Cesta, ktorá nás privádza k Bohu

Tentoraz krížová cesta nevedie do kopca. „Chceli sme, aby boli procesie a krížové cesty aj pre starších,“ vysvetľuje farník Milan Forner. „Pán farár má aj zvukový prenos, takže keď spolu ideme po zastaveniach, vysiela sa to aj do kostola.

Starší a tí, čo nemôžu chodiť, sa tak tiež zúčastňujú na krížovej ceste.“ Pozitív je viac. „Krížová cesta sa zároveň nachádza aj v areáli cintorína.

Za kostolom je dom smútku, takže ľudia, ktorí prichádzajú nielen na svätú omšu a pobožnosti, ale i na cintorín a pohreby, prejdú okolo krížovej cesty, zastavia sa,“ dopĺňa duchovný otec farnosti Bartolomej Balun.

NEBOLA PRVÁ

S tradíciou verejných krížových ciest začal asi pred dvoma desaťročiami vtedajší správca farnosti Jozef Mišík. Podľa farníkov bol ich veľkou duchovnou posilou. „Vďaka nemu sme duchovne rástli. Deti a popri nich tiež dospelí,“ spomínajú veriaci.

Krížová cesta s drevenými krížmi však nestála pri kostole, ale na pútnickom mieste pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na okraji obce. „Problém bol, že miesto zneucťovali, kríže váľali. Veľakrát sme ich našli hodené v poli,“ hovorí farár.

Kríže teda časom odstránili. „Keď sme ich tam už nemali, pripínali sme si na okolité stromy obrázky zastavení,“ dopĺňa Milan Forner.

„V Pôstnom období mávame krížovú cestu každý týždeň v kostole. Ak to dovolí počasie, aj vonku,“ hovorí farár Bartolomej Balun. Snímka: Erika Litváková

BLIŽŠIE K ĽUĎOM

Spoločne preto uvažovali o dôstojnejšom a aj dostupnejšom mieste. „Dlho sme rozmýšľali, kde, ako a akú krížovú cestu urobiť. Pochodili sme s pánom farárom viaceré farnosti, aby sme sa inšpirovali,“ hovorí starosta obce Štefan Gašparovič.

Ernestína Balunová, mamička pána farára, si myslí, že sa to oplatilo a dielo sa vydarilo. „Krížová cesta sa mi nielen páči, ale aj ma duchovne drží. Keď sa modlím, cítim hlbokú vnútornú posilu,“ pokorne vyznáva.

„Najprv sa ľudia akoby hanbili, boli predsa viac viditeľní,“ porovnáva súčasné miesto Milan Forner s krížovou cestou pri kaplnke s intímnejšou atmosférou. Krížová cesta je pre neho prosba za rodinu, vlasť, deti.

„Aby nás Pán Ježiš viedol životom. Máme s manželkou štyri deti a človek vidí, že to nejde vždy tak, ako by malo.“ S pozitívnymi ohlasmi na novú krížovú cestu sa stretáva aj duchovný otec Bartolomej Balun.

„Ľudia sa z nej tešia, modlievajú sa pri nej.“ Nedávno vonku snežilo a on natočil krátke video s osvetlenou, zasneženou krížovou cestou, pridal hudbu a vyvesil na farskú stránku. „Za niekoľko hodín som mal stovky pozretí. Keď tam dám farské oznamy, mám ich len asi päťdesiat.“

JEDINÁ POŽIADAVKA

Autorom krížovej cesty je sochár Peter Mészároš. „Poznali sme sa dlhé roky, nepoznal som však jeho tvorbu,“ priznáva starosta Štefan Gašparovič, „odhalil mi ju až internet.“

Slovo dalo slovo a na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 2019 krížovú cestu slávnostne požehnal otec arcibiskup Stanislav Zvolenský. Každé zastavenie je originálne. „Každý kameň má inú výšku a je inak vytesaný,“ hovorí sochár.

Kamenné bloky napriek svojej približne dvojmetrovej výške mohutne nepôsobia. „Sú subtílnejšie, aby citlivo zapadli do prostredia, no zároveň nestrácajú výpovednú hodnotu.“ „Pamätáte si, aká bola naša jediná požiadavka?“ skúša autora s úsmevom Bartolomej Balun.

Všetci so smiechom hádame, či aby to bola krížová cesta. „Nie, nie. Aby dvanáste zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži – bolo vyššie,“ už s vážnosťou prezrádza farár. A tak to aj je.

Autor krížovej cesty Peter Mészároš. Snímka: Erika Litváková

NEJDE O KVANTITU

V grobskom kostole vidieť všetky vekové kategórie. „Cez týždeň sú to najmä tí, ktorí nemajú rodiny či prácu. Ale na ranné sväté omše v týždni chodievajú aj mamičky s kočíkmi.“ Vo farnosti fungujú viaceré modlitbové spoločenstvá.

