Farnosť, v ktorej zažijete prijatie
Odpust v Bernolákove / Snímka: Ján Lauko
Oficiálne má Bernolákovo približne osemtisíc obyvateľov, neoficiálne je ich však oveľa viac. Aj veriaci vnímajú, že v nedeľu chodí do kostola viac ľudí. Na rastúci počet obyvateľov preto zareagovala aj miestna farnosť, ktorá od minulého roka začala pre potreby veriacich sláviť v nedeľu tri sväté omše. Farský život však v tejto obci prekvitá dlhodobo a na jeho rozvoji spolupracujú všetky vekové kategórie. Presvedčili sa o tom aj Katolícke noviny, ktoré farnosť navštívili 28. júla počas odpustu k svätej Anne.
Súdržné generácie
Na okraji obce sa v parku kaštieľa Eszterházyovcov nachádza Kaplnka sv. Anny. Každý rok na konci júla sa na priestranstve pred chrámom koná odpust pri príležitosti sviatku rodičov Panny Márie. Schádzajú sa tam veriaci z celej obce, i tí, ktorí už Bernolákovo opustili. Tento rok slávil svätú omšu miestny farár Branislav Čaniga, ktorý v homílii hovoril o budovaní vzťahu medzi mladými a tými skôr narodenými. „Aj keď bývajú medzi generáciami názorové trenice, práve sviatok sv. Anny a Joachima nám pripomína, aké je dôležité a krásne, keď ľudia odlišných vekových kategórií vedia k sebe nachádzať cestu. Pre starých rodičov je požehnaním, keď môžu stráviť čas so svojimi deťmi či vnúčatami. A letné obdobie je zasa krásnym dôkazom toho, ako niekedy aj mladí a hlavne deti na svoje dospievanie potrebujú prítomnosť starších ľudí,“ poznamenal v príhovore Branislav Čaniga.
Potrebu prehlbovania vzťahov s rodičmi a so starými rodičmi vyzdvihujú i mladí farníci, ktorí prišli na odpust. Lukáš a Monika sa zhodujú, že v Bernolákove sú súdržní naprieč všetkými vekovými kategóriami a vzájomná spolupráca funguje dobre. To dokazuje aj množstvo aktivít, ktoré spoločne pripravujú.
Otvorené spoločenstvo
Ak sa rozhodnete presťahovať do Bernolákova, o farské akcie nebudete mať núdzu. A to ani deti, mladí i dospelí. Miestni vás do svojho spoločenstva radi prijmú. „Na jednej strane je výborné, že je tu tak živo a plno mladých, ale stále je to málo. Vzhľadom na to, koľko má obec obyvateľov, by sa do aktivít pre mladých mohlo zapájať viac ľudí,“ konštatuje Lukáš. Ľudí, ktorí sa do obce prisťahovali, medzi seba prijímajú. „Snažíme sa byť k nim priateľskí a pritiahnuť ich do spoločenstva. Preto pripravujeme viaceré aktivity. Mávame napríklad otvorenú grilovačku, na ktorú si každý môže pozvať kamaráta,“ približuje Monika. Teší ju, že mnohí „prisťahovalci“ s prekvapením oceňujú, aké prijatie sa im v ich novej farnosti dostalo.
O tom, že Bernolákovo je živá farnosť dlhodobo, svedčia aj slová Aleny Hajzokovej, ktorá sa do obce prisťahovala v roku 1980. „Už vtedy sa rozbehlo veľa aktivít, ktoré dodnes prebiehajú. Máme stále nových animátorov, ktorí pokračujú v aktívnom farskom živote. Či už organizáciou denných alebo týždenných táborov, jasličkových slávností a rôznych akadémií. Všetko beží tých 38 rokov, nič sa nevypustilo, je to ešte vo vylepšenej forme,“ hodnotí Alena Hajzoková. Ako dodáva, za tento duchovný rozvoj ďakujú farárom, ktorí boli v živote farnosti vždy veľmi zaangažovaní. „Aktivitám ako forme apoštolátu nechávali voľný priebeh, či už to bolo za komunistov, alebo po páde totality.“
Denný tábor i splav
Aj Alena Hajzoková chcela prispieť k pokračovaniu aktívneho života farnosti. Robila sedem rokov katechétku, no potom sa rozhodla, že ruku k farskému dielu dá prostredníctvom denných táborov pre deti. „Zídeme sa ráno, rozídeme sa poobede o štvrtej. V rámci toho sú rôzne aktivity, hry, duchovný program alebo ideme na výlet,“ približuje s tým, že pomáhať takýmto Božím dielam sa rozhodla po obrátení z evanjelickej na katolícku vieru. V súčasnosti denný tábor zabezpečuje už skôr po materiálnej stránke, pričom program pripravuje desať animátorov.
