Akoby sv. Dominik bol naozaj medzi nami

Relikvie priniesli do Kaplnky blahoslavenej Imeldy v neskorých večerných hodinách. Pre sestru Jozefu bolo prekvapením a zároveň potešením, že napriek pokročilému času bolo v kaplnke toľko starších sestier. „V podstate sme tam boli všetky až na ležiace sestry.

Atmosféra bola veľmi krásna a bol to silný zážitok.“ Možnosť zotrvať v blízkosti svätého Dominika sestra Jozefa vnímala ako požehnaný čas, ale tiež ako posilnenie v rehoľnom poslaní a prežívaní spoločenstva.

„Pri relikviách svätého Dominika, ale aj pri obraze z Mascarelly som si uvedomila, že liturgický život Eucharistie nemôže byť oddelený od života v spoločenstve. Byť za jedným stolom – ako znie duchovný odkaz svätého Dominika – znamená, že liturgia je aj v jedálni, na spoločnej rekreácii, spoločných prácach.

Vyžaduje prijímať druhých v ich originalite, teda takých, akí sú.“

Byť radostnými ohlasovateľkami

Snímka: Erika Litváková

Sestra Terézia je najmladšou sestrou so sľubmi. Jedinečná príležitosť byť tak blízko pri svätom Dominikovi v nej vzbudila ešte väčšiu odhodlanosť nasledovať ich zakladateľa. „Že ten život stojí za to,“ poznamenala sestra Terézia. Prečo si to viac uvedomila práve pri relikviách?

„Človek je veľmi zmyslový. Keď sa modlí k Bohu, Boha nevidí. Keď sa modlí k svätým, tiež ich nevidí. Ale tieto relikvie sú reálne. Môžeme sa ich dotknúť škapuliarom. Akoby Dominik bol skutočne medzi nami.“ Inšpiroval ju aj obraz z Mascarelly.

„Svätý Dominik na ňom sedí za stolom v strede a spája dve polovice. Aj my ako jeho nasledovníčky sme pozvané, aby sme spájali druhých. Aby sme mali jeho súcit; aby sme boli radostnými ohlasovateľkami, pretože nikto nemá rád zamračených; a aby sme vychádzali na periférie, zašpinili si ruky a našli poklad v bahne.“

Svätý Dominik bol u nich ako doma

Snímka: Erika Litváková

Sestra Blanka vnímala na sebe i sestrách očakávanie a radosť, keď mali relikvie prísť. Atmosféra nočného príchodu relikviára jej pripomenula príbeh zo života svätého Dominika. „Keď prišiel z apoštolskej cesty, hoci bola polnoc, zobudil všetky sestry a rozprával im, čo zažil.

Aj pre mňa to bol posvätný čas, keď sme všetky o desiatej večer v habitoch čakali na príchod nášho zakladateľa. A keď prišiel, cítila som to tak, že svätý Dominik je u nás doma, že mu môžeme porozprávať o všetkých situáciách, ktoré vidí z neba.“

Ešte pred prijatím relikvií sestra Blanka rozmýšľala nad tým, aký odkaz jej svätý Dominik môže dať do dnešných dní. „Dominik bol muž dialógu, kontemplácie, veľkej dôvery, odvahy.

Keď som si čítala o jeho živote, zaujala ma jedna myšlienka aktuálna aj pre súčasnú náročnú dobu: svätý Dominik, keď videl ťažké udalosti, kontemploval danú situáciu a z kontemplácie vzišla nádej a rozšírilo sa srdce pre dobro. Toto ma veľmi oslovilo.“

Jeho príhovor pomáha zvládať ťažkosti

Snímka: Erika Litváková

Sestra Rajmunda mala takisto najväčší zážitok z večera, keď prišli relikvie do ich Kaplnky blahoslavenej Imeldy. Spolu s ostatnými sestrami v nej ostala dlho do noci. Popri modlitbe si uvedomila novú nádej, ktorú dáva otec dominikánskej rodiny.

„Keď svätý Dominik zomieral, videl okolo seba smutných bratov. Utešoval ich slovami, že po smrti im bude viac užitočný ako za života. Aj preto sa každý deň modlíme modlitbu k svätému Dominikovi, kde trikrát opakujeme slová: ,Splň, otče, čo si sľúbil, a pomáhaj nám svojím orodovaním.‘

V tú noc, keď k nám prišli relikvie, som o tomto sľube viac uvažovala. Skutočne, svätý Dominik sa za nás prihovára a pomáha nám v našej každodennosti zvládať všetky ťažkosti.“

Sestru Rajmundu zaujala na relikviári modrá mariánska farba, ktorá sa prelína od symbolu zemegule až po stuhy, čím vytvára akoby ochranný Máriin plášť. „Mária bola pre mňa vždy príkladom. Ona je tá, ktorá dokázala prijať Božie slovo, aj keď tiež vo svojom živote mnohému nerozumela.

Neprestala však veriť, že Ježiš spraví to, čo sľúbi. V tom mi je vzorom, aby som aj ja dokázala v mojom živote prijímať, žiť a ohlasovať Božie slovo. A ochranný plášť na relikviári ma oslovil tým, ako nám ukazuje, že Panna Mária je stále s nami.“