Dobrý zvon rozozvučí svoje i naše srdce

Zvonárska tradícia sa v rodine Ivákovcov začala v roku 1965. Jej zakladateľ Albín Ivák ešte ako mladý muž prvý raz zrealizoval opravu zvona v rodnej obci. Neskôr vyvinul aj elektrický pohon. Zvesť o jeho šikovnosti sa rozniesla do sveta aj vďaka strýkovi, ktorý bol katolícky kňaz.

PRED ZVONMI NAJPRV UTIEKOL

O otvorení vlastnej dielne sa mu v čase komunizmu ani nesnívalo. Pracoval v ružomberskej fabrike a zvonmi sa zaoberal v rámci voľného času. Oficiálnu vlastnú dielňu ako podnikanie si otvoril až v roku 1998. Ako si spomína na svoje prvé skutočné stretnutie so zvonmi?

„Prvýkrát som vyšiel hore do veže, keď som mal pätnásť rokov. Pamätám si, že keď sa zrazu poltonové zvonové monštrum pohlo, zľakol som sa. Takú obrovskú silu som nečakal. Zutekal som a zastavil som sa až dolu, pod vežou,“ hovorí.

Dnes má z toho na tvári úsmev, no vtedy mu všetko jedno nebolo. „Pred zvonmi som mal obrovský rešpekt. A mám ho dodnes. Najprv som si postupne musel na silu zvonov zvyknúť, až neskôr som začal hľadať príčiny poruchy zvonu a spôsoby, ako ju odstrániť.“

Dôležitou súčasťou zvona je jeho srdce. Na snímke je pracovník dielne pri jeho kovaní. Snímka: archív Bystríka Iváka

RODINNÁ TRADÍCIA POKRAČUJE

Albín je dnes už na zaslúženom dôchodku, do firmy zájde len tu a tam. Žezlo po otcovi, vedenie a celú logistiku firmy prebral na svoje plecia syn Bystrík.

Zabezpečuje prevádzku, stará sa o zákazky, ale často pomáha aj pri odlievaní zvonov. Podieľa sa na ich oprave a osádza ich do veže. Hovorí, že od vzniku dielne ich v nej vyrobili a opravili stovky. Presne spočítané ich nemajú.

„V súčasnosti sme jediná Technickou inšpekciou Slovenskej republiky oprávnená a certifikovaná zvonárska dielňa. Máme patentovaný elektrický pohon zvonov, ktorý spočíva v bezkontaktnom snímaní polohy zvona. Ako jedna z troch firiem v Európe realizujeme zváranie prasknutých zvonov,“ hovorí pokračovateľ rodinnej tradície. V práci mu pomáha manželka Alžbeta, jeho pravá ruka. Inak tu pracujú samí muži, keďže práca v  dielni je manuálna a  fyzicky náročná.

NA SLOVENSKU AJ V ZAHRANIČÍ

Hlas zvonov z Liptova počuť po celom Slovensku i v zahraničí – v Rumunsku, Českej republike, na Ukrajine, dokonca aj v ďalekej Tanzánii. V malých kostolíkoch i významnejších chrámoch.

Elektrické pohony a  technické vybavenie zvonov realizovali napríklad v  spišskej katedrále, na Starých Horách i v diecéznej svätyni v  Hronskom Beňadiku. Sériu zvonov osadili aj do veže v najväčšom „modernom“ kostole na Slovensku – na žilinskom sídlisku Vlčince. Najväčší z nich váži vyše tony.

V uplynulom období Ivákovci zrealizovali napríklad osadenie nového zvona vo svätyni v Obišovciach a opravu celého zvonového systému v Hanušovciach nad Topľou.

Pre pútnické miesto Obišovce vyrobili úplne nový zvon, ktorý nesie meno svätého Bernarda. Nových zvonov je asi iba päť percent, zvyšok práce Ivákovcov tvorí oprava starých elektrických pohonov a technického vybavenia zvona.

