Ich ochrancom je nebeský duchovný rytier

Napriek tomu, že počasie sa akoby už lúčilo s letom, predsa len dúfame, že v Zlatých Moravciach načerpáme lúče duchovného povzbudenia. S týmito myšlienkami vstupujeme aj do farskej budovy, kde nás víta správca farnosti okresného mesta a správneho centra horného Požitavia Peter Štálnik.

V meste nájdete dva kostoly. Farský, zasvätený sv. Michalovi, archanjelovi, a Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý spravuje Kongregácia bratov tešiteľov. Okrem toho je tam aj Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v mestskej časti Chyzerovce.

Farnosť ochraňuje sv. Michal, archanjel

Duchovný otec farnosti Peter Štálnik nám na začiatku ponúka základné informácie o farnosti a farskom kostole: „V písomných prameňoch sa spomína rímskokatolícka fara z roku 1332, na základe čoho sa predpokladá, že tu už v tom období stál kostol.

Pôvodný chrám sa nachádzal na mieste, kde je dnes námestie a kde stoja tri kamenné kríže. Neskôr bol postavený gotický kostol, ktorý Turci trikrát vypálili. Súčasný farský Kostol sv. Michala, archanjela, bol postavený v roku 1747 a v roku 1785 bol od základov prestavaný.

Do terajšej podoby bol prestavaný v roku 1823.“ V mnohých mestách a farnostiach nielen pre pandemickú situáciu nemajú hodové dni v súčasnosti až takú okázalú podobu ako v minulosti, o to viac sa možno dá precítiť ich duchovná podstata.

„V tejto farnosti je patrocínium chrámu veľmi úzko prepojené so sviatkom vodcu nebeských zástupov. Deň predtým, teda 28. septembra, totiž slávime konsekráciu nášho farského chrámu.

Máme takpovediac slávnostné dvojdnie a tento rok aj trojdňovú duchovnú obnovu farnosti. Katechézy, duchovné zamyslenia spojené s večernou svätou omšou a adoráciou.

Zároveň si v tomto roku Základná škola sv. dona Bosca pripomína tridsať rokov od svojho založenia a práve na sviatok nášho nebeského patróna k nám zavíta nitriansky pomocný biskup Peter Beňo, aby celebroval slávnostnú svätú omšu,“ približuje Peter Štálnik tohtoročný duchovný program hodových dní.

Farský Kostol sv. Michala, archanjela, dal vystavať kardinál Bartolomej Krištof Migazzi. Snímka: Peter Slovák, archív farského úradu

Donátor chrámu ovplyvnil jeho interiér

K životu farnosti sa ešte vrátime, ale v tejto chvíli už vstupujeme do farského Kostola sv. Michala, archanjela. Peter Štálnik vysvetľuje, čím je chrám zaujímavý z architektonického i pamiatkového pohľadu: „Interiér kostola má typickú jednoloďovú dispozíciu s polkruhovou svätyňou.

Zaujímavosťou je, že jej dominuje hlavný stĺpový oltár s ranobarokovým obrazom Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia. Na stenách svätyne kostola sú umiestnené náhrobné tabule a epitafy patriace Kristiánovi Paluškovi, ktorý dal kostol postaviť, a grófovi Krištofovi Vincentovi Migazzimu.

Okrem toho sa v kostole nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní farári a významní dobrodinci kostola.“ Vysvetlenie, prečo sa na hlavnom oltári nenachádza obraz s archanjelom, ako by sme očakávali, má prozaické zdôvodnenie.

Treba pripomenúť, že v čase, keď zomrel posledný potomok šľachtického rodu Paluškovcov Kristián, v roku 1769, boli Moravce centrom Tekovskej župy. O desať rokov neskôr zlatomoravské panstvo odkúpil arcibiskup – viedenský prímas, kardinál Bartolomej Krištof Migazzi a zásadným spôsobom podporil jeho rozvoj.

Kardinál dal v meste prestavať kaštieľ a v roku 1785 i farský Kostol sv. Michala, archanjela, a takisto dal vybudovať park. Kostolu daroval niekoľko vzácnych obrazov, medzi ktoré patrí aj maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 17. storočia, ktorá sa dodnes nachádza nad hlavným oltárom.

Darom chrámu pravdepodobne bol aj jeden zo štyroch obrazov s motívom Klaňania sa troch kráľov od významného antverpského maliara Abrahama Janssensa (1575 – 1632). Zlaté Moravce mu prirástli k srdcu a navštevoval ich najmä v lete.

Odtiaľ posielal úradné listy a obežníky, z ktorých sa viaceré zachovali dodnes. Zomrel vo Viedni 14. apríla 1803, kde ho pochovali v Dóme sv. Štefana.

