František medzi panelákmi povzbudil maličkých

Už niekoľko hodín pred príchodom pápeža Františka sa záhrada zariadenia začala zapĺňať hosťami, medzi ktorými boli klienti domu Betlehem, dobrovoľníci, ktorí pomáhajú v tomto diele lásky, či kňazi a rehoľníci, ktorí pravidelne chodia do centra poskytovať duchovnú službu sestrám a chudobným. Okrem nich boli pozvané aj rodiny s deťmi s postihnutím, ktoré si Svätý Otec takisto prial stretnúť.

Manželia Vladimír a Eva majú štyri deti, pričom syn Matej trpí autizmom. „Je to radosť, že tu môžeme byť, a, samozrejme, pápežova prítomnosť je pre nás aj posilou,“ tešil sa Vladimír. S manželkou si vážia záujem pápeža Františka o maličkých a sami sa učia vnímať to, čo o týchto inak obdarených ľuďoch Svätý Otec hovorí. „Učíme sa to v priamom prenose na vlastnom synovi.

Treba na to poukazovať, lebo my to žijeme a zisťujeme, čo to je – že je to aj kríž. Vždy si však povieme, že iní sú na tom oveľa horšie,“ poznamenal Vladimír.

Pápežova prítomnosť ako vyjadrenie spolupatričnosti

Manželia Peter a Jana sa starajú o sedem detí, najmladšia Peťka sa narodila s Downovým syndrómom. Pápežovu túžbu stretnúť sa s tými, ktorí sú často vytláčaní na okraj spoločnosti, brali ako povzbudenie, že vo svojej situácii nie sú sami. „Jeho prítomnosť vnímame ako vyjadrenie spolupatričnosti. Je to ukázanie toho, že svet nie je iba pre dokonalých ľudí, ale pre všetkých,“ povedal Peter.

Podobne sa vyjadrila aj jeho manželka Jana. „Je to výnimočné gesto vlastné pápežovi Františkovi. Zaujíma sa viditeľným spôsobom o ľudí chudobných, biednych, postihnutých, jednoducho na okraji spoločnosti. Sme veľmi radi, že sme sem mohli prísť. Pre mňa osobne je to veľká česť a milosť.“

Podľa Petra úprimný záujem o maličkých je vec, ktorá Františkovi zavážila u Pána Boha, že si ho vybral za hlavu Katolíckej cirkvi. Jana vníma Františkovu starostlivosť o ľudí na okraji spoločnosti ako dôležitý odkaz, ktorý bežní ľudia potrebujú počuť.

„Preto, lebo si neuvedomujú, ako ich títo maličkí obohacujú. Na vlastnej koži môžem usúdiť, že pre mňa je to veľký dar. Nikdy som si to predtým nemyslela. Až keď som to zažila, pochopila som, že to tak je. A práve to si na Františkovi vážim, že i on chápe veľkosť tohto daru.“

Našiel si čas na obyčajných ľudí

Napriek tomu, že rodiny čakali na príchod Svätého Otca skoro dve hodiny, všetko znášali v dobrej nálade. Bolo zaujímavé sledovať, že na mieste, kde sa bežne schádzajú ľudia so smutnými príbehmi, vládla radostná atmosféra. Tešil sa z nej aj páter Johny George Ambattu, SVD, rektor Misijného domu sv. Arnolda Janssena, ktorý sa takisto nachádza v Petržalke.

Páter Johny chodí do domu Betlehem slúžiť sväté omše a poskytovať duchovnú službu sestrám a ľuďom, ktorí v centre bývajú alebo tam prichádzajú. „Svätý Otec nám prišiel ukázať, čo by malo byť súčasťou každodenného života – mať záujem o chudobných a starať sa o nich. Je to zaujímavý moment, pretože pápež František si našiel čas prísť na takéto obyčajné miesto.

Takýmto spôsobom nám všetkým otvára oči, že pred Bohom sme si všetci rovní bez ohľadu na to, aké máme postavenie alebo aký úrad zastávame.“ Slová pátra Johnyho potvrdzuje aj to, že František sa v ten deň najskôr stretol s prezidentkou a potom prišiel na sídlisko medzi paneláky za chudobnými a chorými.

Povzbudenie Svätého Otca

O veselú náladu sa staral detský orchester, ktorý Svätého Otca privítal príznačnou piesňou Klop, klop, klop, kto klope na dvere. Aj týmto spôsobom mu deti chceli odovzdať trocha radosti. Očividne to fungovalo, pretože pápež František vystúpil z auta usmievavý a uvoľnený. Sestry Matky Terezy spravujúce centrum Betlehem mu zavesili okolo krku modrý veniec a pozvali na prehliadku priestorov domu.

Ešte predtým však Svätý Otec neplánovane zamieril k mikrofónom a prihovoril sa: „Dobrý večer všetkým. Som veľmi rád, že môžem byť medzi vami. Ďakujem, že ste ma prijali. Ďakujem sestrám za všetko, čo robia. Ďakujem všetkým otcom, mamám aj deťom, že sú tu s nami. Keď sme takíto radostní, tak aj Pán je medzi nami.

Aj keď sme v skúške, Pán je vždy medzi nami. Nikdy nás neopustí. Nezabudnite na to, hlavne v ťažkých chvíľach. Ešte raz veľká vďaka za prijatie.“ Nasledovala niekoľkominútová prehliadka centra Betlehem, pretože Svätý Otec v prvom rade prišiel navštíviť Misionárky lásky.

Prezrel si priestory, kde sestry pomáhajú chudobným, chorým, matkám s deťmi i ľuďom bez domova. Na dvore medzitým detský zbor spieval pieseň Preferisco il paradiso, ktorú zložil monsignor Marco Frisina a ktorej text v slovenčine na túto príležitosť napísal básnik a zároveň miestny farník Daniel Hevier.

Radostné vyvrcholenie v modlitbe

Celú udalosť sledovali aj ľudia z balkónov a okien priľahlých panelákov, ktorí sa veľmi rýchlo ocitli v pozornosti zahraničných fotografov. Uvoľnená atmosféra pokračovala aj po návrate pápeža Františka medzi hostí na priestranstvo pred centrom Betlehem.

Svätého Otca pobavilo, ale tiež potešilo jeho zobrazenie na stene domu, ktoré bolo doplnené o odkaz: Nezabúdame, modlíme sa za Vás. Ani pápež František nezabudol a s prítomnými sa pomodlil modlitbu Zdravas’, Mária.

Nástupca svätého Petra potom všetkým udelil apoštolské požehnanie a šiel sa pozdraviť s prítomnými rodinami, ktorým svojím záujmom a úsmevom dodal sily do ich každodenných skúšok. Podobný zážitok mali i ľudia, ktorí lemovali jeho trasu ulicami Petržalky, keď sa Svätý Otec presúval na ďalšie stretnutie.