Bratislavu chráni Panna Mária Snežná

Keď v roku 1712 vypukol v Bratislave mor, viacerí obyvatelia sa utiahli na okraj mesta, aby sa pred chorobou uchránili, a prebývali tam v núdzových domčekoch. Rovnako i bratislavský mešťan Ján Juraj Lauermann s rodinou, ktorý sa pred epidémiou ukrýval niekde v okolí bývalej kalvárie. Sľúbil, že ak sa zachránia, z vďaky dá postaviť dve kaplnky.

Po skončení moru svoj sľub dodržal. Jedna vznikla na kalvárskom kopci - zasvätená sv. Petrovi; a druhá – Kaplnka Panny Márie nad Hlbokou cestou, neskôr s patrocíniom Panny Márie Snežnej. „Na kalvárskom vrchu bola v 50. rokoch 20. storočia Kaplnka sv. Petra zničená spolu s kaplnkami krížovej cesty, pôvodná Kaplnka Panny Márie sa neskôr zmenila na Kaplnku sv. Jozefa a v upravenej podobe existuje dodnes,“ hovorí Dominik Roman Letz OP z Rehole kazateľov. 

Mariazellská Madona v Bratislave

Od začiatku bola v mariánskej kaplnke kamenná soška Panny Márie s Ježišom na rukách. Aj po výstavbe veľkého farského Kostola Panny Márie Snežnej sa dostala nad hlavný oltár, kam sa opäť vráti po rekonštrukcii kostola. „Je vyrobená z kameňa a vyhotovili ju pravdepodobne v 17. storočí ako kópiu známej Mariazellskej Madony. Tá je vyrezaná z dreva, no už oddávna sa zvykne obliekať do šiat vo farbe podľa aktuálneho liturgického obdobia. Našu bratislavskú sošku Madony urobili podľa oblečenej predlohy.“

Aj napriek tomu, že takto má trvalé „kamenné“ šaty, zvykne sa obliekať do textilných šiat podobne ako tá mariazellská. Má teda tiež svoj vlastný šatník, hoci jej to pristane aj v kamennom origináli. Jej pôvodné rubínovočervené kamenné šaty so zlatými ornamentmi a ružovými kvetmi tak verejnosť doteraz vôbec nevidela. V budúcnosti by sme ju takto mohli vidieť aspoň jediný deň v roku – na Veľký piatok – práve pre jej červenú farbu. 

Brat Dominik nám vysvetľuje: „Podobné pútnické miesto je aj vo Vašskej župe v Maďarsku – Celldömölk, tiež sa tam dostala takáto kamenná kópia Mariazellskej Madony, ktorá sa stala počiatkom nového pútnického miesta analogicky ako v Bratislave na Hlbokej ceste.“

Zahalená rúškom tajomstva

Pôvod bratislavskej sošky Matky Božej je dodnes nejasný. „Okrem skromných údajov prešporského kanonika Alexa Jordánskeho, ktorý ju spomína v svojej monografii o milostivých mariánskych obrazoch a sochách na území Uhorska (1836), nevieme o nej prakticky nič a práve kvôli nej vzniklo toto miesto. Zrejme bola spočiatku v exteriéri v nejakom výklenku domu. V týchto miestach vraj žili pustovníci a starali sa o kalvársky vrch. Keď sa v roku 1713 postavila kaplnka na blízkej Hlbokej ceste, vložili do nej túto sošku, ktorú údajne našiel jeden z pustovníkov v studni v tomto okolí. Naozaj tu kedysi boli pramene pitnej vody, aj na Hlbokej ceste je jedna studnička dodnes naznačená, odtiaľ sa brala voda pre mesto,“ ozrejmuje dominikán. 

„Keď hrozili nájazdy osmanských alebo protestantských vojsk, pravdepodobne, ak by niekde videli mariánsku sošku alebo obraz, zničili by ich. Ľudia preventívne schovávali takéto sošky Panny Márie aj do studní. Pustovník ju našiel a údajne sa pri nej modlil niekde v pustovni v miestach Hlbokej cesty a kalvárskeho vrchu.“ 

Pútnické miesto nad mestom

Prvá Lauermannova kaplnka s milostivou soškou Panny Márie sa zakrátko stala obľúbeným pútnickým miestom. Maličká kaplnka aj napriek drevenej prístavbe však o necelých sto rokov kapacitne nestačila. Hoci bola v roku 1814 obnovená, v roku 1824 hneď vedľa nej postavili novú a väčšiu. Bolo to prvé dielo slávneho bratislavského architekta Ignáca Feiglera st. Preniesli do nej starobylú sošku a aj túto novú kaplnku zverili Panne Márii Snežnej. 

