Iskra starostlivej Matkinej lásky
Dominantou Gaboltova je kostol zasvätený sv. Vojtechovi, ktorý je pýchou a symbolom farnosti i obce. Snímka: Peter Dobrovský
S lovensko je krajina, kde je úcta k Panne Márii prostriedkom rastu vo svätosti, v láske k Bohu a blížnym. Svedčia o tom aj mnohé mariánske pútnické miesta, ktoré sa u nás nachádzajú. Jedným z nich je aj obec Gaboltov.
Leží v severovýchodnej časti Slovenska, v údolí potoka Kamenec, blízko slovensko-poľských hraníc. Hranice s Poľskom úzko súvisia so svätovojtešskou tradíciou.
PRAMEŇ SV. VOJTECHA
História obce má počiatky v 12. storočí. V liste uhorského kráľa Bela IV. sa hovorí o pôsobení rytierskeho rádu križiakov, „strážcov Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Prvý materský kláštor mali v poľskom Miechówe a na Slovensko prišli na pozvanie uhorských panovníkov.
Neskôr získali majetok obce Gaboltov, založili kláštor a postavili kostol zasvätený sv. Vojtechovi. Pôsobenie križiakov nás preto tiež privádza k počiatkom úcty k sv. Vojtechovi, ktorý patrí aj k hlavným patrónom Poľska.
„Svätý Vojtech pôsobil dlhé roky v Poľsku, ale keď prechádzal na svojej misijnej ceste z Uhorska do Poľska, zastavil sa v Gaboltove. Tu sa napil zo studničky, ktorá je v obci dodnes a je pomenovaná ako prameň sv. Vojtecha,“ povedal nám páter Artur Bilyk, redemptorista pôsobiaci vo farnosti Gaboltov.
Studnička je dodnes v Gaboltove zachovaná v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi, kde vnútri nájdeme aj obraz zobrazujúci sv. Vojtecha, ako sedí pod stromom a požehnáva tento známy prameň. „Každý rok robievame rozbor vody v studničke, ktorý nám ukazuje, že voda je stále pitná a k dispozícii v dobrom stave.“
POČIATKY PUTOVANIA
V druhej polovici 18. storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich v Gaboltove. Na toto miesto už vtedy, v čase, keď sa v Gaboltove náboženský život stabilizoval v katolíckom duchu, prichádzali pútnici z okolitých farností.
„Tu na zemi nie sme statickí, pútnici vždy chodili z miesta na miesto. Spoznávali svet, krásu, spoznávali to, čo stvoril Pán Boh.“
No aj veriaci z Gaboltova veľa putovali – v turíčny pondelok a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Bardejova, na sviatok Panny Márie Ružencovej do Zborova, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie do Zlatého Potoka (Aranyas Patak), na sviatok sv. Anny do Sveržova a v nedeľu Najsvätejšej Trojice do Kurova.
„My kresťania sme zvlášť na ceste. A škapuliar nám naznačuje, že na ceste za Ježišom nie sme sami. Na tejto ceste nás sprevádza Božia Matka.“ Škapuliar je pripomienkou, že nás ochraňuje. „Zvlášť v tejto dobe cítime pomoc našej Matky; že nebeská Matka je s nami.“
Pre pátra Artura je Gaboltov miestom, kde stále nachádza lásku a ochranu nebeskej Matky. Snímka: Miroslava Gromanová
HISTÓRIA BRATSTVA
Bratstvo Panny Márie Škapuliarskej bolo v Gaboltove založené v roku 1706. Poznámku o založení bratstva nachádzame v oficiálnom dokumente kánonickej vizitácie farnosti, ktorú vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy 11. júla 1775. Hlavnú zásluhu majú bosí karmelitáni z Krakova.
Miestny farár ich zavolal do Gaboltova, aby šírili úctu k Panne Márii Škapuliarskej,“ vysvetlil páter Artur.
Dôležitou poznámkou je aj to, že pápež Klement XI. udelil gaboltovskému kostolu odpustky, ktoré „sa vzťahovali nielen na členov škapuliara, ale na každého, kto 16. júla, v deň Panny Márie Karmelskej, navštívil kostol“.
Gaboltovský farár mal tiež právo prijímať nových členov a túto tradíciu dodnes v Gaboltove dodržiavajú.
ŠKAPULIARSKA PÚŤ
„Škapuliar je znamením putovania. Znak, ktorý každému, kto po ňom vystrel ruku, hovorí, si na ceste,“ uviedol význam škapuliarskej púte páter Artur. Do Gaboltova chodia ľudia z celého Slovenska, aby sa mohli skryť pod ochranný plášť Panny Márie Karmelskej.
Škapuliarska púť sa koná 16. a 17. júla. „Ak dátum nevychádza na sobotu a nedeľu, tak sa koná v nasledujúci víkend po sviatku Panny Márie Karmelskej.“
Program počas púte trvá dva dni nepretržite vo dne v noci. „Program v noci zahŕňa polnočnú svätú omšu, ruženec svetla, krížovú cestu a ráno o piatej sa o budíček postarajú pátri augustiniáni.“
Gaboltovská púť je najväčšou púťou v Košickej arcidiecéze, preto aj príprava na ňu je dôležitá. Zapája sa celá farnosť, do ktorej patria ďalšie tri filiálky – Zlaté, Sveržov a Kurov. Príprava prebieha celoročne, no zvlášť modlitbou – „duchovne žije pútnické miesto celý rok tým, že prosíme Pannu Máriu, aby bola s nami“.
