Jedny šaty, nohy bosé v dnešnom čase

I ba kúsok od vchodu do kláštora sa po rušnej Staromestskej ceste rútia autá. Zaneprázdnení ľudia prechádzajú popri dlhom múre, na ktorom nenápadne visí symbol písmena Tau. Nepúta na seba veľkú pozornosť, na opadajúcej omietke pôsobí ako dávno zabudnutá spomienka. A predsa v sebe ukrýva živé posolstvo.

INTENZÍVNA DUCHOVNÁ SLUŽBA

Na prahu kláštora nás víta Ján Macej, rektor kostola. Ruch okolitého sveta zostane zrazu vonku a my sa ocitáme v prostredí, ktoré sa vymyká tomu, na čo sme zvyknutí. Pred nami sa ťahá chodba s vysokým stropom a mnohými dverami. Za jednými z nich nám brat Ján rozpráva o živote v kapucínskom kláštore. 

„Tento bratislavský kláštor je v strede mesta, takže je tu veľmi intenzívna duchovná služba. Ľudia tu majú dostupný bod na svätú spoveď, čo je taká naša špecifická charizma a duchovná služba. S tým sú spojené sväté omše, ktoré bývajú cez týždeň trikrát do dňa a v nedeľu šesťkrát. V kláštore fungujú aj rôzne skupiny a stretká. V piatky sú napríklad mládežnícke stretnutia a vtedy nám už priestory ani nestačia.“ 

Pre spoločnosť však toho kapucíni robia viac. „Naši bratia majú v správe jednu nemocnicu, kde slúžia chorým. Jeden z bratov spravuje ako duchovný sprievodca školu, ktorá tu u nás máva mimoriadne omše. V Bratislave tiež vznikol projekt Doma u kapucínov. Pomáha ľuďom, aby neupadli do chudoby, ktorá by ich prinútila ísť na ulicu. Tomuto sociálnemu projektu sa venuje brat z nášho kláštora.“ 

SYSTEMATICKÁ PODPORA ZLYHALA

Barokový Kostol svätého Štefana z roku 1711 je už prirodzenou súčasťou Starého Mesta. Určený je pre všetkých ľudí, veriacich i neveriacich, aby v ňom našli ticho, pokoj alebo aj potešenie z jeho krásy. So stavbou a rekonštrukciami pamiatky sa spájajú známi i neznámi dobrodinci a stále si vyžaduje ochranu. 

„Na kostole a kláštore neustále prebiehajú nejaké rekonštrukcie, neustále je snaha hľadať potrebné prostriedky. Vo veľmi zlej situácii je barokový krov. Pôjdeme do toho z našich prostriedkov, pretože sa nepodarilo nájsť granty a systematická podpora kultúry a budov zlyhala.“

Oprava pôvodnej barokovej strechy ako chráneného pamiatkového objektu bude oproti bežnej rekonštrukcii dvojnásobne drahšia. Pri takomto projekte sa nevymieňajú len niektoré časti, pričom sa ponechajú tie, ktoré by ešte mohli vydržať. Rekonštrukcia musí byť komplexná.

POMÔCŤ AJ VEDIEŤ PREŽIŤ

Brat Ján však vysvetľuje komplikácie, ktoré s tým vznikajú. „Štát nemá nijaký systém podpory, iba povinnosti vlastníka dodržiavať predpisy pamiatkarov. Potom hľadáme čo najlepší spôsob, ako pamiatku zachovať, pomôcť jej, ale aj vedieť prežiť.“ Takto sa už kapucínom podarilo zrekonštruovať kláštor v Žiline, brat Ján tam predtým osem rokov pôsobil.

„Projekt sa pripravoval roky a hoci bol dobrý, stále sa odkladal kvôli iným projektom.“ Nakoniec sa podarilo opraviť celú fasádu. Navýšenia kvôli zmenám cien a archeologickým objavom boli však mimo projektu a museli byť uhradené mimo príspevku. „Verejne to bol projekt, ktorý Katolíckej cirkvi zaplatil štát, no realita bola, že zaplatil asi šesťdesiat percent skutočnej sumy.“ 

Momentálne teda kapucínov tlačí havarijný stav strechy. „Ako je to v tradícii našej rehole, že sme žobravý rád, tak aj teraz budeme žiadať o pomoc, kde to budeme vedieť a kde bude nejaká nádej, že ju nájdeme.“ 

ŠTÁT PRIAMO NEPRISPIEVA

Kapucíni nie sú inštitúciou, ale „tento rozmer je potrebný“, zdôrazňuje brat Ján. Aby mohli naďalej pokračovať v činnosti, museli sa naučiť oveľa viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Museli si položiť otázku financovania, ktorá je dnes potrebná pre pomoc ľuďom aj pre duchovnú službu. Prichádzajúcich môže kostol očariť práve preto, že sa bratia kapucíni nezabudli v minulosti. 

Ľudia si tak môžu všimnúť zachovanú architektúru, krásne obnovené oltáre a obrazy. Okrem toho však oko návštevníka padne aj na truhličku milodarov. Lebo čo sa týka financovania, trvalá podpora od štátu neexistuje. 

