Grasalkovičova záhrada privítala Svätého Otca

Na Hodžovo námestie prichádzame ešte v čase, keď sa slnko len postupne prediera pomedzi okolostojace administratívne budovy rôznych inštitúcií či bánk. Cestou stretávame pátra Stanisława Miernika, OCD, z Kláštora bosých karmelitánov na Starých Horách. V úprimnej debate hovorí o svojich radostných očakávaniach.

Vstup pre pozvaných hostí sa nachádza v zadnej časti Grasalkovičovej záhrady. Panuje tu skutočný pracovný elán: novinári, fotografi a kameramani si pripravujú miesta aj nevyhnutné materiály na prezentovanie udalosti, ktorá vojde do histórie.

Pútničky z Pobedima

Katolícke noviny oslovujú prvých respondentov. Sú nimi pútničky Anna Segešová a Emília Bičanová z Pobedima. „Prichádzam s úžasnými pocitmi. Pre mňa pápež František znamená veľmi veľa,“ hovorí Anna Segešová, pričom sa jej chveje hlas.

„Podstúpila som podobnú operáciu ako Svätý Otec a dnešný deň je pre mňa obrovským povzbudením na tele i duši. Chcem tu hľadať a nájsť posilu vo viere.“ Emília Bičanová dodáva: „Pápež František je veľký človek s ešte väčším srdcom. Vyprosujeme mu najmä zdravie.“

Modlíme sa za vás

To sme už zazreli trojicu osôb, ktoré majú na krku žltý šál. Je očividné, že patria k členom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Slova sa ujíma v súčasnosti najmladší bývalý politický väzeň na Slovensku Branislav Borovský: „Musím povedať, že v prvom rade je to isté očakávanie, čo nám Svätý Otec prinesie, ale, prirodzene, zároveň veľká radosť, že práve na Slovensko v dnešnej dobe prišiel pápež.

Je to veľká vec; požehnanie pre celú krajinu. S pápežom Františkom prichádza svedectvo. V týchto ťažkých časoch pre svet, ale i pre Cirkev je svedkom doby. Príklad, ako dokáže žiť skromne, je tiež veľavravný. Svedectvo našich politických väzňov, kňazov, rehoľníkov i laikov až po rok 1989 je požehnaním pre Cirkev, z ktorého čerpá silu dodnes.

A to, myslím, pápež František vie. Svätý Otec, modlíme sa za vás.“ Pavel Polka s Emíliou Pastvovou sa pridávajú. Pavel Polka zdôrazňuje: „Bolo obdobie, keď som nerád chodil do Bratislavy, pretože som poznal atmosféru v Justičnom paláci. Po roku 1989 však chodím do nášho hlavného mesta veľmi rád. Dnešné stretnutie je veľkou poctou pre Slovensko a satisfakciou pre spoločenstvo bývalých politických väzňov.

Každý z nás niečo vážne prežil. Niekedy sme sa doslova ocitli na podlahe. Hoci ani v súčasnosti neprežívame najlepšiu dejinnú periódu, i tak máme nádej v srdci. Keď si pápež určil meno František, potešilo to moje srdce. Svätec z Assisi je mi veľmi blízky a dovolím si povedať, že tak ako on, aj pápež František je nádejou pre Cirkev.“

Rehoľníčky a zdravotníčka

Nedá nám nevšimnúť si už usadené rehoľníčky, a tak vyrážame za nimi. Slova sa ujíma sestra Katarína z Kongregácie Božského Vykupiteľa: „Bývame neďaleko, chodíme sa sem modlievať posvätný ruženec. Keďže sme kongregáciou pápežského práva, Svätého Otca vnímam aj vo formálnej rovine ako svojho najvyššieho predstaveného. My ho však veľmi radi poslúchame, je naším otcom i pastierom.

Rada by som mu poďakovala, že si všimol malú krajinu v spektre veľkých štátov sveta, kde žijú kresťania, a prišiel nás povzbudiť vo viere.“ Pozvanie do záhrady dostala aj odvážna 71-ročná Mária Sakolciová, ešte stále aktívna zdravotná sestra. Cíti sa veľmi poctená; domnieva sa, že takéto vzácne stretnutie sa jej už asi v živote nezopakuje.

Približuje nám dôvod pozvania: „Robila som na covidovom oddelení v prvej línii, a hoci som sama ochorela, po vyliečení som znovu nastúpila do práce. Svätý Otec je pre mňa hlava Cirkvi a veľmi, veľmi dobrý človek. Je podobný sv. Jánovi Pavlovi II., citlivý voči chorým, starým a rád by všetkým pomohol, možno aj preto mi je taký blízky.“

Svätý Otec je správny muž

V záhrade sa stretáme i s Jurajom Sedláčkom, univerzitným kaplánom v Trenčíne. Autor duchovných podnetov pre mužov na otázku, či je Svätý Otec vzorom mužskosti, odpovedá: „Jednoznačne áno. Uvedomil som si to už včera. Keď som bol na základnej škole, zažil som prvý príchod pápeža Jána Pavla II. Cítil som, že s ním symbolicky prišiel pokoj – nové nebo – nová zem.

Táto emócia sa u mňa včera obnovila, keď Svätý Otec vystúpil z lietadla a predniesol príhovor na nunciatúre s výzvou na hlbokú kontempláciu a osobnú reflexiu a adoráciu. Potvrdil to vyžarovanou dobrotou a usmievavou tvárou už pri prvom stretnutí na letisku. A to vieme, že z Ríma odlietal o 6. hodine a program dňa mal skutočne náročný. Muža formuje, vychováva aj autenticita otca.

Rád by som sa ho asi spýtal, ako to zvláda s otcovstvom na celej zemeguli. A poďakoval mu, že si všíma ,koncovú‘ pastoráciu malých spoločenstiev. A tiež by som ho rád objal.“ Ani farár farnosti Šulekovo a bývalý politický väzeň Peter Rúčka neskrýval radosť: „Je to pocta, že pápeža môžem vidieť a počuť naživo, ako aj zadosťučinenie za svedectvo obetí komunizmu.

Prichádza nás zjednotiť. On spája a nerozdeľuje, to je jeho odkaz pre nás, aby sme ho napodobňovali. Keď sem prichádzal pápež Ján Pavol II., tiež som chodieval na stretnutia s ním. Dnes sa mi to zdá ako malý zázrak, že znovu do našej krajiny prichádza Petrov následník, aby ukázal na obrovskú silu kresťanstva.“