Ekuména sa tu začína u duchovných otcov

K úcte, tolerancii a peknému spolužitiu vedú veriacich v obci na strednom Liptove tunajší duchovní otcovia. Zborový farár Evanjelickej cirkvi Ján Molčan pôsobí v Ľupči štrnásty rok, katolícky kňaz Ondrej Švančara piaty rok.

S obidvomi sedíme za jedným stolom na evanjelickej fare. Rozprávajú nám o spolupráci, spoločných aktivitách a zhodujú sa, že nemajú problém kedykoľvek sa stretnúť, pozhovárať, podať si ruky a budovať vzťahy, ktoré prinášajú ovocie.

ZAČALO SA TO ODPUSTOM

„Mojím prvým pôsobiskom po vysviacke boli Gánovce pri Poprade, kde sme s katolíckym kňazom nemali vybudované vzťahy ani žiadnu spoluprácu,“ hovorí Ján Molčan. „Keď som v roku 2009 prišiel do Ľupče, bol tu katolíckym farárom Michal Regec. Bol otvorený ekuméne a ochotne prejavil záujem o súčinnosť. Vďaka tomu sme začali robiť ekumenické bohoslužby, raz v evanjelickom kostole, raz v katolíckom.“

Prvýkrát hneď ten istý rok počas odpustu na sviatok svätého Matúša, ktorému je zasvätený katolícky kostol. „V rovnaký deň majú totiž pamiatku posvätenia chrámu aj tunajší evanjelici. V  tento deň sa v obci vždy koná jarmok a urobíme aj ekumenickú bohoslužbu.“

OLOČNÉ SLÁVENIA

Miestni kňazi zaviedli v Ľupči aj peknú vianočnú tradíciu. Evanjelický kňaz sa zúčastní na polnočnej katolíckej svätej omši a prihovorí sa veriacim. Katolícky kňaz „na oplátku“ prichádza na Božie narodenie 25. decembra na služby Božie do evanjelického chrámu.

Keďže v obci žije viacero nábožensky miešaných rodín, na tradičnú novoročnú koledu a  požehnanie domov k nim chodia obaja kňazi Ján aj Ondrej spoločne. Minulý rok zorganizovali na Veľký piatok prvýkrát aj spoločnú krížovú cestu. „Začali sme ju v katolíckom kostole, pokračovanie mala na námestí a program sme ukončili v  evanjelickom kostole krátkou bohoslužbou a spoločným požehnaním. Bolo to veľmi pekné,“ spomína farár Ondrej Švančara.

Tradičným ekumenickým podujatím je aj poďakovanie za úrodu. Koná sa vždy začiatkom októbra v evanjelickom kostole a príhovor má katolícky kňaz. Spolupráca katolíckych a evanjelických duchovných existovala v Partizánskej Ľupči aj v minulosti, no nebola rozvinutá až do takej miery. „Obaja naši predchodcovia sa navštevovali, chodievali si vzájomne blahoželať, pozývali sa na bohoslužby, ale spoločné obrady nevysluhovali,“ konštatuje katolícky farár.

PÔVODNE KATOLÍCKA OBEC

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252. Pred reformáciou tu žili takmer iba katolíci. Tých je dnes podľa Ondreja Švančaru približne osemsto. Miestny evanjelický cirkevný zbor je najstarší v bývalom Uhorsku. Do pôvodne katolíckehomestečka Nemecká Ľupča prišla reformácia v roku 1525. Chlapci v Partizánskej Ľupči, ktorí v Nemecku študovali za kňazov, si odtiaľ priniesli reformačné myšlienky.

V Kostole sv. Matúša – vtedajšom Chráme sv. Stanislava – čítal tamojší kňaz 95 téz proti predávaniu odpustkov. Gašpar Štítnický, pôvodne katolícky duchovný, si Lutherovo učenie osvojil a prijal za svoje. Odvtedy počet evanjelikov pribúdal. Podľa historických prameňov bolo mestečko koncom 16. storočia už evanjelické, 17. storočie potom poznačili náboženské nepokoje a o dva mestské kostoly sa viedli boje.

BEZ REŠPEKTU TO NEFUNGUJE

Evanjelický farár Ján Molčan sa vo svojom „rajóne“, ktorý tvorí ďalších 13 obcí, stará o  takmer tisíc duší. V samotnej Ľupči je ich do dvesto. Hovorí, že v inej obci či farnosti sa s ochotou pre ekumenickú spoluprácu zatiaľ nestretol.

„Keď nie je záujem, nemôžeme nič robiť, musíme to akceptovať. Škodí to však kresťanstvu ako takému a niekedy to ľudí zbytočne rozdeľuje a frustruje,“ konštatuje.

Obaja ľupčianski duchovní sa zhodujú, že všetko je o  ochote, vôli a úcte k druhým. „Kde nie je úcta a rešpekt, ťažko budovať niečo spoločné,“ dopĺňa Ondrej Švančara. S ekuménou má skúsenosti z vlastnej rodiny. Mama je evanjelička, otec bol katolík. „Pôvodne som chcel byť rušňovodič, vieru som veľmi nepraktizoval. To, že som sa stal kňazom, zrejme vymodlila moja prababka,“ hovorí s úsmevom.

