Katolícke noviny sa vrátili tam, kde začínali

Prechádzame pulzujúcou Budapešťou, ktorá si žije svoj denný režim. Všímame si vonkajšie črty ponáhľajúcich sa ľudí a diskutujeme o podobnosti so Slovákmi. Nie je sa čomu čudovať, genómy sú zjavné, veď v druhej polovici 19. storočia tu žili desiatky ticícov Slovákov.

Na jednej z rušných križovatiek sa stretáme s našimi známymi Ondrejom Horváthom a jeho manželkou – Slovákmi žijúcimi v Maďarsku. Majú ten istý cieľ cesty, a tak spoločne pokračujeme do Kostola sv. Jozefa v Jozefove. Exteriér chrámu je zakrytý lešením, no napriek tomu pri pohľade naň cítime akési vnútorné chvenie z výnimočnosti tejto chvíle.

Spomienková svätá omša 

Sme prekvapení, keď zisťujeme, že spolu so šéfredaktorom Katolíckych novín bude celebrovať svätú omšu aj misionár milosrdenstva Jakubrafael Patay OFMCap, s ktorým sme v našich novinách asi pred rokom robili rozhovor. Ako nám Jakubrafael vysvetlil, aktuálne žije v kapucínskom kláštore v Budapešti a učí sa maďarsky. Keďže slovenskí veriaci v Budapešti nemajú stáleho slovenského kňaza, ak Boh dá, rád by pomohol v tejto veci.

Ešte pred svätou omšou sa srdečne zvítame s predsedníčkou spolku Identita Karolou Klauszovou, ako aj s jeho ďalšími členmi. Do kostola prichádzajú slovenskí veriaci, skôr stredná a staršia generácia. Čo nás však na prvý pohľad upúta, sú predné lavice plné školopovinných detí. Sú to žiaci zo Základnej školy sv. Jána z Dabašu–Šáre. Prvé pokusy o nadviazanie kontaktu sú možno trochu nesmelé, ale ako sa neskôr ukáže, sú to deti, ktoré sú jednoducho „naše“.

V homílii šéfredaktor Katolíckych novín Igor Hanko zdôrazňuje, že cíti silu miesta, kde sa nachádza. Kazateľ vysvetľuje: „Môžeme byť hrdí na veľké osobnosti nášho národa, ktoré v Budapešti pôsobili a pomáhali slovenskému ľudu ďaleko od domova. Hoci som mal trochu obavy, či mi budete úplne rozumieť, jazyk lásky je nad všetky jazykové a komunikačné nedokonalosti.“

Dojímavá chvíľa prichádza počas rozdávania svätého prijímania,  keď školáci začali spievať po slovensky. Nebolo to hrané ani umelé, ale láskavé a srdečné. Najmä však povzbudzujúce pre Slovákov žijúcich v našej vlasti.  
 

Pietny akt  
   
Po záverečnej piesni Bože, čos' ráčil sa presúvame do zadnej časti chrámu, kde sa začína pietny akt položenia vencov k pamätnej tabuli zakladateľa Katolíckych novín Šimona Klempu. Slova sa ujíma Levente Galda, predseda Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti. Emócie gradujú a cítiť to aj v prejave šéfredaktora súčasných novín.

Postupne prichádzajú zástupcovia slovenského spolku Identita i jednotlivých slovenských samospráv a kladú vence so slovenskou trikolórou k pamätnej tabuli. Možno stojí za to pripomenúť slová moderátora Galdu: „Po 170 rokoch dnes spomíname na historický skutok tu v kolíske novín spolu so súčasnými tvorcami a vydavateľom jedinečného katolíckeho periodika na Slovensku. Nech preto aj nás spomienková slávnosť upevní v jednote ako pred 170 rokmi a naplní duše úctou k našim slovenským predkom.“ 

Sympózium nebolo len o informáciách 

Čas však pracuje v náš neprospech a vieme, že sa musíme vrátiť do Slovenského inštitútu na Rákociho ulici. Tu sa odohráva kultúrna diplomacia a podporuje sa súdržnosť Slovákov za hranicami domoviny. Čaká nás večer plný informácií, čo však netušíme, oveľa viac krajanskej srdečnosti. Priestory Slovenského inštitútu sa zapĺňajú a nastáva čas odborného slova.

Sympózium otvára kulturologička Anna Kováčová, ktorá prítomným približuje  slovenskú duchovnú a kultúrnu minulosť vo vtedajšej Pešti. Po prednáške sa nám priznala: „Som vďačná za príležitosť vystúpiť s poznatkami o minulosti takzvanej slovenskej Budapešti práve v deň narodenín Katolíckych novín. Keď som skúmala miesta stretávania sa Slovákov, ukázalo sa, že v 19. a 20. storočí existovalo veľa spolkových inštitúcií, kde sa združovali slovenskí katolíci. Hospodársky rozvoj mesta podnietil vznik aj vydavateľstiev a redakcií.

