Dobro a ľudskosť idú ruka v ruke

Sadáme do auta a hor sa na výlet. Naším cieľom sú Hontianske Nemce, dedinka v okrese Krupina, len pár kilometrov od hraničného priechodu Šahy. Nachádza sa na hlavnom ťahu, takže ju nemožno minúť. Farský Kostol sv. Martina sa vypína na kopci a je z neho krásny výhľad na okolie.

Vchádzame do fary a dozvedáme sa, že miestny farár Peter Privitzer, rodák z Kremnických Baní, tam pôsobí už štrnásty rok. Ponúkne nás limonádou. Nech sa páči, zoznámte sa s farnosťou Hontianske Nemce.

ŽIVÉ SPOLOČENSTVO

Podľa štatistiky do farnosti Hontianske Nemce patrí 1 600 katolíkov. No správca farnosti Peter poznamenáva, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. A on sa počas svojho pôsobenia v Hontianskych Nemciach stretol vždy s  láskou, prijatím a otvorenosťou.

K farnosti patrí šesť filiálok: Domaníky, Rykynčice, Medovarce, Devičie, Kráľovce-Krnišov a Sitnianska Lehôtka – sú roztrúsené po neďalekom okolí a obísť v nedeľu všetky dá poriadne zabrať. Bez auta ste jednoducho stratení.

„Kraj, v ktorom som sa ocitol, keď som sem nastúpil, bol pre mňa nový. Vôbec som ho nepoznal,“ hovorí hneď na úvod. „Postupne som spoznával mentalitu ľudí v Hontianskych Nemciach aj v jednotlivých filiálkach a môžem povedať, že ide naozaj o živé spoločenstvo veriacich.“

Hoci je to malá farnosť, pochádza z nej už niekoľko kňazských a rehoľných povolaní. Peter Privitzer zdôrazňuje, že tí, ktorí sa hlásia k viere, naozaj aj žijú sviatostným spôsobom života. Na svojich farníkov nedá dopustiť a hovorí o nich len v superlatívoch.

„Dobro a ľudskosť necítiť len pri príprave farských akcií, ale v úplne bežnom živote. Hoci dva roky obmedzení život farnosti na chvíľu zastavili, jej členovia teraz opäť ožívajú,“ dodáva.

Farár Peter Privitzer sa vo svojej farnosti cíti ako doma. Snímka: Vanesa Horniaková

SPOLU S PANNOU MÁRIOU

Aby farnosť žila, je potrebné, aby sa ľudia spolu stretávali. A tak aj v Hontianskych Nemciach fungujú modlitbové spoločenstvá. Dominantné je škapuliarske bratstvo, ktoré tam má už hlbokú tradíciu. Každoročne sa v mesiaci júl koná púť k Panne Márii Karmelskej.

„Typické pre našu farnosť je aj ružencové bratstvo, ktoré prešlo obnovou pod vedením bratov dominikánov,“ vysvetľuje Privitzer. „Naše bratstvo má šesť ruží, päť členov večného ruženca a dvoch členov ruženca svetla,“ pridáva sa do debaty farníčka Mária Petróciová, ktorá na fare pomáha s administratívnymi prácami.

„Vždy v prvú nedeľu v mesiaci po svätej omši mávame stretnutie.“ Dozvedáme sa, že pre členov spoločenstva je dôležitá každodenná modlitba ruženca. V mesiaci október, ktorý je zasvätený Panne Márii Ružencovej, vyhotovujú harmonogram modlitby ruženca na každý deň.

V Pôstnom období zasa rozpisy krížových ciest. Ak niekedy zavítate na farskú púť k Panne Márii Škapuliarskej, môžete si odtiaľ priniesť darček s logom farnosti: magnetku, kľúčenku, pohľadnicu či škapuliar.

„Vo farnosti máme sedemnásť skupín, ktoré sa starajú o čistotu nášho chrámu. Takisto tu fungujú skupiny lektorov,“ vysvetľuje ďalej. Uvoľnenie opatrení privítali s veľkou radosťou, opäť môžu organizovať rôzne zájazdy do významných pútnických miest na Slovensku aj v zahraničí.

Vo farnosti je aktívne aj spoločenstvo Božského Srdca Ježišovho či modlitby matiek, na ktorých sa pravidelne stretávajú a budujú medzi sebou jednotu.

DETI A MLÁDEŽ NEZAHÁĽAJÚ

Okrem dospelých si prídu na svoje aj deti a mládež. Vo farnosti už niekoľko rokov pôsobí eRko, ktoré spája mladých, aj tých na filiálkach. Stretávajú sa väčšinou v sobotu na fare. Stretnutia vedú animátori a deti sa na ne vždy veľmi tešia.

„Najradšej majú leto, lebo v čase prázdnin pre ne organizujeme tábor,“ dodáva miestny farár. Na spresnenie dopĺňa, že v Hontianskych Nemciach je tiež základná škola, kde vyučuje náboženstvo.

Školské vyučovanie dopĺňa farská katechéza. Z mnohých detí, ktoré od malička chodili na „stretká“, sú dnes animátori. Vedú vo farnosti aktivity pre deti, a tak odovzdávajú mladým to, čo bolo kedysi dané im.