Dominikán objasňuje, že niektoré kaplnky v horách a na kopcoch zvykli byť zasvätené práve tejto Panne Márii. „Bazilika Panny Márie Snežnej bola prvou mariánskou bazilikou v Ríme. Sviatok posvätenia tohto hlavného mariánskeho chrámu Cirkvi slávime každý rok 5. augusta. S tým je spojená legenda o tom, že v horúcom auguste na Eskvilínskom pahorku v Ríme napadal sneh a pápež to pochopil ako znamenie, že práve na tom mieste má postaviť mariánsky kostol, ktorému dali neskôr meno Santa Maria Maggiore. Je v nej oddávna uctievaná veľmi starobylá ikona Bohorodičky Salus populi romani, ktorú sme nedávno mohli častejšie vidieť pri prenosoch z Vatikánu, ako sa pri nej modlieva Svätý Otec František v čase epidémie koronavírusu. A naša soška Madony z Hlbokej cesty je okrem patrocínia kostola spojená s Pannou Máriou Snežnou práve týmto motívom Bohorodičky – Panny Márie s Ježišom.“

Z kaplnky farský kostol

V dnešných časoch však stojí už iba jedna z historických kaplniek – paradoxne, tá staršia, hoci podstatne zmenená a zasvätená sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. „Vchod do kaplnky bol pôvodne od Hlbokej cesty, teda z opačnej strany, ako je dnes. Tak to bolo až do roku 1877, keď vchod otočili,“ hovorí o minulej podobe dominikán.

Pod tým bývalým je dnes totiž hlboký a strmý skalný zráz. „Hlboká cesta sa rozšírila, aby tade mohli prechádzať vozy, aj preto sa musel vchod otočiť, bolo by to už nebezpečné, ale aj preto, aby Kaplnka sv. Jozefa bola čelom k návštevníkom novej mariánskej kaplnky. Dodnes na Kaplnke sv. Jozefa vidno jej pôvodnú časť so štvorcovým pôdorysom z roku 1713 (jej terajšie presbytérium) a novšiu, dostavanú v roku 1943 (jej terajšia loď s vežičkou). Zabudovali sa do nej niektoré artefakty zbúranej barokovej kaplnky z roku 1824 - napríklad mreže na oknách či kamenná podlaha v lodi.“ 

Mariánska úcta na tomto mieste bola ešte viac umocnená zriadením lurdskej jaskynky v opustenom lome pod kaplnkou v roku 1892.

Keď sa Bratislava začala rozrastať západným smerom, v roku 1933 zriadili farnosť Bratislava-Kalvária a pútnický kostolík už nestačil. Preto ho v roku 1943 zbúrali a na jeho mieste v roku 1948 postavili dnešný veľký farský Kostol Panny Márie Snežnej, ktorý bol v roku 2016 duchovne pričlenený k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme a stal sa tak miestom nových milostí.

Okrem spomínaných zvyškov sa z dôb toho menšieho zachoval i veľký podstavec na paškál, krstiteľnica, svätostánok, sochy sv. Gregora a sv. Urbana z hlavného oltára či staré pútnické zástavy a vyšívané ďakovné tabuľky. 

Zo starého pútnického miesta sa teda v pôvodnej verzii zachovalo to najdôležitejšie, kvôli čomu vzniklo - soška Madony s Ježišom. V budúcnosti ju čaká obnova, rovnako i korunky, ktorá zdobia hlavu Márie i malého Ježiša. Soška by sa mala dočkať tiež umelecko-historického a reštaurátorského výskumu, ktorý možno odhalí jej nepoznané tajomstvá.

Jedno však vieme i teraz – jej uctievateľov ochraňuje viac ako 300 rokov. Ktovie koľko podobných miest vznikne po skončení súčasnej epidémie.