Ak človek chce, cestu k uzdraveniu nájde

Lekár Karol Mika radí aj poslucháčom Rádia Lumen. Snímka: facebook.com/Rádio Lumen

VŠEOBECNÉ LEKÁRSTVO

Doktor Karol Mika ordinuje aj vo veku 96 rokov, ako všeobecný lekár pracuje už 67 rokov. „O potrebách nášho organizmu vedia ľudia niekedy žalostne málo,“ hovorí. „Ich životospráva potom vyzerá, akoby sa chceli čím skôr zničiť. Pán Boh nás však stvoril dokonale, vybavil nás tak perfektne, že máme úžasné preventívne aj samoreparačné zariadenia.“

Tie nás síce chránia vo vysokom percente, ale preventívne prehliadky by sme napriek tomu mali brať veľmi zodpovedne a „poslúchať radu toho, kto má na to špecializáciu a je tu nato, aby dopomohol k našej zdravotnej pohode a zvýšil náš existenčný komfort, ktorý patrí k psychickej spokojnosti“.

Všeobecný lekár zdôrazňuje, že záchranou pred mnohými chorobami je tiež preventívne očkovanie a „popritom treba vo všetkých vekových skupinách udržať pravidelnú ochranu proti infekciám“, inak budú ľudia umierať aj na tie, z ktorých viaceré sme už dostali pod kontrolu.

ZDRAVÉ STRAVOVANIE

To, že stravovanie hrá dôležitú rolu, potvrdzuje aj doktor Mika. „Možno v nijakých zdravotníckych radách sa nenarobí toľko chýb a nepopíše toľko nezmyslov ako v poučovaní o konzumovaní potravy.“ Hociktorý amatér podľa neho dnes vymýšľa návody stravovania, ktoré by vykynožili aj zdravú populáciu.

„Veľmi stručne povedané, zdravá strava má byť čo najpestrejšia, má sa jesť pokojne s dôkladným pohryzením a sústredením na jedlo, ale tiež bez rušivého rozptyľovania, najmä akustickými a vizuálnymi vnemami.“

Všeobecnému lekárovi tieto jednoduché zásady pomohli dožiť sa aktívne vysokého veku. Aj napriek tomu, že nikdy cielene nepestoval zdravotnú kondíciu.

„Žiadalo sa mi žiť normálne. Žiť telom aj dušou a prežívať Božiu lásku ako milované, ale aj ako milujúce Božie dieťa, ktoré vie, že má tiež svojich blížnych. Rady a ordinácie poskytujem svojim najbližším a sebe takisto ako pacientom.“

Podotýka, že choroby, ktoré mal v mladosti, by mu dávno boli vzali život, preto považuje za Božiu milosť a zázrak, že tu ešte je a ako lekár naďalej pomáha.

Mária Rečková, odborníčka na onkológiu. Snímka: archív Márie Rečkovej

ONKOLOGICKÉ OCHORENIA

Ďalšou oblasťou prevencie je onkológia. O čo pri onkologickom ochorení vlastne ide, vysvetľuje lekárka Mária Rečková, riaditeľka Národného onkologického inštitútu.

„Keď sa v bunke poruší regulačný systém, napríklad pôsobením rakovinotvornej látky, bunka sa začne nenormálne deliť. Z jednej bunky vzniknú dve dcérske bunky, ktoré majú vlastnosti narušenej materskej bunky a delia sa ďalej, až vznikne masa množstva buniek, ktoré tvoria tumor.“

Najčastejšími príznakmi sú hrčka alebo opuch na tele, zmena farby kože, tvaru, krvácanie materského znamienka, tvorba krvných podliatin v podkoží, nehojaci sa vred na koži, perách, v ústnej dutine, ťažkosti s močením, pretrvávajúci kašeľ, bolesť a iné.

Hlavne v prípade síce aj bežných, ale pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí je potrebné navštíviť všeobecného lekára, ktorý pacienta vyšetrí a ďalej naviguje.

RIZIKOVÉ FAKTORY

Medzi rizikové faktory ochorenia patrí napríklad fajčenie, alkohol, stravovanie, ale aj genetika. Tú však neovplyvníme. Fajčenie áno. „Približne deväťdesiat percent úmrtí spôsobených malígnym ochorením pľúc je zapríčinených fajčením. Na základe výskumov sa ukazuje, že fajčenie sa spolupodieľa napríklad na vzniku nádorov pľúc, rakoviny žalúdka, hrubého čreva a konečníka, pankreasu, močového mechúra a pod. A fajčenie je asi v tridsiatich percentách príčinou úmrtí na rakovinu vôbec.“

Tiež sa predpokladá, vysvetľuje doktorka Rečková, že kombinácia alkoholu s fajčením má priamu súvislosť s rakovinou hlavy a krku, pažeráka. „Obezita môže predstavovať zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka, ženských pohlavných orgánov a u mužov prostaty. Pravidelný aktívny pohyb znižuje napríklad riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a prsníkov.“

ONKOLOGICKÝ SKRÍNING

Kľúčom k odhaleniu nádorových ochorení je skríning, takzvaná onkokontrola. „Ide o vyhľadávanie onkologického ochorenia vo včasnom štádiu, ešte v čase, keď nie sú prítomné žiadne symptómy.“

Skríning teda neznamená predchádzanie ochoreniu. Väčšina onkologických ochorení nemá jednoduchú skríningovú metódu. „Často sa ochorenie zachytí až na základe zdravotných prejavov. Nálezy bývajú zachytené aj náhodne, keď pacient podstupuje vyšetrenia z iného dôvodu pri inom zdravotnom probléme.“

V súčasnosti prebieha pozývanie na onkologický skríning zdravotnými poisťovňami pre tých, ktorí indikované vyšetrenia v rámci preventívnych prehliadok neabsolvujú.