KŇAZI IDÚ PRÍKLADOM

Miestni veriaci potvrdzujú slová svojich kňazov. Tešia sa, že hoci má každý svoju vieru, vedia navzájom spolupracovať a chodiť na spoločné podujatia, bohoslužby nevynímajúc. Spoluprácu miestnych duchovných chvália a vítajú, pri organizovaní podujatí je pozvanie pre obidvoch samozrejmosťou.

Tí, pokiaľ môžu, radi sa na nich zúčastnia. Zbližuje ich to nielen ako príslušníkov dvoch cirkví, ale aj ako ľudí. „S mojím katolíckym kolegom mám nádherný vzťah duchovného prežívania viery so všetkým, čo služba kňaza prináša. Dokážeme sa jeden druhému zdôveriť, poradiť si navzájom, niekedy sa aj vyžalovať či potešiť a žehnať jeden druhého. Nikdy sme sa nepohnevali, vždy si máme čo povedať. Nevládne medzi nami žiadna konkurencia, tobôž nenávisť. Je to o chcení, ľudskosti a ochote. Často počúvame z okolitých dedín, že nám takúto spoluprácu v obci závidia,“ konštatuje Ján Molčan.

RODINA BEŇOVÁ

Anna a Alexander Beňovci sú manželia 45 rokov. Pochádzajú z Partizánskej Ľupče a poznajú sa odmalička. Anna je evanjelička, Alexander katolík. Deti Michal a Eva sú vyznaním po matke. Synova manželka je katolíčka a ich tri dievčatá sú evanjeličky.

„Moji ani manželovi rodičia ani iní členovia rodiny s  naším odlišným vierovyznaním nikdy nemali problém,“ hovorí Anna. „Hneď na začiatku sme si povedali, že sa budeme navzájom akceptovať. Vždy, keď mávame slávnostnú večeru počas sviatkov, pomodlíme sa Otčenáš, Sláva Otcu i Zdravas’, Mária. Takéto modlitby nikdy nevynecháme.“

Ekuména sa u Anny začala ešte v detstve, keď bývali v jednom dvore s miestnou katolíckou rodinou. „Sused bol kostolník v katolíckom kostole a Zuzka, jeho manželka, bola ako moja druhá mama. Navzájom sme si pomáhali. Rozdielnosť som si neuvedomovala, myslela som si, že to tak má byť. Ako evanjelička som dokonca chodila zvoniť na katolícku vežu,“ spomína.

Beňovci nechali na deťoch, nech sa samy rozhodnú, akú vieru prijmú. Otázky viery v ich rodine nikdy nevyvolávali hádky ani rozbroje. Nikto s náboženským vyznaním druhého nemal problém. „Každý rešpektuje každého, nech si zachová svoju vieru. Nikto u nás nikoho nepresviedča, nech prijme tú jeho. Nikdy by som si nedovolila vstupovať inému do jeho rozhodnutia,“ konštatuje Anna Beňová.

Jej dcéra Eva je od detstva zvyknutá na staré mamy rozličného vyznania. „Naučili ma veci z jednej i druhej viery, dokonca som sa s babkou ako dievča modlievala ruženec. Keďže som sa s dvoma vyznaniami stretávala odmalička, je to pre mňa prirodzené. Beriem to tak, že Pán Boh je pre nás všetkých len jeden,“ vraví. Členovia rodiny občas chodia spoločne na evanjelické aj katolícke obrady. Aj milodary sa snažia rozdeliť medzi obidva chrámy rovnako.

Nedávno sa Anna stala členkou ekumenického speváckeho zboru, ktorý vznikol v obci len nedávno. „Počas Vianoc sme spievali v obidvoch kostoloch a bolo to veľmi dojemné.“ V mladosti premýšľala, že sa stane evanjelickou farárkou, napokon sa rozhodla pre učiteľské povolanie. Dnes sú už obaja s manželom na dôchodku.

RODINA ČERNOCHOVÁ

Manželia Dana a Michal Černochovci sa spoznali počas štúdia na lekárskej fakulte. Ona je evanjelička, pôvodom z Liptovského Mikuláša, pracuje ako detská endokrinologička. On je katolík, rodák z Marčeka a tiež lekár. Sobáš mali v evanjelickom kostole. Rodičia rešpektovali ich vôľu, zo strany rodiny necítili nátlak, ktorý by ich mohol rozdeliť.

Černochovci vychovávajú dve školopovinné deti. Dcéra Nina aj syn Michal sú pokrstení v katolíckej viere. „Vštepujeme im základné hodnoty z Desatora. Učíme ich tolerancii aj k iným náboženstvám. Vedieme ich k tomu, že človek má byť dobrý a láskavý,“ konštatuje ich mama.

Rodina chodí na nedeľné bohoslužby striedavo do oboch kostolov. Majú zaužívané aj niektoré tradície. „Veľký piatok je pre nás evanjelikov veľkým sviatkom. V tento deň preto vždy navštívime evanjelický kostol. Na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu ideme zasa do katolíckeho. Podobné je to na Vianoce. Takto to máme podelené.“

Páči sa im, že tunajší duchovní i ľudia v obci robia spoločné aktivity, ktoré ich zbližujú. „Sme radi, že žijeme práve tu, a určite by sme aj kvôli týmto skutočnostiam nemenili,“ zhodujú sa manželia.