Ružencové bratstvo, modlitbová skupina matiek. „Chceme založiť aj modlitby pre otcov,“ načrtáva duchovný otec svoje plány a prítomní otcovia s úsmevom sľubujú, že budú chodiť. Deti sa stretávajú prevažne pri prípravách na prvé sväté prijímanie.

„Do kostola ich ale mimo toho veľa nechodí. Dva týždne po prijímaní mi už z 27 detí prídu dve. Je to však všeobecný trend.“ Záujem je však o krsty a sviatosti. „Keď som sem prišiel pred desiatimi rokmi, mal som 12 krstov. Minulý rok ich bolo 69. Sem-tam sú aj nejaké sobáše.“

Na jeden sa práve pripravovali aj v čase našej návštevy. „Veľa ich je takých dodatočných. Snažím sa mladých povzbudiť, nie odradiť. Keď prídu krstiť, aj keď nie sú zosobášení, dohodneme sa, že to druhé už bude aj so sobášom. Alebo do roka a do dňa. Veľa manželstiev sa už takto usporiadalo cez krsty.“

Zhodujeme sa, že Cirkev zažíva ťažkú dobu. A keď si ešte povzdychneme, že sa duchovné povzbudenie neráta medzi esenciálne potreby, Bartolomej Balun nás zastaví. „Nezúfajte. Nejde nám o kvantitu, ale o kvalitu. Tí, čo chodili, chodia aj teraz. Niektorí na to idú z ľahšej cesty, že ešte využívajú dišpenz.“

Je to podľa neho celkový trend. Oddeľuje sa kúkoľ od zrna. „Ale v porovnaní s tým, ako ľudia žijú, sú tie čísla ešte veľmi dobré. Každý má svoju vlastnú cestu, ktorou prichádza k Bohu. Aj tá krížová má slúžiť nato, aby nás k nemu priviedla.“

MALÉ A VEĽKÉ HODY

Farský kostol je zasvätený Narodeniu sv. Jána Krstiteľa. „Uctievame si nášho patróna slávnostnou svätou omšou. Vtedy máme také malé hody,“ objasňujú farníci. Veľké hody sa potom konajú pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, keď bola kaplnka posvätená.

„Na svätú omšu si voláme slávnostného kazateľa. Už sme tu mali niektorých biskupov. Naposledy nám kázal otec biskup František Rábek,“ hovorí farár. Hody sa im spájajú aj s ďalším pekným zvykom.

V procesii od kostola nesú cez dedinu na pútnické miesto sochu Panny Márie. Tú dostali zo zaniknutého Kostola sv. Jozefa v Cajle pri Pinelovej nemocnici.

Pútnické miesto s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie vzniklo na mieste bývalej pradediny. Jeho základom bola hlinená soška Madony. Snímka: Erika Litváková

PÚTNICKÉ MIESTO

Pútnické miesto s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie vzniklo na mieste bývalej pradediny. „Jeho základom bola hlinená soška Madony s Dieťaťom, ktorú tu vyorali, no časom sa rozpadla,“ prezrádza správca pútnického miesta Milan Forner.

Na tomto mieste kedysi stála pradedina, archeológovia potvrdili, že bola súčasťou Jantárovej cesty. „Po orbe sa tu ešte stále dajú nájsť črepiny z dávnych dôb.“ Soška v pôvodnej kaplnke z polovice 18. storočia chránila dedinu a jej obyvateľov.

Neskôr v roku 1890 postavili ďalšiu, väčšiu kaplnku. „Často tadeto prechádzali pútnici, ktorí išli do Marianky. Občerstvovali sa tu duchovne aj fyzicky. Obec bola v tom čase v kríze, kaplnka vznikla na povzbudenie ľudí aj ich viery.“

Dodnes tu pravidelne od jari do jesene slávia sobotné sväté omše. Je to aj obľúbené miesto na sobáše.

ZÁHADA V ERBE

Zaujímavý je aj príbeh erbu Slovenského Grobu. Tvorí ho zlatá ženská postava s korunou na hlave, ktorá v ruke drží mužskú hlavu. Mnohí si myslia, že je to princezná Salome s hlavou Jána Krstiteľa. Aj kvôli patrocíniu kostola.

No podľa všetkého to tak nie je. „Skôr ide o starozákonnú vdovu Juditu s hlavou veliteľa Nabuchodonozorovho vojska Holoferna.“ Vojsko totiž obliehalo Betuliu a chcelo ju vyplieniť. Judita však v spánku odťala Holofernovi hlavu, a tak zachránila svoj ľud (porov. Jdt 8 – 14).

„Snažíme sa to zmeniť aj v povedomí obyvateľov. Nemôžeme predsa povyšovať Salome a ešte ju aj korunovať,“ oduševnene dodáva Milan Forner.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.