Doma to zvládli v pokoji

Alžbetu Šutkovú poznáte ako Betku z rubriky Troška do rožka či autorku mamičkovských blogov na našom webe. Tentoraz nás vpustila do ich rodinnej bubliny, aby sme zistili, ako v nej s manželom Danielom a synom Matejom strávili uplynulé mesiace.

Aj oni už takmer dva roky pociťujú dôsledky pandémie na ich rodinný život. O to viac, že Daniel je záchranár a stojí v prvej línii. Posledné mesiace zažíva v práci omnoho väčšiu záťaž, keďže popri bežných výjazdoch mu pribudli aj tie k pacientom s covidom.

Stresové situácie záchranára

Náročné to mal zvlášť vtedy, keď pacienti zatajili či nenahlásili nákazu koronavírusom operátorovi záchrannej služby.

„S kolegami tak neboli dostatočne chránení a dodatočne sa museli obliekať do ochranných oblekov. Následne sme mali obavy, aby nákazu nepriniesol domov,“ približuje Betka stresové situácie z uplynulého obdobia.

A keďže nie vždy sa všetkým podarilo dostatočne sa ochrániť, viacerí Danielovi kolegovia museli ísť do karantény. Vtedy musel za nich ťahať služby, takže doma bol oveľa menej.

Očistný čas v rodine

Najťažšie to však bolo vtedy, keď do preventívnej karantény išiel aj samotný Betkin manžel. „V práci bol v blízkom kontakte s nakazeným človekom. Pre istotu sa na týždeň izoloval mimo nášho domova. V tom čase som totiž bola po operácii, takže sa bál, aby ma náhodou nenakazil.“

Betka na všetko ostala sama. „Domácnosť, syna, home office, naše minigazdovstvo. S Božou pomocou sme však toto obdobie zvládli. Po tomto odlúčení sme si všetci boli omnoho vzácnejší, takže to bol pre nás taký očistný čas,“ hovorí. Priznáva, že boli veľmi vyčerpaní.

„Vnímam však, že napriek starostiam nás toto obdobie posilnilo a zocelilo naše manželstvo. A môjho manžela si za jeho náročnú prácu ešte omnoho viac vážim. Viem, že to, čo musel zažívať a čo zažíva v sanitke, by som ja určite nezvládla.“

Osamotení klienti charity

Betka priznáva, že musela v sebe krotiť hnev, keď počúvala sťažovanie ľudí, ktorí boli unavení zo všetkých opatrení, ale pritom mohli ostať v teple svojho domova, zatiaľ čo jej manžel jazdil za pacientmi s covidom.

Po prehrmení hnevu si však uvedomila jednu vec. „Keďže pracujem pre Spišskú katolícku charitu, začala som počas tých dní viac myslieť na všetkých klientov, ktorí boli v našich zariadeniach už celé mesiace bez návštev. Mnohí pre rúška týždne nevideli ľudský úsmev.“

Títo ľudia po väčšine prežívajú len vo svojich izbách, maximálne v intraviláne zariadenia. „Hej, je to hrozné, myslela som si, kým som neostala zavretá na pár dní aj ja. Po osobnej skúsenosti som názor aktualizovala – na pár dní je to možno hrozné, no na niekoľko týždňov a mesiacov to musí byť otrasné.“

Netreba sa opúšťať

Podobne ako všetky ostatné rodiny i Šutkovci sa museli vyrovnať s komplikáciami spojenými s lockdownom. Museli skĺbiť to, že syn Matej nechodil do škôlky, Betka pracovala z domu a Danielovi sa striedali denné a nočné služby.

A keďže bývajú desiatky kilometrov od svojich rodín, nemohli rátať s pravidelnou pomocou. Aby to doma zvládli v pokoji, Betka sa snažila vždy vymyslieť režim dňa. „Je potrebné neopustiť sa a každý deň si vytýčiť nejaký program, ktorý ma bude držať pri dobrej nálade a porazí všednosť.

Napríklad spoločná prechádzka, spoločný filmový večer, objednanie si pizze na večeru a podobne,“ vysvetľuje mamička. Ponúka aj ďalšie tipy, ako sa vymaniť z nudy a udržať si radosť napriek škrtom v plánoch.

„S manželom si naplánujte spoločné rande, s deťmi zasa vytiahnite všetky kreatívne hry, na ktoré nebol počas roka čas.

Pretrieďte si veci v byte, o ktoré už dlhšie zakopávate, a zapojte do toho aj deti. Postavte si stan uprostred detskej izby a čítajte si v ňom rozprávky. Nebojte sa vymyslieť si každý deň aktivitu, ktorá vám pomôže ďalej kráčať v radosti.“

Modlitba v prírode

Rodinné prechádzky v prírode, do ktorých Šutkovci zapájajú aj svojho psa, odporúča Betka ako formu relaxu hneď z niekoľkých dôvodov. „Môžete ukázať deťom na vlastnom príklade, že ak sa pekne staráme o prírodu a neznečisťujeme svoje okolie, vráti sa nám to aj takými požehnaniami, ako sú napríklad liečivé bylinky.

