Dražovský kostolík zachránili miestni

Ktorý slovenský kostol je podľa vás najfotogenickejší? Odpovedí by sa asi našlo viacero, no najviac by sa medzi nimi pravdepodobne spomínal Kostol sv. Michala, archanjela, v Dražovciach.

Maličký chrám na južnom cípe pohoria Tribeč je malebnosťou zasadenia do prostredia lákadlom pre turistov z celého sveta. Romantickú panorámu však dnes narúša výstavba britskej automobilky. No ľudia prichádzajú na toto miesto naďalej. Kostolík má totiž nielen estetickú, ale i historickú hodnotu.

Tisícročná história
Tento rok si pripomíname 1155. výročie príchodu vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Keď v 9. storočí prišli na Veľkú Moravu, možno sa pohybovali i na miestach, kde dnes stojí dražovský kostolík.

Ten vyrástol približne o dve storočia neskôr, takže sa jeho história blíži k tisícročnému míľniku. Nie je isté, či na súčasnom mieste bol postavený hneď kostol, alebo nejaká strážna veža, keďže na vrchu bolo v minulosti románske hradisko.

Pôvodný kostolík z prvej polovice 11. storočia bol však zničený a zachovali sa z neho iba základy. Tie boli pre plytkú pôdu postavené do jamy vytesanej do kameňa. Chrám bol obnovený v priebehu 12. a 13. storočia, k hlavnej lodi vtedy pribudla empora a románska veža s murovanou ihlancovou strechou.

Prvú oficiálnu zmienku o kostolíku nájdeme v Zoborskej listine z roku 1111. V druhej listine z roku 1113 je už uvádzaný ako majetok spravovaný benediktínskym kláštorom na Zobore.

Takmer musel ustúpiť ťažbe kameňa
Dvere Kostola sv. Michala, archanjela, nám otvoril Ján Krajanec, ktorému kľúče ostali od poslednej väčšej rekonštrukcie v roku 1996.

„Ako sa ten kostolík opravoval, pravidelne som tam chodil. Nadobudol som k nemu vzťah,“ hovorí.

Upozorňuje nás, že v okolí chrámu je cintorín, kde sa pochovávalo až do polovice 18. storočia.

„Aj v súčasnosti je tam ešte približne 240 hrobov. Pri boroviciach boli pochované deti. Našli sa tam vzácne veci, ako napríklad porcelánové vajíčko, ktoré slúžilo ako hračka.

Údajne bol objavený aj prívesok meluzíny,“ približuje pri poukazovaní na neďaleký borovicový háj. Pôda na skalnatom vrchu je taká plytká, že niekedy stačí odtrhnúť trs trávy a nájdete nejaký kostrový pozostatok.

Existencia cintorína pravdepodobne zachránila kostolík od zbúrania, keďže vrch, na ktorom stojí, sa využíval na ťažbu kameňa. „V 60. rokoch sa ťažba zastavila, inak by išiel kostolík dole. Ľudia sa proti ťažbe vzbúrili, lebo by bol zničený nielen kostol, ale aj cintorín,“ ozrejmuje Ján Krajanec.

 

Záchrana zvona pred vojnou
Interiér kostolíka je veľmi jednoduchý. Súčasný oltár je provizórny, vymysleli ho pamiatkari.

V minulosti sa tam nachádzal drevený oltár približne z roku 1740, no po čase spráchnivel. V strede podlahy je náhrobný kameň.

„Niekto tam bol pochovaný, nevie sa však kto. Boli nájdené kostrové pozostatky, neexistuje však žiadna zmienka o pochovanom.

Možno to bol nejaký kňaz, v hrobe sa totiž našli fragmenty purpurového plátna,“ hovorí náš sprievodca.

Fresky sa v chráme nenašli žiadne, no bol zachovaný fragment vzorovej nástennej výzdoby.

V minulosti boli vnútri lavice, no zaberali veľa miesta a tak sa ich vtedajší farár rozhodol vymeniť za stoličky, keďže sa v kostolíku slávilo čoraz viac svadieb.

Veža kedysi ukrývala malý zvon, no pred vojnou ho miestni zvesili. „Starí ľudia spomínali, že keď sa pred prvou svetovou vojnou brali zvony na kanóny, zvon z kostolíka zobrali a ukryli v kláštore na Zobore.

Keď za komunizmu z kláštora vyhnali mníchov, zvon bol premiestnený do obecného kostola. Ostal tam položený doteraz,“ konštatuje Ján Krajanec.

Zaujímavosti z exteriéru
Rozmerovo ide o malý kostolík, jeho celková dĺžka je 10 metrov a strop lode siaha do výšky približne 6,5 metra.

Keď prešiel pod správu benediktínskeho kláštora, bola k nemu pristavaná prístavba, ktorá slúžila ako pustovňa alebo modlitebňa. Okolo 15. storočia však vyhorela.