Z aktivít, do ktorých sa organizačne zapájajú mladí i dospelí, treba určite tiež spomenúť chlapčenský splav. Zúčastňujú sa na ňom otcovia so synmi, štyri dni splavujú na kanoe neďaleký Malý Dunaj až do obce Jahodná. „Tradícia splavu vznikla pred 19 rokmi. Zobrali sme synov a známych chalanov, miništrantov, birmovancov. Začínali sme asi dvanásti až pätnásti. Stanovali sme nadivoko, sami sme si varili. Dnes si už synovia berú tiež svojich kamarátov a je nás tak približne 50. Chodí za nami pán farár a slúži pre nás svätú omšu,“ opisuje netradičnú aktivitu Ľuboš Štica, jeden z otcov organizátorov.
Prečo sa rozhodli práve pre splav? „Otec sedí so synom v člne a nie je tam žiaden rušivý vplyv. Je to výborná príležitosť porozprávať sa spolu. Chalani potom vidia, ako žijú aj iní otcovia a ako oni vedú svoje deti. Majú možnosť si tieto prístupy porovnávať,“ vysvetľuje Ľuboš Štica.
Duchovný program pre mladých
Okrem splavov sú pre mladých zaujímavé aj letné týždňové tábory. „V júli chodievame na Dobrú Vodu. Na tábor idú účastníci od piateho ročníka až po 18 rokov. Je to mix mladých ľudí, tábor sa každý rok nesie v duchu nejakého kresťanského posolstva,“ hovorí Tatiana Kolarovičová, ktorá organizuje akcie pre mladých.
Pripomína tiež pôstne duchovné obnovy. „Pozývame si hostí z iných spoločenstiev, ktorí nám prídu urobiť prednášku, chvály, modlitby. Obnovy sú orientované na mladých, väčšinou od 14 rokov, ale prihlásia sa aj starší. Raz sme mali obnovu i pre mladých od 18 rokov. Už šiesty rok organizujeme letnú duchovnú obnovu s názvom Dotka pre dievčatá od 14 rokov. Ideme na týždeň do Jabloňoviec pri Leviciach, máme tam duchovný program, prednášky, silencium, tvorivé dielne, opekačku. Dievčatám sa to veľmi páči,“ približuje Tatiana Kolarovičová.
Deň po odpuste odchádzali na duchovnú obnovu chlapci. „Ideme na chatu pri Ružomberku vo farnosti Biely Potok. Budeme sa snažiť žiť podľa hesla svätého Benedikta Ora et labora, modli sa a pracuj,“ vysvetľuje Ondrej, ktorý je animátorom a zároveň miništrantom. Keď sa ho pýtame na to, koľko miništrantov chodí slúžiť počas nedeľných bohoslužieb, hovorí: „Keď je ich desať, je to málo. Lepšie, keď je nás viac. Tých 12-15 je ideálny stav. Spravidla to býva tak, že je tu veľa stálych miništrantov, nie takých, čo sa menia, alebo prídu občas. Kto sa tak mení, sú prvoprijímajúce deti a birmovanci. V birmovke možno nachádzajú duchovný impulz a začnú častejšie chodiť do kostola.“
Talentovaný zbor a 93-ročný organista
Vo farnosti dlhé roky pôsobí zbor Fire Fly, v ktorom sa vymenili už viaceré generácie. „Zbor funguje už veľmi dlho, ešte z čias mojich rodičov. Pred desiatimi rokmi som sa ujala jeho vedenia. Začali sme tvoriť vlastné piesne a organizovať koncerty pre farnosť i obec. V roku 2014 sme vydali CD s našimi piesňami a pracujeme na druhom, ktoré by malo vyjsť tento rok,“ odhaľuje Tatiana Kolarovičová plány s konštatovaním, že v Bernolákove je veľa talentovaných mladých.
Tí môžu svoje talenty rozvíjať aj za pomoci skúseného hudobníka Kornela Somoru. Práve 93-ročný organista je dôkazom toho, že sa môže zrodiť symbióza mladých a starších, napríklad pri hudobnom sprievode bohoslužieb. Inak to nebolo ani pri odpustovej slávnosti. Skromný organista odohral časť piesní, a keď mu slabý zrak nedovolil pokračovať v hraní, vystriedal sa s mladou vedúcou zboru.
