Duch Pána je nad nami

Pre osobné duchovné dejiny veriaceho človeka je birmovka veľký míľnik. Len birmovanci vedia, aké otázky im víria v hlave. Som hoden, som hodná darov Ducha Svätého? V liturgickom sprievode aj pri obetnom stole má svoje miesto i kapucínsky kňaz Jozef Konc.

V katedrále bude svedkom birmovky svojich šiestich zverencov. Každý z nich je iný, jedinečný, neopakovateľný vo svojej viere. Všetkých však spojila veľká vnútorná túžba prijať sviatosť birmovania. Vekové rozmedzie? Dvadsať až šesťdesiat plus.

POKRAČOVAŤ NA CESTE VIERY

„Birmovanie pochádza z gréckeho slova chrísma, pomazanie. Slovo birmovka má však pôvod v latinskom slove confirmare, čo znamená potvrdiť,“ vysvetľuje kapucínsky kňaz.

„Títo dospelí prijatím sviatosti birmovania potvrdzujú svoj krst. Potvrdzujú, že bolo dobré, keď ich rodičia dali ako malé deti pokrstiť. A tiež vyznávajú, že chcú pokračovať na ceste viery.“

Krstom sa človek znovuzrodí v  Duchu Svätom. Pri birmovaní sa mu udelí plnosť milostí a darov Ducha Svätého: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu.

„Počas sviatosti birmovania vzývame Ducha Svätého. Chceme s ním žiť, chceme, aby žil v nás, chceme sa ním dať viesť, riadiť, aby sme skutočne žili Boží život, ktorý nám daroval Ježiš,“ hovorí páter Jozef Konc, OFMCap. Vzývanie Ducha Svätého je však pre pátra aj každodenná vnútorná obnova.

KTORÝ NÁM DUCHA SVÄTÉHO ZOSLAL

Svojim birmovancom daroval ruženec. „Hľadal som pre nich praktický darček, ktorý neodložia do zásuvky. Venoval som im ruženec, lebo aj v ruženci máme tajomstvo súvisiace s Duchom Svätým.“ Kapucín dodáva, že počas dňa si ani neuvedomujeme, ako často Ducha Svätého vzývame.

„Stačí pozorne vnímať liturgiu svätej omše. Navyše každú modlitbu začíname prežehnaním: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Keď sa pýtame, ako pri zrelých ľuďoch vyzerá príprava na prijatie sviatosti birmovania, pripomína, že prvá Cirkev pripravovala dospelých na krst dlhý čas.

Rádovo to boli roky. Na základe tejto skúsenosti vznikol dokument Ordo initiationis christianae adultorum – Poriadok uvedenia dospelých do kresťanského života alebo Poriadok kresťanskej iniciácie dospelých. Sú tri sviatosti kresťanskej iniciácie – krst, Eucharistia a birmovka.

„Príprava na prijatie sviatosti birmovania trvá trošku kratšie ako na krst, keďže dospelí birmovanci už majú skúsenosť s vierou. Už to nie je len prvotný zápal, ale pokročilejšie štádium na ceste viery. Základná podmienka krstu, prvého svätého prijímania aj birmovania u dospelého človeka je práve viera.“

DETI INŠPIRUJÚ RODIČOV

Príprava dospelých na prijatie sviatosti obohacuje aj kňaza. „Pre mňa je to veľké povzbudenie vo viere a ďalší krok dopredu. Môžem sa podeliť o svoju skúsenosť viery a môžem tiež čerpať povzbudenie zo skúseností týchto bratov a sestier, ktorí sa hlásia k Bohu.“

Jozef Konc sa príprave dospelých na prijatie sviatostí venuje tridsať rokov. Za tento čas iba minimum ľudí prípravu nedokončilo. Mnohých evanjelizujú vlastné deti.

„Napríklad dieťa ide na prvé sväté prijímanie a pýta sa rodičov: mama, otec, a vy prečo nejdete na svätú spoveď, na sväté prijímanie? To inšpiruje rodičov, aby aj oni prijali sviatosti, ktoré im Cirkev ponúka.“ Koľko dospelých ľudí priviedol páter za tri desaťročia k sviatostiam kresťanskej iniciácie, presne nevie.