„Skríningy, teda onkokontroly, sa odporúčajú v určitej cieľovej populácii pri rakovine hrubého čreva a konečníka, karcinóme krčka maternice, rakovine prsníka a na európskej úrovni je plánované ich zavedenie v prípade rakoviny pľúc, prostaty a žalúdka.“

Rakovina pľúc, prsníka, hrubého čreva a konečníka, prostaty a maternice. To sú najčastejšie onkologické ochorenia u nás. „Ročne sa na Slovensku diagnostikuje približne 40 000 nádorových ochorení. Ročne na ne zomiera asi 13 000 ľudí. Ide dlhodobo o druhú najčastejšiu príčinu úmrtí po kardiovaskulárnych ochoreniach a druhú najčastejšiu príčinu hospitalizácie na Slovensku,“ dodáva doktorka Mária Rečková.

Gabriela Kaliská je skúsená kardiologička. Snímka: Lívia Dvorská

SRDCOVO-CIEVNE OCHORENIA

Spomínané srdcovo-cievne ochorenia patria podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku. Zdravotnícke služby a odbornú starostlivosť o pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami vrátane invazívnej diagnostiky a kardiochirurgie poskytuje Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) v Banskej Bystrici.

Liečia tu najmä dospelých pacientov, predovšetkým zo spádovej oblasti stredného Slovenska. Podľa lekárky Gabriely Kaliskej, prednostky II. kliniky kardiológie a angiológie tohto ústavu, je spektrum ochorení a príčin kardiovaskulárnych ochorení široké. U detí a dospelých sú odlišné. V dospelosti je dominujúcou príčinou ateroskleróza.

„Často vzniká infarkt myokardu alebo iná forma takzvaného akútneho koronárneho syndrómu. Pacient má obvykle intenzívne bolesti na hrudníku, je schvátený, máva dýchavicu, potí sa. Ohrozený je náhlym úmrtím aj trvalými následkami,“ hovorí doktorka Kaliská.

RIZIKOVÉ FAKTORY

Veľký vplyv na infarkt majú práve rizikové faktory – dedičné i získané. Ide najmä o vysoký krvný tlak, zvýšené hladiny cholesterolu či cukrovka druhého typu. Ale aj fajčenie a obezita či kombinácia nesprávneho životného štýlu.

Druhou najčastejšou príčinou srdcových chorôb u nás je toxické poškodenie srdca, hlavne v dôsledku alkoholu. Vlani u nás na ochorenia obehovej sústavy zomrelo takmer 27-tisíc ľudí. Viac pritom zomierajú ženy ako muži, hoci u žien prichádzajú kardiovaskulárne choroby vo vyššom veku.

DIAGNOSTIKA A LIEČBA

Moderná liečba však dokáže úmrtnosť významne znížiť. Dôkazom toho je akútny infarkt myokardu. „Za posledných 20 rokov došlo u pacientov s infarktom myokardu na Slovensku k dramatickému zníženiu nemocničnej úmrtnosti z dvanástich percent v roku 1997 na štyri a pol percenta v roku 2020,“ konštatuje Kaliská.

„Dominujúce ochorenie, ktoré u nás liečime, je ischemická choroba srdca so všetkými jej formami. Tiež závažné srdcové arytmie, zlyhávanie srdca, choroby chlopní.“

V SÚSCCH sa venujú aj ochoreniam periférnych ciev a špecializujú sa na katétrovú a chirurgickú liečbu. „Na Slovensku robíme najviac koronarografických vyšetrení, katétrových intervencií na srdcových cievach a katétrových náhrad srdcových chlopní. Už tradične ‚vedieme‘ v počtoch implantovaných kardiostimulátorov, implantovateľných defibrilátorov aj katétrových abláciách srdcových arytmií,“ hovorí prednostka.

Viac ako polovicu pacientov tvoria akútne stavy vrátane infarktu myokardu. Pribúdajú mladší pacienti, do SÚSCCH už priviezli s infarktom aj dieťa či tehotnú ženu.

Typická je bolesť na hrudníku spojená s dýchavicou. Môže byť tupá, zvieravá či pálivá. Býva za hrudnou kosťou dlhšie ako desať minút, avšak môže ísť aj do celého hrudníka, vystreľovať do ľavej ruky, dokonca aj do čeľuste a brucha.

ZMENA ŽIVOTOSPRÁVY

V ústave pomáhajú ľuďom aj formou ambulantnej starostlivosti, ročne vyšetria 50-tisíc pacientov. Hospitalizácií je okolo 10-tisíc. Priemerná ošetrovacia doba je tri a pol dňa.

„Ak človek príde pri infarkte včas a my ho ošetríme, za dva dni môže ísť domov. Naopak, najdlhšie sú tu pacienti s chronickým zlyhaním srdca. Po prepustení je potom veľmi dôležitá životospráva a pravidelné kontroly.“

V období akútnej fázy ochorenia sú ľudia najviac prístupní úprave životosprávy. Napríklad okamžite prestať s nesprávnymi návykmi – fajčením či pitím alkoholu.

Ak je pacient obézny, treba podľa doktorky Kaliskej normalizovať váhu a dať do poriadku krvný tlak. Dôležité je vyhýbať sa ťažkým, mastným jedlám a veľa sa hýbať. Pravidelne tiež absolvovať preventívne prehliadky. „Pokiaľ človek chce, vie si cestu k zdraviu nájsť,“ konštatuje na záver kardiologička so štyridsaťročnou praxou.