Pred pandémiou a počas nej

Vo farnosti sa opakovane zachovávajú viac i menej formálne farské tradície. Peter Štálnik hovorí o tých, ktoré najviac rezonujú: „Určite je potrebné spomenúť pravidelnú púť ku Kaplnke sv. Anny, ktorá je súčasťou zlatomoravskej kalvárie.

Každý rok sa na tomto mieste v najbližšiu nedeľu k sviatku sv. Anny slávi slávnostná svätá omša. Okrem toho sa každoročne tešíme na sviatok sv. Štefana na takzvanú folklórnu svätú omšu. Viaceré folklórne skupiny sa spoja, aby sprevádzali a obohatili slávenie liturgie.

Počas roka nie je v kostole nikdy toľko ľudí ako práve na tejto svätej omši.“ V tejto súvislosti sa nám natíska otázka, ako vo farnosti zvládli komplikované obdobie pandemického lockdownu.

Správca farnosti na margo obmedzení súvisiacich s koronakrízou hovorí: „Ako mnoho iných farností, tak aj my sme sa rozhodli pre streamovanie bohoslužieb. Ale nezostali sme len pri tom. Na jar počas najsilnejšej vlny sme každú stredu online vysielali adoráciu pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou.

Ľudia si mohli zapisovať úmysly, za ktoré sme sa potom počas adorácie modlili. Začali sme s biblickým kvízom. Raz za týždeň máme na nedeľné Božie slovo pripravených desať otázok. Prostredníctvom našej webovej stránky sa môže zapojiť ktokoľvek.

Raz za mesiac odpovede vyhodnocujeme a odmeňujeme malými pozornosťami tých, ktorí sa zapojili. Okrem toho si môžu veriaci na youtubovom kanáli farnosti Zlaté Moravce nájsť každý týždeň od štvrtka večera biblický videokomentár, v ktorom vysvetľujeme nedeľné evanjelium v historickom, kultúrnom a jazykovom kontexte.

Pred Veľkou nocou, keď už bolo možné aspoň individuálne vysluhovať sviatosti, prostredníctvom online tabuľky si ľudia dohodli termín a v presný čas pristúpili k sviatosti zmierenia. A potom počas Veľkonočnej oktávy sme vonku pred kostolom rozdávali sväté prijímanie každému, kto mohol prísť.

Samozrejme, popritom sme individuálne navštevovali chorých v nemocnici alebo v domácom prostredí a tiež aj chorých na covid. Neodmietli sme nikoho, kto sa ohlásil a potreboval duchovný rozhovor či svätú spoveď.“

Mnohí kňazi, ale aj veriaci vnímajú, že do chrámov sa nevrátili všetci. Keď sa pýtame, či to cítia aj v tejto farnosti, Peter Štálnik vysvetľuje: „Áno, ja osobne som čakal, že ten úbytok bude ešte väčší. Je tam, prirodzene, viac faktorov, ktoré to ovplyvnili.

Niektorí naši stáli veriaci nás predišli do večnosti, iní možno z viac či menej objektívnych príčin majú strach pred touto chorobou. I keď si osobne myslím, že práve miesto kostola je jedným z najbezpečnejších verejných priestorov. Potom musíme pripustiť, že mnohí ,zvykoví‘ veriaci po štyroch mesiacoch prestávky nevideli akoby zmysel vrátiť sa do chrámu.“

Duchovné impulzy vo farnosti

Peter Štálnik vníma rozdiely pri spravovaní mestskej a vidieckej farnosti: „Hoci sú pastoračné povinnosti viac-menej rovnaké, mestská aglomerácia si na prvý pohľad vyžaduje akoby viac práce.“ Podľa jeho slov do istej miery platí, že kňaz kdekoľvek môže mať aj viac práce ako štandardný priemer.

„Najmä ak ponúkne veriacim duchovné aktivity navyše a tie musí aj zrealizovať. Okrem základného ,pastoračného servisu‘ – čiže vysluhovania sviatostí a prípravy na ne, slávenia svätých omší, spovedania či riadenia ekonomicko-administratívneho chodu farnosti – sa riešia aj individuálne požiadavky ľudí prichádzajúcich nielen kvôli duchovnej službe. Navyše treba tu byť aj pre cirkevnú základnú a materskú školu.“

Nazrime do farského spoločenstva

Duchovný život farskej komunity okolo chrámu je do značnej miery dôležitým impulzom na rozvoj individuálnej spirituality človeka. Potvrdzuje nám to aj farníčka Zuzana Gáliková: „Okrem systematickej pastorácie, ktorú nám ponúka náš pán farár a ktorá presahuje bežný štandard, navyše ponúka aj biblické príhovory, Nikodémovu noc, púte a dokonca aj turistiku.

Naša farnosť pre mňa predstavuje aj blízku duchovnú rodinu. Teším sa, že máme vo farnosti viacero spoločenstiev, kde sa spolu modlíme, budujeme priateľstvá, pomáhame si navzájom.“ A pridávajú sa aj mladí manželia Ján a Hanka Fintorovci: „My mladí v rámci našej farnosti pripravujeme mládežnícke sväté omše u nás s viac ako 20-ročnou tradíciou. Sú každý piatok počas školského roka o 19.30 hodine.