Tiež môžete spoločne s deťmi študovať zvieratá. Veď poznáte všetky vtáky, ktoré stretnete na potulke v lese? Alebo rozoznáte stopy jednotlivých zvierat na zemi?“ Pridáva ešte jeden dôvod: „Ak vaše dieťa nevie obsedieť doma pri modlitbe, skúste sa s ním pomodliť v prírode.

Pri menších deťoch postačí krátka strelná modlitba. Ďakujte spoločne Bohu za spievajúce vtáky, šumiaci potok, voňavé kvety a všetky lesné zvieratá. Pri starších deťoch sa môžete spoločne na prechádzke pomodliť ruženec alebo – keď už bude teplejšie – si niekde na deke prečítať úryvok zo Svätého písma.“

V tichu a bez pretvárky

Práve modlitba je Betke veľkou oporou pri ťažších obdobiach. Vychádzka v tichu, keď sa len tak modlí a premýšľa, je to, čo Betku dokáže naštartovať a dodať jej chýbajúce duchovné i duševné sily. „Tiež mi veľmi pomáha vstať skôr, ešte pred budíčkami syna a manžela, a mať čas na osobnú modlitbu.

Keď toto zmeškám, potom cítim, že môj deň akosi pokrivkáva.“ (Úsmev.) V modlitbe k Bohu sa Betke vraj vždy oplatila úprimnosť. „Keď aj boli najťažšie obdobia, pomohlo mi o nich povedať Bohu priamo.

Netreba sa báť Bohu povedať: Hnevám sa, že toto prežívam tak a tak. Alebo že som smutná z toho, že si ma nevypočul... Pred Bohom nemusíme hrať pretvárku, že je všetko okej. Keď to človek dostane zo seba von úprimne pred ním, potom je všetko o čosi ľahšie,“ radí Betka.

Pri modlitbových prechádzkach sa zvykne striedať s manželom, aby aj on mal svoje ticho s Bohom. A ako mamu jej dvaja chlapi dokážu motivovať?

„Svojou láskou, radosťou zo života, ktorú okolo seba šíria. Mnohokrát príliš riešim niektoré veci, a keď vidím, že oni ich dokážu vnímať omnoho jednoduchšie, tak ma to nakopne.“ 

Kartónová kalvária

Pre veriacu rodinu lockdown či karanténa znamenali tiež obmedzenie sviatostného života, keďže kostoly ostali dlhé týždne zatvorené. Ako sa Šutkovci posilňovali vo viere? „Snažili sme sa ako zvyčajne ráno a večer spoločne modliť. Okrem toho sme si vymýšľali rôzne aktivity v danom liturgickom období.

Napríklad počas Pôstu sme si so synom vyrobili kartónovú kalváriu podľa vzoru z internetu a každý deň sme na nej posunuli papierovú maketu Ježiša bližšie ku Golgote.“

Púšťali si aj online prenos svätej omše z blízkej farnosti, „aj keď udržať vnímanie syna počas nej bolo omnoho náročnejšie ako pri bohoslužbe v kostole“. Betka je zároveň vďačná, že i počas lockdownov mnohí kňazi individuálne spovedali a rozdávali Eucharistiu, takže si napriek obmedzeniam mohli posilniť dušu.

Aj pekné spomienky

Stále počúvame o tom, že pandémia a lockdown znamenali pre mnohé manželské páry a rodiny krízu. Ako to bolo medzi Betkou a Danielom? „Myslím, že pandémia naše vzťahy utužila a upevnila a istým spôsobom aj preverila,“ konštatuje Betka.

„Počas najtvrdších lockdownov sme boli odkázaní len na seba, trávili sme spolu veľa času, takže prišla aj ponorková choroba a rôzne bežné konflikty. Napriek nim však na to obdobie nespomíname zle a máme z tohto času veľmi pekné rodinné spomienky.“

Ako manželia si boli Betka s Danielom navzájom oporou. Pomohlo im aj to, že počas posledného lockdownu sa zapojili do online manželských večerov. „Tie veľmi obohatili naše manželstvo,“ poznamenáva.

Vzťahy sú teraz vzácnejšie

Ako negatívum pandémie vníma to, že sa im pretrhli vzťahy s priateľmi, s ktorými sú oveľa menej v kontakte ako pred koronakrízou, pretože i teraz stále niekto z okolia rieši karanténu.

So širšou rodinou sa počas lockdownov snažili spájať prostredníctvom videohovorov, aby starí rodičia videli vnúčika a prežili radosť z neho aspoň takouto formou.

Aj kvôli týmto obmedzeniam Šutkovci vnímajú vzťahy s rodinou o čosi vzácnejšie. „Hoci sa nám nedarilo chodiť na návštevy častejšie, myslím si, že spoločný čas vieme teraz stráviť o čosi intenzívnejšie a s väčšou vzájomnou vďačnosťou za každého z nás,“ dodáva Betka.