Ako žijú Slováci v Prahe

Farnosti sa vo všeobecnosti delia na teritoriálne (viažuce sa na isté územie) a na personálne (pre istú skupinu osôb, napríklad nepočujúcich, akademickú obec študentov či, ako v tomto prípade, na základe národnosti). 

Slovenská rímskokatolícka farnosť (SRF) v Prahe je teda personálna, čo znamená, že každý veriaci Slovák žijúci na území pražskej arcidiecézy je automaticky jej farníkom. Zároveň je však farníkom aj vo farnosti, kde územne žije. 

Ako to bolo predtým 
Ešte za doby socializmu prebiehali nedeľné slovenské sväté omše o desiatej hodine v kostole svätého Salvátora pri Karlovom moste. Celebroval ich lazarista Ján Hutyra. Okrem homílie celé boli v češtine - bola to podmienka, aby ich mohol slúžiť. 

Neskôr vtedajší biskup Ján Sokol, ktorý mal na starosti pastoráciu Slovákov v zahraničí, zariadil nedeľné slovenské bohoslužby o jedenástej hodine u dominikánov (dnes farnosť svätého Vojtecha) v kostole sv. Uršule na Národnej triede.

Celebroval ich mariánsky kňaz poľskej národnosti Mariusz Sierpniak, s kázňami vypomáhal slovenský kňaz Juraj Tadeáš Dubec, administrátor v Kostole sv. Norberta (Strahovská farnosť). 

O program majú postarané i detskí členovia farnosti. 

Práve u sv. Norberta mapujeme do vzniku SRF najvýznamnejšie aktivity pre slovenských veriacich v Prahe, predovšetkým študentov. Bohoslužba (často spievaná mladými ako Missa de angelis) sa konala každú nedeľu večer.

Za desať rokov pôsobenia Juraja Tadeáša pristúpilo asi 30 Slovákov k sviatosti krstu a birmovania, na fare prebiehali katechézy, v kostole štvrtkové večerné adorácie. 

V tom čase pôsobil v Prahe aj slovenský kňaz Miloš Szabo, ktorý vo svojej žižkovskej farnosti sv. Prokopa vyčlenil pre slovenských veriacich prvopiatkové večerné sväté omše, sprevádzané študentským speváckym zborom. Po nich nasledovalo stretnutie na fare. 

Tretí kňaz, Ladislav Radvanský, bol od založenia Slovenskej farnosti jej prvým správcom (do roku 2016). 
 
Status slovenskej farnosti
V súčasnosti je SRF stopercentnou súčasťou diecézy. Má svoju matriku, vlastné finančné prostriedky, rôzne záväzky voči arcidiecéze. 

„Status farnosti je niečo veľmi silné. Je to vážna vec,“  hovorí Zoltán Balga, ktorý je v Kostole sv. Jindřicha súčasne aj správcom českej a od roku 2017 aj maďarskej farnosti. Zároveň pôsobí ako obhajca manželského zväzku na Cirkevnom súde v Prahe i Banskej Bystrici.

„Zo strany diecézneho biskupa pána kardinála Vlka to bolo obrovské gesto. Náš kostol má bohatú históriu, je centrálny, dostupnosť k nemu už nemôže byť lepšia. Priamo oproti kostolu máme k dispozícií aj farskú budovu s pastoračnými priestormi; teda veľké zázemie,“ oceňuje. 

Chodia sem najmä mladí 
Pre Zoltána Balgu je prioritou, aby boli oslovené všetky generácie farníkov. SRF navštevujú hlavne mladí ľudia, ktorí prichádzajú do Prahy za prácou alebo štúdiom. Aj vďaka apoštolsky aktívnym laikom, ktorí informujú o ponukách a programoch farnosti cez sociálne siete či internet, v nej môžu nájsť svoje zázemie.       
Inak je to pre tých, čo bývajú mimo centra a majú napríklad farský kostol na sídlisku. Platí to najmä pre rodiny. Jazyková bariéra medzi slovenčinou a češtinou nie je veľká, praktickejšie je pre nich teda neriešiť polhodinové cestovanie s deťmi či vnúčatami

Vo farnosti sa tešia z vlastného spevokolu. 

Štatistiky z matriky (žiadosti o krstné listy) prezrádzajú, že viac ako polovica pokrstených žije už opäť na Slovensku.  

Počet slovenských veriacich v Kostole sv. Jindřicha je rozmanitý.

Študenti spravidla na veľké sviatky odchádzajú na Slovensko, v tie dni však do Prahy zvyknú prichádzať zájazdy, a tak sa počet pohybuje okolo 350 prevažne slovenských veriacich. 

Čo je Božie funguje 
Tri miestnosti fary poskytujú priestor na pestré aktivity. Na fare prebiehajú otvorené stretnutia Spoločenstva Trinity (študenti a pracujúci rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho vierovyznania), spoločenstvo vysokoškolákov  Ascension či Spoločenstvo Biblického čítania.