Zaujmú aj veľké biele kamene v nárožiach stavby. Ich pôvod nie je známy.

Môžu pochádzať z neďalekého nitrianskeho hradu, no Ján Krajnec spomína aj názory niektorých historických nadšencov, ktorí tvrdia, že kamene sú z niektorej tureckej stavby v okolí.

Na vonkajšej strane apsidy sa nachádza ozdobný vzor. Takzvaný strieškový vlys bol typický pre dielňu, ktorá vychádzala z dobovej tehlovej architektúry v lombardskom regióne. Na Slovensku ho nájdeme na viacerých sakrálnych stavbách.

Legenda o zjavení Panny Márie
Do polovice 18. storočia prichádzali veriaci ku kostolíku na púť k Božej Matke. „Údajne sa tu zjavovala Panna Mária. Existuje povesť, že sa zjavila pastierovi. Nižšie je červená skala a v nej sú také červené žily. A o tom sa hovorí, že Panna Mária plakala, pretože kostolík bol v dezolátnom stave a opustený.

Dedinčania ho následne opravili a začali častejšie navštevovať,“ približuje Ján Krajanec. Dnes sa sväté omše v chráme slávia iba príležitostne. Napríklad na sviatok patróna svätého Michala, archanjela, na sviatok Ducha Svätého či na sviatok apoštolov Petra a Pavla.

Lákadlo pre nevesty
Kostolík si však vyberá čoraz viac snúbencov, aby si tam povedali svoje áno. Vlani tak podľa Jána Krajanca urobilo 27 párov. Svadby pribúdajú aj tento rok, dokonca i počas týždňa.

Mnohí si panorámu kostolíka vyberajú aj na svadobné fotografovanie. „Minule tu bolo sedem neviest naraz. Fotografi sa skoro pobili, keďže každý chcel mať snímku so západom slnka,“ hovorí s úsmevom Ján Krajanec.

Pripomína aj ďalšiu svoju historku: „Dvere som bol otvárať párkrát už aj v noci. Jeden mladík mi telefonoval, či by som nemohol prísť otvoriť kostolík o polnoci. Svojmu dievčaťu tam totiž chcel vyznať lásku. Prišiel som pred polnocou, stoličky som vyniesol von. Chlapec pripravil na podlahe srdiečko z kahancov.“

Okrem neviest prichádza aj množstvo turistov. Chodia z blízkeho i ďalekého okolia Nitry, i zo zahraničia. „Jeden Američan chcel kostolík odomňa kúpiť,“ smeje sa náš sprievodca a dodáva, že pamiatka patrí Cirkvi, pričom stojí na pozemku urbariátu.

Nárastu počtu turistov nahráva aj zriadenie cyklotrasy, ktorá ku kostolíku vedie od liečebného ústavu na Zobore.

Automobilka pod nosom
Aj s pribúdajúcimi svadbami a kultúrnymi akciami by si interiér kostolíka zaslúžil opravu. „Posledná renovácia bola v roku 1996. Pamiatkari plánovali nový projekt, ale odvtedy ubehli už tri roky a zatiaľ nenastal posun,“ konštatuje Ján Krajanec.

Čo však pokazí romantickú atmosféru oveľa viac ako ošarpané steny, je výstavba automobilky priamo pod vrchom, na ktorom chrám stojí. Pre hluk zo stavebných prác sa z obce odsťahovalo už viacero Dražovčanov.

Výhľad z Nitry na jednu z dominánt jej okolia dnes zastierajú rastúce montážne haly. Ostáva veriť, že priemyselný park nenaruší malebnosť panorámy Kostola sv. Michala, archanjela, natoľko, že krásne zábery z tohto miesta ostanú iba na starých fotografiách.

Zaujímavosti

Pri dražovskom kostolíku sa natáčalo viacero filmov, napríklad Marketa Lazarová, Adam Šangala či Láska na vlásku. Ako scénu si ho do svojich videoklipov vybrali skupiny Tublatanka alebo Gladiátor. Reklamu tam natáčal napríklad výrobca cestovín.

Kostolík je na najdrahšej slovenskej poštovej známke – 2- eurovej.

Kostolík bol zobrazený na slovenskej 100-korunovej bankovke vydanej v roku 1941. Neskôr bol zobrazený na 50-korunáčke vydanej v roku 1993.

V roku 1996 si nemecká firma, ktorá vyrábala špeciálny druh omietky, dala kostolík do emblému. Majiteľ firmy zabezpečil materiál na vnútorné i vonkajšie omietky. Tie síce neprepúšťali vodu, no boli mäkké a dalo sa do nich písať prstom. Keď to Nemci videli, prišli a omietku zošúchali dole.

Každoročne sa pri kostolíku koncom júna konajú Raňajky v tráve, na ktoré si chodia posedieť ľudia v dobových kostýmoch.