Pre Kornela Somoru predstavuje odpust dlhú tradíciu, pamätá si obdobie, keď v Bernolákove žili ešte Esterházyovci. „Poznal som osobne grófa Karola Esterházyho. Bol žoviálny a dobrý spevák. Takisto som poznal Gezu Esterházyho, ktorý mal v kostole oratórium. Každú nedeľu chodil na svätú omšu,“ spomína Kornel Somora.
Keď sa ho pýtame, čo ho priviedlo k hre na organe, odpovedá: „Hudbu som obľuboval odmalička. Ako malý som začal hrať na husliach, inšpirovali ma cigáni, ktorí hrávali na hodoch po dedine. Otec mi kúpil husle. Potom som išiel k saleziánom v roku 1938, tam som mal možnosť hrať na rôznych nástrojoch. Hral som v dychovke na flaute. Mali sme tiež orchester. Bežne som cvičil na klavíri a harmoniu. Na gymnáziu v Trnave som už hral na organe.“
V Bernolákove hrá na organe už desaťročia, niekedy ako výpomocný, inokedy ako hlavný organista. Doteraz chodí hrať do kostola každý deň, aj keď sa sťažuje na zlý zrak. „Už dobre nevidím, takže som hral všelijako. Nevidím dobre noty ani slová. Idem teda viac po pamäti,“ hovorí pokorne. I keď mu možno pri hre ušiel nejaký ten tón, samotná prítomnosť dlhovekého organistu na odpuste bola inšpiráciou pre mladých a povzbudením pre jeho o čosi mladších rovesníkov, ktorí ako starí rodičia prišli vzdať úctu sv. Anne a Joachimovi.
O farnosti v Bernolákove a jej aktivitách by sa dalo písať ešte veľa, no naše novinové strany toľko textu neobsiahnu. Najlepšie je však aj tak prísť a osobne zažiť prijatie, s ktorým na vás čakajú miestni farníci.
Prečo prišli na púť?
Rodina Hažerovcov
V Bernolákove bývajú približne 15 rokov, keď sa presťahovali za prácou v Bratislave. O odpuste vedia z kostola. Poznajú sa aj s inými rodinami, ktoré sa do obce prisťahovali? „Áno, je ich celkom dosť. Aspoň v našom okruhu, čo sa stretávame. Máme vytvorené malé spoločenstvo, v rámci ktorého sa nás schádza päť rodín raz za dva týždne. Celkovo si myslím, že farské spoločenstvo je v obci veľmi živé. Je tu viacero spoločenstiev medzi staršími, ale i mladými, ktorí sa zároveň výrazne zapájajú do farského života. Pracujú napríklad s deťmi, pre ktoré pripravujú rôzne tábory, splavy a iné aktivity.
Manželia Krippelovci
Bývajú v Bratislave, no manželka je rodáčka z Bernolákova. „Na odpust k svätej Anne putujeme každoročne,“ hovorí Rasťo. „Keď som ešte bývala v Bernolákove, chodievala som sem na sväté omše. Je to veľmi pekné miesto, prirástlo mi k srdcu. Čo sa týka hodov, najviac sa teším práve na svätú omšu pri kaplnke. Stretneme sa tu so známymi, z ktorých tiež už niektorí v Bernolákove nebývajú.
Rodina Dubčákovcov
Martin je rodák z Bernolákova, v súčasnosti býva v Novoti na Orave, no s rodinou si aj tak nájde čas a posledné roky pravidelne prichádzajú na odpust. „Narodil som sa v Bernolákove, keď som mal dva roky, odsťahovali sme sa na Oravu. Pri kaplnke nás rodičia chodievali kočíkovať a taktiež sme sa tu hrávali. Kedysi sa konali procesie so sochou Panny Márie cez areál súčasného golfového ihriska.“ Napriek veľkej vzdialenosti z Oravy sa do Bernolákova vždy tešia. „Na odpust k svätej Anne sa chodíme modliť za moju zosnulú starú mamu i starého otca, ktorý ešte žije, ale je nevládny. Zároveň si vyprosujeme milosti aj pre seba, aby sme i my boli starými rodičmi a mohli duchovné bohatstvo odovzdávať ďalej.“