zdenky nám napovedá, že miestne sestry idú v jej šľapajach. A nemýlime sa. Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža pôsobí vo farnosti už 50 rokov.

Milosrdenstvo nemajú len v názve, ale snažia sa ho predovšetkým žiť. „Ľudia v Dudinciach nás už poznajú, a tak naša spolupráca s farnosťou je priam rodinná,“ vysvetľuje sestra Agneška.

„Dvere u nás majú ľudia vždy otvorené, nech prídu s akýmikoľvek potrebami. Našou charizmou je najmä pomoc starým alebo osamelým. Roznášame im sväté prijímanie, nakupujeme. Pravidelne chodievame do domova dôchodcov a modlievame sa za chorých. Zapojené sme aj do školskej a farskej katechézy.“

Milosrdenstvo a otvorené srdce sestry preukázali, aj keď do susednej obce Terany prišla rodina z Ukrajiny. Vypomáhajú jej dodnes, hoci sa snaží byť sebestačná. „Je tu celá rodina – otec, mama a dve deti. Najprv prišli bez otca. Je kapitán a bol na lodi v Afrike,“ vracia sa sestra Agneška mesiace dozadu.

„Keď sa začala vojna, povolali ho. Rodina ho však pol roka nevidela a manželka veľmi prosila, aby sa prišiel aspoň rozlúčiť. Povolili mu pricestovať na dva týždne. Ona to však psychicky nezvládla, pretože o jedného manžela už vo vojne prišla v roku 2014. A tak mu dovolili zostať pod podmienkou, že bude na Slovensku nakupovať šatstvo pre vojakov a posielať na Ukrajinu.“

Nielen sestry, ale aj ostatní farníci sú s nimi v kontakte, a ak im treba pomôcť, vedia byť veľmi štedrí.

JEDNOTA JE PRIORITA

Vo farnosti spolupracuje niekoľko modlitbových skupín, spolu budujú jedno veľké spoločenstvo. „Je veľmi dôležité, aby farníci boli jednotní, aby sa mali radi, rešpektovali sa a vytvárali spolu niečo hodnotné,“ prezrádza dudinský farár.

„Pred pandémiou sme mali viaceré spoločné farské akcie, ktoré sa snažíme znova rozbehnúť. Verím, že prinesú dobré ovocie.“ Na svojich farníkov nedá dopustiť. Každý deň vníma, že kňazstvo ho napĺňa a všetko akoby cez rôzne okolnosti zapadalo do jeho kňazského života.

Niekedy je to vtipná odpoveď na detských svätých omšiach, inokedy radosť zo spovede po mnohých rokoch alebo keď sa niekomu uľaví v trápení po duchovnom rozhovore. „Vo svojom kňazskom živote mám veľa momentov, za ktoré som Bohu naozaj vďačný.“

V Dudinciach pôsobia sestry z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža. Pomocnú ruku podali aj rodine z Ukrajiny. Snímka: archív farnosti

ZÁŽITKY Z INÉHO SÚDKA

Pani kostolníčka už všetko poupratovala. A tak ideme poobdivovať kostol ešte zvonka, aby mohla zamknúť. Hneď spomenie zážitok spred pár rokov. „Raz som tiež už takto chcela zamknúť, no jeden pán sa veľmi dlho modlil a nevyzeral, že by sa chystal odísť.

Tak som mu decentne naznačila, aby sa šiel modliť do chodbičky, že Pán Boh predsa počuje aj tam. A viete, čo mi na to povedal? ‚Ja viem, som kňaz.‘ To ma naozaj dostalo. Tak to dopadne, keď vám do kostola chodí viac cudzích než domácich,“ smeje sa kostolníčka pri tejto spomienke ešte aj dnes.

Vzápätí vytiahne zážitok ešte aj z iného súdka. Keďže je členkou modlitbovej skupiny vo farnosti, často sa chodia modlievať do domova dôchodcov. Spoznala tam istého pána, ktorý stále modlitbu odmietal.

Jedného dňa, keď sa modlili korunku Božieho milosrdenstva, prišiel aj on. Vstúpil do miestnosti presne na začiatku, a keď sa domodlili, hneď odišiel. Ráno sa dozvedeli, že v noci umrel. Takto sa vraj vo farnosti dennodenne presviedčajú, ako Boh v ich okolí koná.

PRÍPRAVA NA VIANOCE

Lúčime sa s kostolníčkou a ešte chvíľku strávime v družnom rozhovore s farárom Petrom a sestrou Agneškou. Prežili sme naozaj krásny deň a pocítili pokoj, ktorým táto farnosť oplýva. Veď jej patrónka, Kráľovná pokoja, ho tu naozaj rozdáva plným priehrštím.

Tak to pre domácich farníkov iste bude aj počas vianočných sviatkov, ktoré sa chystajú sláviť po dvojročnej prestávke. Všetci sa na to veľmi tešia.

Hoci paradoxne je cez Vianočné obdobie v kostole menej ľudí než zvyčajne, pretože kúpele sa na sviatky zatvárajú. A tak na polnočnú svätú omšu prídu viac-menej len domáci.

PRÍRODNÉ KRÁSY V OKOLÍ

Napokon sa rozhodneme urobiť si ešte malú prechádzku a viac spoznať okolie. Čo si v Dudinciach nesmiete dať ujsť? V prvom rade krásny park, kde sa určite napite minerálnej vody. A nezabudnite si v nej umyť aj tvár. Lebo sa hovorí, že kto to urobí, opeknie a omladne.

Na prechádzke v areáli kúpeľného parku si môžete pozrieť aj travertínové útvary. Najznámejšími z nich sú Rímske kúpele. Vybudovali ich vraj ešte starí Rimania, ktorí dobre poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Hoci je v Dudinciach veľa kúpeľných hostí, všade vládne ticho a pokoj.

Pomaly sa stmieva, na oblohe žiaria prvé hviezdy a domáci i hostia si vychutnávajú večernú pohodu. My sa už síce musíme vydať na cestu domov, ale presvedčili sme sa, že v dudinskej farnosti sme doma tiež. Návšteva tohto malého kúpeľného mestečka jednoducho stojí za to.