DAR PANNY MÁRIE
Aj počas púte sa dá vstúpiť do škapuliarskeho bratstva. Obrad prijatia nových členov sa koná po každej svätej omši. „Táto príležitosť je určená pre všetkých, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do škapuliara alebo si chcú obnoviť sľub.“
Po prijatí treba dodržiavať zásady, ktoré sú s veľkým darom Panny Márie spojené. „Nasledovať čnosti Panny Márie, žiť život, aký žila Panna Mária – skromný, pokorný, láskavý –, a tak sa s ňou zjednocovať.“
Každý rok sa medzi pútnikmi nájdu niekoľkí, čo sa chcú stať členmi. To je podľa pátra naozaj skvelý spôsob, ako pomôcť šíriť a prejaviť úctu Panne Márii. Do Gaboltova totiž prídu za Pannou Máriou desiatky pútnikov s týmto cieľom.
DOMOV K MAME
Zveľaďovanie a fungovanie chodu pútnického miesta majú na starosti pátri redemptoristi, ktorých do farnosti pozval v roku 2001 arcibiskup Alojz Tkáč.
„Prioritou je spravovať pútnické miesto, no tiež šíriť radostnú zvesť. Šíriť to, čo nám Pán Ježiš odkázal, čo nám ponúka. Sme misijná kongregácia a v tomto duchu so zápalom aj vedieme toto pútnické miesto.“
Páter Artur ďalej hovorí: „Keď prídeme domov, čaká nás tam mama. Obvykle nevnímame tak naplno, že sme s ňou. Ale keď odídeme, spomenieme si, že mamka nás obslúžila, potešila, porozprávali sme sa. Gaboltov je podobné miesto. Keď z neho odídeme, chýba nám ten pokoj, milosti, dary a to, že Matka drží nad nami ochrannú ruku a vedie nás.“
Túto iskru starostlivej Matkinej lásky si páter nesie v sebe po celý život. „Preto ma to ťahá vždy naspäť sem.“
Škapuliarska púť priláka každý rok toľko pútnikov, že spoločnú liturgiu slávia v čarovnom prostredí gaboltovskej prírody. Snímka: Martin Ďurčo
CELOROČNÝ PROGRAM
Domovom sa toto miesto nestalo len pre pátra Artura, ale aj pre väčšinu pútnikov. Do Gaboltova chodia nielen na hlavnú púť k Panne Márii Škapuliarskej, ale vracajú sa počas celého roka.
„Napríklad na sviatok sv. Antona Paduánskeho 13. júna prišli františkáni z Trstenej a boli prítomní na svätej omši, ktorú som slúžil.“ Pútnická sezóna sa tu začína svätým Vojtechom, ktorého si pripomínajú 23. apríla. Potom spoločne slávia Turíce s Máriou počas turíčnej novény.
„Začína sa to Nanebovstúpením Pána a počas nasledujúcich desiatich dní prichádzajú pútnici z rôznych farností bardejovského dekanátu.“ Program prebieha formou večeradla.
„Pred svätou omšou je modlitba ruženca, ak je to v máji, tak aj májová pobožnosť, ak v júni, tak Litánie k Božskému Srdcu.“ Novéna sa nesie v duchu určitej témy. „Tento rok to boli Dary Ducha Svätého.“
AŽ DO SVÄTÉHO MARTINA
Na púti sa v Gaboltove pravidelne stretávajú aj Rómovia, a to každú prvú augustovú nedeľu od roku 1992. Rozhodnutie určiť Gaboltov ako pútnické miesto pre Rómov dal arcibiskup Alojz Tkáč. V auguste sa pravidelne koná aj púť mužov.
„Spája sa so spoločenstvom Marana Tha v Prešove. Tam sa zúčastnia na duchovných cvičeniach a potom putujú do Gaboltova.“ A keďže pod farnosť Gaboltov patria aj tri spomínané filiálky, tak sa veriaci zúčastňujú v rámci farnosti aj na púťach do týchto filiálok.
„Symbolicky našu odpustovú sezónu končíme v novembri svätým Martinom, pretože vo Sveržove máme Kostol svätého Martina,“ povedal nám páter Artur Bilyk.
ČAROVNÉ MIESTA
Dominantou Gaboltova je síce Kostol sv. Vojtecha, no pútnické miesto v sebe ukrýva aj iné čarovné miesta. Kaplnku sv. Jána Nepomuckého, Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, Kaplnku Svätého kríža či Kaplnku Narodenia Panny Márie.
Od kostola tiež vedie z jednej strany krížová cesta a z druhej zasa zastavenia cesty svetla, ktorá nadväzuje na cestu kríža. Zážitok zúčastniť sa na pobožnosti týchto ciest môžete absolvovať aj počas škapuliarskej púte. Jedinečný je aj z toho dôvodu, že ich absolvujete v nočnej časti programu.
Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.