„Existujú mimoriadne granty, existujú úľavy, no všetko sú to veci, o ktoré musí niekto požiadať, musí sa do toho veľa vložiť a čakať, či bude medzi vybranými,“ vysvetľuje brat Ján. „Priamo od štátu nedostávame absolútne nič. Priamo neprispieva ani na chod kláštora, ani na službu, ktorá nie je len duchovná, ale aj sociálna. Neprispieva ani na vybavenie a údržbu budov, hoci sú to veľké pamiatky.“ 

DVE DROBNÉ MINCE VDOVY

Keby všetci tieto okolnosti poznali, možno by už nad zvončekom alebo truhlicou na milodary neprevracali očami. Málo ľudí pozná súvislosti, ktoré sa spájajú s  fungovaním kláštorov a farností. Vidia iba natiahnutú ruku, kazateľov s tabletmi alebo v autách. Aj o tom rozpráva brat Ján. 

„Človek potrebuje auto, aby sa dostal k ľuďom a pomohol. Žijeme v komunite a tu v Bratislave máme na dvadsať ľudí tri-štyri autá. Neviem, ktorá rodina alebo ktorý podnikateľ by mal takýto pomer ľudí a áut. Zabúda sa aj na to, že auto je služba nielen pre bratov, ale aj pre celý apoštolát. Je to otázka chápania.“

Bratislavskí kapucíni fungujú najmä vďaka priamym darcom a tiež z dvoch percent daní. Učia sa však aj novým spôsobom. A tak sa z kňaza či rehoľníka neraz stáva projektový manažér, ekonóm alebo právnik, len aby mohol vykonávať službu, ktorej sa zasľúbil. Ani bratia kapucíni sa nevyhnú papierovaniu, vybavovaniu, telefonátom. Ako my všetci, hoci je ich povolanie celkom rozdielne. 

PRÁCA NA NAJPLNŠÍ ÚVÄZOK

„Sme v neustálej pohotovosti a nemáme zadefinovaný pracovný čas. Je to v podstate neustála dispozícia.“ 

Voľný čas je v kláštore veľmi nejasný termín. Počas voľna sa pripravujú na homílie alebo si organizujú osobné stretnutia. „Paradoxne pre nás sú to práve pracovné dni, keď sa dokážeme trošku uvoľniť, pretože večery, víkendy a nedele sú v pastoračnej službe vyťažené Božou službou.“

Práca na plný úväzok nadobúda v rehoľnom svete celkom iný rozmer. Napriek tomu, alebo práve preto, zostáva verejnosťou často nepochopená. Odráža sa to aj na platoch, ktoré sú síce podporou od štátu, ale niekedy nedosahujú ani minimálnu mzdu. 

„Kto nás financuje, sú tí veriaci, ktorí nás chcú mať, ktorí k nám prídu a  podporia nás. Nedávno sme zaviedli platobný terminál, aby sme zabezpečili aj modernú formu podpory.“

AKO PRVOKRESŤANSKÁ KOMUNITA

Napriek tomu, koľko síl musia bratia kapucíni vložiť do toho, aby mohli fungovať, sú stále verní pôvodnému odkazu svätého Františka z  Assisi. Administratívna a právna rovina je iba nevyhnutná súčasť ich života. Prináša svoje komplikácie, no určite ich nezlomí. Nijaké predpisy, nízke platy či nariadenia nezmenia ich službu Bohu a blížnym. 

„Naše vnútorné fungovanie je odrazom vízie prvého spoločenstva zo Skutkov apoštolov. Všetci prinášali peniaze a to, čo mali, dávali k apoštolovým nohám a rozdeľovalo sa podľa toho, ako kto potreboval, a dávalo sa z toho chudobným. Tento princíp prvokresťanskej komunity zo Svätého písma je základný princíp aj nášho rehoľného spoločenstva. To je náš spoločný, bratský, rodinný život. To, čo máme, sa dáva do spoločného a z toho potom každý žiada podľa svojich osobných potrieb, podľa služby a apoštolátu.“

DIALÓG CIRKVI A ŠTÁTU

V modernej dobe čelí tradičné kresťanstvo kritike pre konzervatívnosť a rehole sa svetu javia zaseknuté v čase. V skutočnosti však chránia to, čo aj naprieč stáročiami zostáva a má zostať nemenné.

„Naša spoločnosť nedostatočne reflektuje pôsobenie Cirkvi a zvlášť reholí. Neuvedomuje si, alebo si nevšíma, že počas komunizmu boli rehoľníci prenasledovaní a zatváraní a aj po prepustení ťahali najnáročnejšie sociálne práce, hlavne rehoľné sestry, pričom za odmenu dostali minimálne dôchodky. Stále sme sa nevyrovnali s touto minulosťou a s vedomím vďačnosti za dobro, ktorým rehole spoločnosti prispeli a prispievajú.“ 

Rehoľníci dávajú svedectvo života pre Krista. Ich cieľom nikdy nebolo vydobyť z toho peniaze. Sú veľkým prínosom pre duchovný život, ktorý je zase oporou sociálnej oblasti a ľudských vzťahov. Cirkev spolupracuje so spoločnosťou na dobrých dielach a prináša ľudí ochotných zapojiť sa do služby pre spoločný prospech. 

Ak toto pochopíme, potom budeme vedieť komunikovať a hľadať možnosti financovania a podpory. „Ak medzi štátom a Cirkvou nedôjde k takémuto dialógu aj v otázke financovania, budeme sa motať v nedôvere a podozrievaní. Máme pred sebou veľkú úlohu,“ uzatvára brat Ján.