Byť s mladými ľuďmi a mať ich rád

Košická kalvária sa rozprestiera na západnom okraji centra mesta. Jej počiatky siahajú do 18. storočia. Návštevníci tu môžu vidieť šestnásť kaplniek z obdobia rokoka. „V 19. storočí na základe povolenia mesta niektoré upravili na rodinné hrobky zakladateľov, niektoré dokonca celkom prestavali,“ prezrádza kňaz Jozef Knap, SDB. Dodnes však kaplnky pôsobia jednotným dojmom.

„Štrnásť z nich zobrazuje krížovú cestu, dve sú postavené na počesť Panny Márie.“ Náš sprievodca pripomína, že kalvársky Kostol Sedembolestnej Panny Márie je najväčší svojho druhu na Slovensku a jediný dvojposchodový chrám v Karpatskej kotline. Začali ho stavať jezuiti v roku 1742, dokončený bol v roku 1758. Na jeho priečelí sa nachádzajú tri brány.

„Cez strednú sa dostaneme na Sväté schody, pozostávajúce z 32 stupňov. Na každom stupni sú pod sklom uložené relikvie svätých. Počas odpustu a v Pôstnom období máme tieto schody otvorené a ľudia po nich vystupujú kolenačky a modlia sa.“

Z HISTÓRIE SALEZIÁNOV

Saleziáni začali v Košiciach rozvíjať charizmu sv. Jána Bosca už v čase totality. „Presnejšie, po skončení najtvrdšieho prenasledovania v 50. rokoch minulého storočia. Ich apoštolát prebiehal tajne.“

Prvý salezián, ktorý sa tu natrvalo usadil v roku 1961, bol don Ján Pivarník. Ďalší bol Juraj Kaščák či Štefan Timko, ktorý dokonca získal na určitý čas oficiálne povolenie verejne pôsobiť ako kaplán v tamojšom kostole na kalvárii. Postupne sa apoštolát saleziánov rozšíril do ďalších oblastí východného Slovenska a jeho súčasťou bola práca s mládežou či formácia budúcich saleziánov.

„Príchod demokracie a slobody koncom roka 1989 našiel v meste už rozbehnuté a veľmi živé saleziánske dielo,“ konštatuje don Jozef s pocitom vďačnosti a uznania na adresu vtedajších rehoľných spolubratov. Kalváriu saleziáni prevzali 7. septembra 1990, novým direktorom komunity sa stal don Ján Čapla.

Neskôr začali rozvíjať svoju činnosť v meste ďalšie dve rehoľné komunity, konkrétne na Sídlisku Terasa v lokalite Tri hôrky a na Luníku IX. V roku 2010 pribudlo komunite nové poslanie – predstavení tu zriadili prednoviciát.

„Sprevádzame mladých mužov na ceste rozlišovania ich povolania.“ No a v roku 2014 vznikla na kalvárii farnosť Sedembolestnej Panny Márie, a tak sa saleziáni začali venovať aj farskej pastorácii.

V STRÁŽNOM DOMČEKU

Okrem kalvárskeho kostola, ktorý je už teda zároveň aj farský, sa mnoho podujatí a aktivít saleziánov odohráva v niekdajšom strážnom domčeku. Ako prvé v ňom zaujmú tablá s fotografiami detí, ktoré boli vo farnosti na prvom svätom prijímaní.

„Domček sa používa na stretká, ale hlavne v piatok večer slúži mladým a v nedeľu po svätej omši sa v ňom rady schádzajú celé rodinky,“ približuje don Jozef. Obľúbená časť domčeka je zelený salónik, ktorý slúži aj ako miestnosť, kde deti a mladí spia, keď majú nocovačku spojenú s upratovaním.

„Ak začujete v domčeku hudbu alebo spev, môžete navštíviť hudobku, kde nacvičujú naši speváci a hudobníci. Vedľa sú miestnosti na stretká.“ Deti a mladí si radi zahrajú kalčeto na chodbe domčeka a zvyknú športovať v garáži, ktorá bola prispôsobená na hranie stolného tenisu. V okolí sa nachádza asfaltové a detské ihrisko, altánok a pomerne široký priestor na rôzne exteriérové pohybové aktivity a hry.

STRETKÁ SÚ ZÁKLAD

Ťažiskom práce s mládežou sú už spomínané stretká, teda malé rovesnícke skupiny. Ako zvyknú prebiehať? „Na úvod býva modlitba, rozhovory o tom, čo sme prežili, aktivita s katechézou, nejaká úloha alebo predsavzatie, spoločná hra a záverečná modlitba. Niekedy majú tvorivú náplň, keď sa niečo vyrába, varí alebo pečie, prípadne sa nacvičuje nejaká scénka.“

So stretkami začínajú, už keď sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie. Vytvorí sa tak dobré spoločenstvo a deti v ňom chcú spontánne pokračovať. Každé dva roky potom majú sviatosť birmovania.

„V súčasnosti sa na ňu pripravujú mladí v troch menších skupinách.“ Do všetkých stretiek, ktoré saleziáni pre mladých organizujú, je zapojených dvadsaťdeväť animátorov a traja saleziáni.