Prasklina zvona sa musí najskôr vypíliť. Snímka: archív Bystríka Iváka

BEZ KAMPANOLÓGA TO NEJDE

Bystrík Ivák je zároveň jedným z mála kampanológov na Slovensku. Je to špecifická a zodpovedná práca. „Keď sa idú robiť zvony na kostole, ktorý je chránená kultúrna pamiatka, pamiatkový úrad vyžaduje, aby boli posúdené kampanológom. Na základe jeho odborného posudku vypracuje realizačná firma návrh obnovy zvona. Pamiatkový úrad schvaľuje, či vôbec dovolí v pamiatkovo chránenom kostole alebo inej kultúrnej pamiatke opravu zvona.“

Posudok kampanológa musí byť veľmi podrobný – zhodnotí, v akom stave sa zvon nachádza, či nemá povrchové chyby alebo chyby po odliatí. Určí aj mieru obdratia zvona v mieste bitia srdca – teda koľko percent zvonoviny z nárazového venca ubudlo.

„Našou úlohou je tiež určiť, aké technické vybavenie zvona sa má k zvonu vymeniť – dubové jarmo, kovové vybavenie, v akom stave je srdce zvona, i určiť podmienky, za akých bude srdce vyhotovené,“ vysvetľuje skúsený zvonolejár.

Kampanológ tiež určuje tóninu aj oktávu zvona, v akej je odliaty, a  typ zvonového rebra. Zadáva podmienky pre vypracovanie návrhu riešenia – teda určí, čo musí dodržať realizačná firma.

Sú v ňom podmienky, ako bude vyzerať dubové jarmo, akú váhu, tvrdosť bude mať srdce, ako bude ukotvené na zvon a ako budú vyzerať kovové prvky, ktoré zvon uchytávajú – teda kovové vybavenie zvona.

„Kampanológ určí aj typ a vhodnosť elektrického pohonu, prípadne či je vhodná kombinácia ručného a elektrického pohonu,“ dodáva Bystrík Ivák.

ZVONIŤ NEMÔŽE HOCIKTO

Ako zvon rozhojdať, udržať ho v správnom kroku zvonenia a ako ho potom pomaly a jemne dobrzdiť, to vie len vyškolená osoba. Neodborným zvonením by totiž mohli vzniknúť obrovské škody. Slovenskí zvonári sú dokonca zapísaní do knihy UNESCO ako kultúrne dedičstvo.

Skúsený kampanológ zdôrazňuje, že zvonár musí byť zaškolený aj skúsený. Musí vnímať pohyb zvona, silu úderov srdca na úderový veniec a aj výšku, ktorú zvon počas zvonenia dosahuje. A dobrzdiť bez toho, aby vznikali silné rázy bitia srdca.

Aj tento zvon odliali v zvonárskej dielni v najväčšej liptovskej obci. Snímka: archív Bystríka Iváka

ZVON POKAZÍ AJ MALÁ CHYBA

Vyrobiť alebo opraviť zvon nie je jednoduché. Niekoľkodňová záležitosť si vyžaduje veľa operácií. Presný postup je nevyhnutný. Každému hotovému zvonu predchádza ten „falošný“.

Je z hliny, na ktorom je nanesený hovädzí loj. Naň sa následne naliepajú písmená z včelieho vosku. Vosk má prísady, tie závisia od vlhkosti a teploty vzduchu.

„Je to proces náročný na čas a presnosť. Aj malá chybička môže byť pre zvon fatálna. Potrebná je tiež výroba formy, sušenie, odliatie zvona a následne brúsenie, rovnako i vykutie srdca. Výroba dubového alebo oceľového vešiaka je tiež súčasťou prác. Vo veži treba vyrobiť zvonovú stolicu a nakoniec zvon vytiahnuť na vežu. Potom prichádza elektrický pohon. Až keď je zvon už vo veži a prvýkrát zaznie, ukáže sa, či sme odviedli dobrú prácu,“ poučil nás Bystrík Ivák.