Pozývame rôznych kňazov, ktorí sa svojím slovom, skúsenosťami a príkladom dokážu mladým prihovárať.“ Okrem už spomínaných podnetov minulý rok od januára do marca duchovný pastier farnosti prostredníctvom online vysielania realizoval školu modlitby.

Spočívala v ôsmich približne 20-minútových prednáškach na tému, ako sa modliť srdcom. „Snažil som sa ponúknuť ľuďom určitý návod – pomôcku, aby sa z našich modlitieb nestali len prázdne slová, ale bola to predovšetkým záležitosť srdca.

Po krátkom zamyslení nasledovala adorácia, kde sme uvádzali do praxe, čo zaznelo ako teória. Viedla ma k tomu aj osobná skúsenosť, ale zároveň aj mnohí veriaci vyjadrujú vlastný problém s modlitbou. Niekedy majú pocit, že sa nevedia modliť, zle sa modlia, sú roztržití a nedokážu si nájsť čas, respektíve vstúpiť do hĺbky rozhovoru s Bohom.“

Je na čom stavať

Môžeme teda povedať, že ide o živú farnosť, čo sa prejavuje účasťou veriacich na sviatostnom živote, ale aj ochotou zapojiť sa do dobrovoľníckej či charitatívnej činnosti. Z farnosti tiež pochádza viacero žijúcich kňazov a rehoľných sestier, pôsobiacich na rôznych miestach Slovenska.

Napriek pozitívnym farským akcentom duchovný pastier nemá nasadené ružové okuliare: „Pri mladých je nevyhnutný pohľad realite do očí. Pravda je taká, že početnosť ich zastúpenia sa znižuje. Niekedy sa zdá, že prijatím sviatosti birmovania alebo už aj Eucharistie ide o ,rozlúčku‘ s Cirkvou, čo je, samozrejme, smutné.

Zostávajú tí, ktorí majú jednoducho zázemie v rodine. Iste, aj my tu máme takéto rodiny a máme nádej, že ich deti budú v živote svojej viery pokračovať. Pripravme sa však na to, že budeme maličkým stádom, skôr na okraji spoločnosti.

Ten, kto sa prihlási ku Kristovi a viere, musí počítať s tým, že to nebude mať ľahké. Napriek tomu si myslím, že ľudia sú tu skutočne solidárni. Keď pred rokom farníkovi vyhorel dom, veriaci i neveriaci nezištne pomohli, či už vlastnou účasťou na sanačných prácach, pri vypratávaní a obnove interiéru, ale aj finančne.

Zorganizovali sa a pomohli. Farník bol natoľko dojatý, že sa cez slzy vyjadril: ,S vami je radosť aj vyhorieť.‘ Tu vidieť zasiate dobro v službe Kristovi.“

Farská turistika je dobrý nápad

Aj tento rok farníci absolvovali takpovediac farskú turistiku. Minulý rok na ňu skúsili prvýkrát pozvať ľudí z iných farností. Vyšliapali si zo Zlatých Moraviec do Hronského Beňadika, kde si uctili relikviu Kristovej krvi.

Keďže sa iniciatíva stretla so značným záujmom, tento rok sa rozhodli vyjsť do prírody opäť s cieľovým bodom vrch Tribeč. Účastníci potvrdzujú, že ide o výbornú príležitosť neformálneho stretnutia veriacich medzi sebou, ako aj so svojimi kňazmi, pričom v spoločne prežitom čase sa budujú a upevňujú vzájomné vzťahy.

Po niekoľkých rokoch odmlky sa oživilo aj vydávanie farského časopisu Farník. Farára Petra Štálnika teší, že iniciatíva prišla „zdola“, zo strany veriacich, ktorí sa sami aktívne podieľajú na jeho príprave a vydávaní.

Farským periodikom sa usilujú nielen informovať veriacich o aktivitách, ktoré sa vo farnosti realizujú, ale týmto spôsobom chcú upevňovať aj povedomie farského spoločenstva ako rodiny a napomáhať duchovnej, intelektuálnej a ľudskej formácii farníkov.

Čo by zvereným veriacim prial ich duchovný otec Peter Štálnik? „Zo všetkého azda najviac by som im prial pevnú a živú vieru v Ježiša Krista. Nech nikdy nepochybujú o tom, že zmŕtvychvstalý Pán je prítomný uprostred ich života, nech už by bol akýkoľvek. A za túto vieru nech sú odmenení blaženým životom s Ježišom v jeho večnom kráľovstve.“

Tohtoročná farská turistika na vrchu Tribeč bola výbornou príležitosťou načerpať telesnú i duchovnú kondíciu. Snímka: Peter Slovák, archív farského úradu