POZNAŤ SVOJICH FARNÍKOV

Peter Privitzer sa vo svojej farnosti cíti ako doma. Veď štrnásť rokov je dlhá doba a kraj i ľudia za takýto čas naozaj prirastú k srdcu. S Božou pomocou sa snaží na prvom mieste odovzdávať farníkom sviatostný život, lebo si dobre uvedomuje, že bez Boha sme ničím.

„Najdôležitejšia je pre mňa modlitba. Z nej sa odráža ďalšia hodnota pastorácie a najmä ľudskosť,“ vysvetľuje. Byť dlho na jednom mieste má aj svoje výhody. Kňaz tak môže spoznať všetkých ľudí, ktorí vo farnosti žijú. Deti, ktoré pokrstil, sú už veľké. Manželia, ktorých zosobášil, sú dnes rodičmi.

Pred očami mu farníci dozrievajú nielen telesne, ale aj duchovne. A on je vďačný Bohu, že môže byť súčasťou nejedného zaujímavého a jedinečného životného príbehu.

Silnú stopu v jeho srdci zanechala spomienka na istého pána, ktorý pravidelne v čase, keď pred svätou omšou spovedával na jednej z filiálok, chodieval na hrob svojej zosnulej manželky.

„Spovedávam v sakristii a mávam otvorené dvere, tak vidím, kto prechádza okolo. Vždy sme sa pozdravili, a  ak sa dalo, prehodil som s ním pár slov. A jedného dňa sa stalo, že tento pán prišiel na spoveď. Povedal mi, že prišiel práve preto, že som mu vždy venoval hoci len krátky čas. Je to pre mňa veľmi silná spomienka.“

Málokto vie, že z  farnosti pochádzal aj známy slovenský herec Marián Labuda. Mal tú česť párkrát ho stretnúť na potulkách dedinou či dokonca na svätej omši. „Som rád, že som ho osobne poznal a že som sa s ním mohol aj krátko porozprávať.“

TURISTICKÝ RAJ

Hont je bohatý na históriu a prírodné krásy. Ak patríte medzi milovníkov histórie, pri návšteve Hontianskych Nemiec si nedajte ujsť výstup na zrúcaninu hradu Čabraď. Dýcha tajomstvom a je opradený mnohými legendami. Dostanete sa naň z obce Čabradský Vrbovok a trasa je naozaj nenáročná.

Zvládnete ju aj s deťmi. A ak sa náhodou na výlet vyberiete cez horúčavy, ktoré sú v hontianskom kraji naozaj veľké, osvieženie vám poskytne malá riečka, ktorá tečie popri ceste. Zaujímavosťou je, že čabradský hradný vrch je prírodnou rezerváciou s najbohatším výskytom plazov na Slovensku.

Ale nemusíte sa báť. Vretenicu určite nestretnete. Žije tam len veľa užoviek. Dnes vás toto miesto privíta len svojou majestátnosťou a hlbokým pokojom, ktorý sa skrýva v jeho hradbách.

Nablízku sa nachádzajú aj pozostatky hradu Cerovo či rozľahlá pevnosť Bzovík. A ak zatúžite vidieť svet z vtáčej perspektívy, máte na výber: vyberte sa na rozhľadňu na Prašnom vrchu alebo na kamennú strážnu vežu Vartovka.

Spojíte príjemné s užitočným: naskytne sa vám krásny výhľad na okolie, urobíte niečo pre svoju kondičku a zároveň spoznáte nové miesto, o ktorom ste doteraz možno nikdy nepočuli. Na okolitú prírodu nedá dopustiť ani miestny farár Peter.

Keď je znesiteľné počasie, sadne na bicykel a ide sa previezť po okolí. Je totiž milovníkom športu. Rád pri ňom relaxuje a zároveň ďakuje Bohu za krásnu prírodu, ktorú stvoril a dal nám ju do daru.

Tiež je pre neho miestom, kde sa modlieva a rozjíma nad Božou veľkosťou a láskou, ktorú denne zažíva. Zároveň ho posilňuje do služby, do ktorej ho Boh zavolal.

ŠKAPULIAR NA PAMIATKU

Zvečerieva sa. Nasávame vzduch a vychutnávame si posledné lúče slnka, ktoré o  chvíľku zájde za obzor. Bicykel vo farskom dvore je pripravený. Duchovný otec odslúži večernú svätú omšu a pôjde sa túlať lesnými cestičkami. My sa cestou späť ešte zastavíme na Vartovke. Vidieť svet zhora predsa stojí za to.

Musíme sa trošku poponáhľať, aby sme stihli aj západ slnka. Má to svoje čaro. Rozlúčime sa so správcom farnosti Petrom aj s farníčkou Máriou, ktorá odchádza na svätú omšu.

Hovorí, že tam čerpá veľkú posilu nielen do svojho života, ale aj do života svojej rodiny. Na pamiatku dostávame škapuliar. Bude nám navždy pripomínať tento deň. A jeho nosením budeme stále blízko našej nebeskej Matky, ktorá nás nikdy neopustí.