„Osobnú evidenciu nemám, ale skúsim to štatisticky. V Žiline, kde som pôsobil v 90. rokoch, prijalo ročne vo všetkých farnostiach tieto sviatosti asi tristo dospelých, z toho tridsať krst. Za desať rokov to je tritisíc ľudí. To nie je málo. Ja som z nich pripravoval asi desatinu.“

VIERA JE CELOŽIVOTNÁ CESTA

Pri birmovke zvykneme hovoriť, že ľudia sa stávajú dospelými kresťanmi. „Tak to nie je. Birmovanci len nastupujú na cestu k dospelej viere, k dospelému kresťanstvu. Ani ja sám o sebe nemôžem povedať, že som úplne dospelý kresťan, aj ja som stále na ceste viery. Viera je celoživotná cesta.“

Preto kapucín svojich zverencov povzbudzuje, aby na nej pokračovali aj po prijatí sviatosti birmovania.

„Minimálne tým, že budú praktizovať základné záležitosti viery, ale tiež ich povzbudzujem, aby si pre osobné zakotvenie hľadali spoločenstvo. Aj Cirkev sama osebe je spoločenstvo. Ide o neoddeliteľný rozmer vnútri Cirkvi, pretože Cirkev je telo Ježiša Krista.“

Vytvárať malé skupiny je podľa pátra dôležité, lebo v Cirkvi tak vzniká neanonymné prostredie aj vo veľkých mestách.

„Sú to ľudia, s ktorými sa bližšie poznáme, s ktorými kráčame a povzbudzujeme sa na ceste viery. Druhý vatikánsky koncil hovorí, že Cirkev je spoločenstvo spoločenstiev. Každá diecéza, farnosť, rehoľná komunita či modlitbové skupiny, to všetko sú spoločenstvá.“

V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI

V skupine, ktorú kapucín pripravoval na prijatie sviatosti birmovania, bol aj otec so synom. Róbert (51) a Marek (22) sú z Bratislavy. Obaja sa rozhodli, že chcú prijať sviatosť birmovania.

To, že Róbert nebol na birmovke ako mladý, ovplyvnil totalitný režim. Keďže chcel byť plnohodnotným kresťanom, aj čo sa týka sviatostí, začal sa pripravovať na birmovku. Pátra Konca si nevie vynachváliť.

„Páter Konc je veľmi prívetivý, príjemný človek. Všetko nám vysvetlil a veľmi dobre nás pripravil,“ hovorí Róbert. Marek dodáva, že aj jemu veľmi pomáhalo spoločenstvo, ktoré s pátrom vytvorili. K prijatiu sviatosti birmovania viedla Mareka aj skutočnosť, že na birmovke už boli všetci členovia rodiny.

Príbuzní ho prišli podporiť aj počas slávnostnej chvíle do katedrály. Adrián (26) tiež patril do skupinky zverencov pátra Jozefa Konca.

„Zažil som zaujímavú skúsenosť, keď sa ma dotkol Ježiš. Začal som sa modliť a zacítil som, že je prítomný, že naozaj existuje, že je medzi nami. Rozhodol som sa, že toto je cesta, ktorou sa chcem v živote uberať.“

Počas birmovania takisto silno cítil Božiu prítomnosť. „Myslím, že to bola bodka za nejakou kapitolou môjho života a ďalšia sa môže začať.“

DUCH SVÄTÝ JE NAŠA SILA

Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský sa pri vysluhovaní sviatosti birmovania dospelým v homílii opieral o text z  Knihy proroka Izaiáša, ktorý Ježiš prečítal v synagóge: Duch Pána je nado mnou...

„Slovné spojenie nad nami sa tu používa preto, lebo Boží Duch nás prevyšuje. Nie je nad nami preto, že by nám nebol blízko, že by nechcel byť s nami a v nás, ale slová nad nami naznačujú, že je to Boží Duch. Boží Duch bol nad nami už vtedy, keď sme boli pokrstení a prijatí do Božej rodiny za Božích synov a dcéry.“

Boží Duch je nad nami v každej chvíli. S  ním môžeme prežívať každý okamih ako posvätný.

„Pri sviatosti birmovania si však každý z birmovancov môže bytostne uvedomiť túto skutočnosť: Boží Duch lásky je nado mnou, je pri mne, chce byť v mojom vnútri... Vždy znovu sa vracajme k vete: Duch Pána je nado mnou – lebo to je naša sila – moja i vaša, keď spoločne kráčame na ceste viery,“ povzbudzuje birmovancov i všetkých veriacich bratislavský arcibiskup.