„Sme radi, že pomaly vzniká stretko mladých pracujúcich a vysokoškolákov. Máme tiež manželské stretnutia, ktoré navštevujú aj odchovanci kalvárie, fungujú samostatne a stretávajú sa po rodinách.“

Pre animátorov a prípravkárov mávajú mesačné duchovné obnovy a štyrikrát do roka animátorskú formačnú víkendovku. „Počas školského roka sa organizuje päť turnusov duchovných cvičení pre mladých. Raz za mesiac prebieha animátorské hodnotiaco-plánovacie stretko.“

„V podstate je všetka naša práca preventívnym systémom, ako predchádzať zlu. Snažíme sa o integrálny rozvoj mladých ľudí, chceme, aby z nich boli čestní ľudia, dobrí kresťania,“ konštatuje don Jozef. Mladí majú dnes veľmi veľa možností.

Podľa zanieteného saleziána „je to super, ale potom sa niekedy stáva, že chcú všetko a pri rozhodovaní sa boja, že si nevyberú správne. Rozhodnutie pre niečo zahŕňa totiž zrieknuť sa iných možností a to sa dnešným mladým robí ťažšie. Zdá sa mi, že mladí sú krehkí, zraniteľní. Trápia ich vzťahy, rodina, budúcnosť, sebaprijatie, identita, zmysel života...“

Stretnutie mladých saleziánskej rodiny počas Svetových dní mládeže v Lisabone. Snímka: archív saleziánov v Košiciach - Kalvárii

SALEZIÁNI SPOLUPRACOVNÍCI

Dôležitou súčasťou rehole saleziánov sú jej spolupracovníci, bez nich by to hádam ani nešlo. Preto sme oslovili ich koordinátora Jána Pilca. „Venujeme sa dvom základným oblastiam. Je to apoštolát dovnútra saleziánskej a spolupracovníckej rodiny, zameraný na organizáciu duchovných obnov, stretiek, konferencií. Apoštolát navonok je zameraný na animáciu mladých a rodín cez krúžky, manželské stretnutia a podobne,“ vysvetlil nám.

Spolupracovníci podľa neho prežívajú saleziánskeho ducha v bežných situáciách života a práce, s citlivosťou a vlastnosťami charakteristickými pre laikov. Na živote sv. Jána Bosca ho inšpiruje nadčasovosť jeho preventívneho systému a jeho použiteľnosť v mnohých oblastiach a situáciách dnešnej dynamickej doby.

V spoločenstve na kalvárii pôsobí aj Michal, ktorý sa medzi saleziánmi pohyboval už odmalička. Najprv pasívne, neskôr aktívne ako animátor. „Saleziánska rodina a charizma ma oslovili natoľko, že som sa rozhodol stať saleziánom spolupracovníkom. Od začiatku ma na tejto komunite oslovuje prostredie mladých oduševnených ľudí a prijatie. Vždy, keď som tam, cítim sa ako doma v rodine.“

Michal sa venuje rôznym oblastiam spolupráce zameranej najmä na rodiny – stretnutia, duchovné cvičenia, manželské večery. Aktuálne sa venuje aj príprave nových saleziánov spolupracovníkov. A prečo by svoju životnú a duchovnú skúsenosť odporučil aj ostatným?

„Každý, kto je rád medzi mladými a rád takýmto spôsobom rozvíja svoje duchovné dary, sa určite medzi spolupracovníkmi nájde. Vstup sa realizuje po dvojročnej príprave. Každý tak má dosť času spoznať, či je to jeho cesta života s Bohom.“

Počas prázdnin pre deti organizujú rôzne tábory. Jedným z nich je aj prímestský tábor detí, na ktorom sa nemajú čas nudiť. Snímka: archív saleziánov v Košiciach-Kalvárii

ŠŤASTNÍ TU I VO VEČNOSTI

Saleziánsku komunitu na kalvárii čakajú stále nové výzvy a plány. „V apoštoláte s mladými je stálou výzvou formácia animátorov a iných laikov, pretože bez nich neurobíme nič alebo len veľmi málo. S tým súvisí aj otázka, ako pomôcť mladým, aby prežívali živú vieru, z ktorej služba animátora vychádza a ktorá dáva silu ísť vpred aj napriek prekážkam,“ konštatuje don Jozef.

Preto by v reholi chceli klásť dôraz na väčšie otvorenie pre ľudí, ktorí žijú na území farnosti. Možno aj pre tých, ktorí nechodia do kostola. Don Bosco v známom sne z Ríma spomína dôležitú radu, ktorú dostal: „Nestačí mladých len milovať, oni musia aj cítiť, že sú milovaní.“

Za najdôležitejšie to v prístupe k dnešným mladým považuje aj don Jozef. „Mať ich rád znamená mať o nich osobný záujem, vedieť sa k nim priblížiť. Mladí nepotrebujú, aby sme všetkému rozumeli, všetko vedeli. Potrebujú cítiť prijatie, byť vypočutí, pochopení.“

Na záver nám náš sprievodca pripomína myšlienku dona Bosca: Túžim vás vidieť šťastných tu i vo večnosti. „V nej je vyjadrená odpoveď, prečo celý život obetoval pre dobro mladých a čo im chce odovzdať. Často používam aj jeho myšlienku: Urob, čo môžeš, ostatné nech urobí Boh.“