MUSIA ZNIEŤ V AKORDE

Keď si zákazník objedná zvon, Ivákovci posudzujú niekoľko dôležitých faktorov. Aký je to typ, či ide o jeden zvon, alebo súbor zvonov. Musia tiež zohľadniť, či sa vojde do veže. Ak ide o doplnkový zvon, musí sa hodiť k existujúcim.

Treba zistiť ich tóninu a podľa toho stanoviť aj tón nového zvona, aby zneli v akorde. „Zvonár by mal mať už na začiatku jasnú predstavu, ako to celé bude vo finále vyzerať. Keď sa vyrobí falošný zvon a osadia sa naň písmená, už nie je krok späť.“

Záverečnou operáciou na zvone je jeho nápis alebo reliéf. „Záujemcom sa snažím vysvetliť, že každé písmeno a znak predstavuje hranu, ktorá zvonu berie hlas. Preto je lepší jednoduchší motív.“ Najčastejšie motívy zvonov sú svätci – sv. Štefan, sv. Jozef, ale aj Panna Mária či erby obcí.

DOBRÝ ZVON PREŽIJE VÝROBCU

Pokiaľ je zvon správne odliaty, mal by prežiť svojho výrobcu. Môže to byť aj dvesto-tristo rokov. Opravený zvon zväčša slúži niekoľko desiatok rokov. „Chyba zvona najčastejšie spočíva v praskline. Odliatok síce môže byť pekný, ale keď stratí zvuk, je nepoužiteľný. Prasklina pohltí všetku rezonanciu.

Aby sme mu prinavrátili pôvodnú hodnotu, musíme prasklinu vypíliť. Podarilo sa nám vyvinúť technológiu, ktorou vieme zvonu prinavrátiť pôvodný hlas. Ani jeden, ktorý sme opravili, znovu nepraskol,“ teší sa majiteľ firmy.

Vysvetľuje, že byť dobrým zvonolejárom sa nedá zo dňa na deň. Trvá to roky. Práca si vyžaduje mnoho skúseností a zručností a podľa Bystríka sa to nedá naučiť v žiadnej škole.

Dodáva, že v práci zvonára sa stretáva viacero profesií. Musíte rozumieť zlievarine a metalurgii, zároveň byť elektrotechnik, strojár, kováč i tesár, ale aj revízny technik či grafik.

GONGY A VEŽOVÉ HODINY

V dielni u Ivákovcov okrem zvonov vyrábajú aj gongy. Oproti zvonu je gong nízky a široký. Aby sa rozozvučal, stačí malý úder. „Stačí, aby po ňom kladivo buchlo len veľmi jemne. Na zvon musí buchnúť veľké kladivo, čo spôsobuje jeho opotrebovanie. Často môžu vzniknúť iné vibrácie, ako by sme chceli. Výsledný hlas následne nemusí byť taký pekný ako pri gongu.“

Pýchou dielne Ivákovcov sú vežové hodiny a ciferníky. Podsvietené, pozlátené, s číslami rímskymi či arabskými. Urobili ich takmer dve stovky. Odmeriavajú čas na bazilike minor na Starých Horách, na kalvárii v Nitre či hodinovej veži v Spišskej Kapitule.

Detviansky kostol má dokonca hodiny pozlátené 24-karátovým zlatom. Nedávno pribudli nové hodiny na veži kostola v Predmieri či Kovarcoch. Svoju prácu považuje Bystrík Ivák za náročnú, ale krásnu. Nie je pre neho len obyčajným zamestnaním, ale aj poslaním.

„Nie všetko vždy ide hladko, ale keď je problém, snažíme sa ho vyriešiť a ideme ďalej,“ dodáva. Najväčšie potešenie prichádza, keď po osadení zvona počuje jeho ľubozvučnú melódiu, ktorá sa páči aj ostatným. Keď všetko funguje, ako má. Vtedy cíti radosť a hrdosť.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.