Manželia Sivákovci iniciovali stretávanie Spoločenstva mladých rodín, na ktorého počiatku boli 2 - 3 manželské páry. Dnes sa stretáva 8 párov, ktoré pomáhajú napríklad pri predmanželských náukách. 

Pri kostole vznikol aj spevokol Cantus Gratus, v ktorého repertoári sa nachádzajú rôznorodé viachlasové skladby, unisono gregoriánsky chorál či novodobá liturgická tvorba. Spevokol vedie profesionálny organista Martin Iľko, ktorý dohliada aj nad Mládežníckym zborom a spevmi taizé v piatky večer po svätej omši.

V tomto čase prebieha hlavne pre mladých aj možnosť volejbalu v neďalekej telocvični, ktorú fara na tento účel prenajíma.  

Členovia spolkov pomáhajú správcovi farnosti aj pri katechézach pre deti a dospelých, ktoré súvisia s prípravou na sviatosti.

Aj v roku 2019 pristúpili slovenské deti v Prahe k prvému svätému prijímaniu. 

Mladí prichádzajú s nápadmi zväčša sami a Zoltán Balga, kňaz permanentne formovaný v spoločenstve Opus Dei, neblokuje žiadnu z aktivít.

Ako vraví: „Čo je Božie, to funguje“. Podľa neho nie je Cirkev ľuďmi, ktorí chodia len do kostola, ale malo by byť za nimi vidno aj svedectvo: vytvárať spoločenstvá, pri ktorých sa ľudia vzájomne zdieľajú a vytvárajú hodnoty pre okolie. 

Adorujú 24 hodín 
Celodňová adorácia sa koná v centre Prahy od marca každý prvý štvrtok v mesiaci a je zatiaľ jedinou v meste.

Reaguje tak na slová kardinála Dominika Duku, ktorý povzbudil kňazov k vystavovaniu Oltárnej sviatosti v rámci prípravy na tohtoročný Eucharistický Kongres v Budapešti (kde prebieha adorácia permanentne). 

Zoltána Balgu k tomuto typu tichej poklony, ktorý vníma ako obrovské požehnanie, povzbudil spolukňaz v Tirolsku, ktorý umožňuje svojim veriacim 24-hodinovú adoráciu 365 dní v roku.

A hoci ide o malú kaplnku, veriaci cestujú aj celé hodiny, aby sa klaňali „živej Prítomnosti".

V SRF to funguje tak, že ktokoľvek sa môže vopred zapísať na zoznam s polhodinovými periódami, prípadne prísť na poklonu aj neplánovane; z práce, zo školy.

Záujem je stály a veriaci dúfajú, že 24-hodinové adorácie v SRF už neskončia.  
 
Ste tu vítaní
Každú nedeľu sú po slovenskej svätej omši účastníci bohoslužieb pozvaní na malé agapé, ktoré prebieha v priestoroch fary. K dispozícií je aj knižnica, ktorú vďačne zásobili náboženskou literatúrou predovšetkým príslušníci staršej generácie. 

Hodové slávnosti má SKF v júli na sviatok svätého Jindřicha. Stalo sa už tradíciou, že so Slovenskou gréckokatolíckou farnosťou Najsvätejšej Trojice prebiehajú v oboch kostoloch spoločné bohoslužby s biskupom gréckokatolíckej komunity v ČR Ladislavom Hučkom a správcom farnosti Kornelom Balážom. U gréckokatolíckych spolubratov ide o menšiu komunitu Slovákov, využívajú ju predovšetkým veriaci ukrajinskej národnosti.   

V čase Adventu a Pôstu prebiehajú v SKF duchovné obnovy. Ide o celodennú akciu, kam sa pozýva na prednášku kňaz, je tu tiež priestor na duchovné rozhovory či sviatosť zmierenia. 

Keď SRF v minulosti navštívil kardinál Dominik Duka, vnímal „živú farnosť" s progresívnym administrátorom. Neskôr práve kardinál vyjadril želanie, že Kostol sv. Jindřicha, ktorý je lokalitou neďaleko Hlavej železničnej stanice, by mal byť denne otvorený.

Spoločenstvo sa buduje aj pri agapé. 

Dnes teda môžu návštevníci takmer pravidelne, zhruba od desiatej hodiny do času večerných svätých omší, prichádzať do chrámu. 

V SRF prebieha vďaka pomoci farníkov posledné roky aj kresťanský ples, koncerty, besedy s misionármi, neodmysliteľná Noc kostolov, ktorú minulý rok navštívilo rekordných 2 000 záujemcov.

Okrem interiéru chrámu mali k dispozícii aj farskú záhradu, kde prebiehala prezentácia fotiek zo života farnosti.

Tiež mohli zažiť ochutnávku syrov a vína v pivnici, ktorej najstaršia časť pochádza z 15. storočia. Pri svetlách fakieľ je v nej úžasná atmosféra, rovnako ako v chrámovej veži, ktorá sa otvára raz za rok – len počas Noci kostolov. 

Platí však, že návštevníci sú v SRF srdečne vítaní po celý rok. 

Snímky: Dana Saxonbergová a archív farnosti