To bolo nesmierne dôležité na zachovanie si vlastnej identity. Slováci v Budapešti mohli nielen čítať po slovensky, ale aj rozprávať sa o rôznych spoločenských témach. Dostávali almanachy, vychádzali plagáty v slovenčine. Prajem si, aby Katolícke noviny pokračovali v svojom plodnom živote. Ich história je nesmierne bohatá na osobnosti a udalosti súvisiace s ich vydávaním. Vnímam, že sú populárne so širokou čitateľskou základňou. Myslím, že noviny majú šancu.“

Bývala riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe dodáva: „Slováci v Maďarsku boli a sú aktívni. Vznik výskumného ústavu iniciovali naši krajania a vo februári to už bude 30 rokov. Až po nás zakladali podobné ústavy Nemci, Rumuni alebo Srbi.“ 

Vystúpili aj zástupcovia vydavateľa 

Slovo dostáva šéfredaktor Katolíckych novín Igor Hanko. Spomína minulosť, ale najmä súčasnú profiláciu periodika. Vysvetľuje, o čo sa noviny usilujú a ako sa snažia udržať si čitateľskú základňu. Mnohými propagačnými akciami a stretnutiami s čitateľmi chcú osloviť najmä rodiny s deťmi. Na sympóziu s príspevkom vystupuje vedúca členského oddelenia vydavateľa Katolíckych novín - Spolku svätého Vojtecha Slavka Nádaská. Prezentuje vydavateľské aktivity a objasňuje úlohu a benefity členstva. Archivár Tomáš Čmehíl na záver sympózia načrtáva historické momenty Spolku svätého Vojtecha a poukazuje na fakt, že práve v dobe, keď bola zrušená Matica slovenská, spolok aspoň čiastočne pokryl nedotatok slovenského slova a osvety pre náš národ. 

Celú fotogalériu nájdete po kliknutí na tento obrázok:

Neformálna srdečnosť

Prednáškovou časťou sa však oslava nekončí. Prítomní sú pozvaní na malé pohostenie. V neformálnej debate poznávame srdečnosť a vďačnosť Slovákov žijúcich v Maďarsku. Ondrej Horváth, podpredseda spolku Identita, v Budapešti pracuje. Býva však neďaleko metropoly v dedine slovenského pôvodu Šoškút a v jej blízkosti má rovnakú provenienciu väčšia obec Tárnok.

Vysvetľuje nám: „Aj dnes sú tam Slováci, hoci ich počet sa zmenšuje. Spolok Identita založený v roku 2011 si vytýčil za cieľ, aby zastupoval najmä strednú generáciu Slovákov v Maďarsku. Chce rozvíjať a zveľaďovať jazyk našich predkov a tiež vieru, ktorú nám zanechali. V tomto duchu vedieme tábory pre naše deti na Slovensku, naposledy v Marianke. Aktuálne v našej obci pripravujeme adventné stretnutia spojené s lokálnym trhom. Miestni ľudia, remeselníci či výrobcovia tu môžu predávať svoje produkty, napríklad med.“

On sám pochádza z Bakonskej oblasti, kde nájdeme pôvodné slovenské dediny Čerňa (Bakonycsernye) a Sapar (Szápár). Pokračuje: „Rodičia ma dali do slovenskej školy v Budapešti. Hoci bývanie na internáte som na začiatku pociťoval najmä pre dochádzanie ako záťaž, dnes som im vďačný. Oslavy jubilea Katolíckych novín sa ma veľmi dotkli. To, čo som dnes zažil pri stretnutí s ich tvorcami posilnilo moje slovenské povedomie. Akoby vo mne ožila celá história Slovákov, ktorí tu pôsobili a podporovali slovenské sebavedomie.“

Trendom je, že väčšia časť Slovákov sa z dôvodu uplatnenia sústreďuje v Budapešti a jej okolí. Aj preto sa Slovenský inštitút snaží, aby hlavné mesto bolo kultúrnym a jazykovým centrom pre tunajších Slovákov.
 
Učiteľka na základnej škole a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy v Jášči Erika Zemenová Palečková pochádza zo Slovenského Komlóša (Totkomlós) na juhu Maďarska. Vysvetľuje, že krst prijala, až keď sa spoznala s manželom. „Vyrastala som v dobe a regióne, keď viera a náboženstvo sa akosi nenosili. Mám tri deti, 16-ročného syna, 14. a 12-ročné dievčatá, ktoré rozprávajú po slovensky. Dokonca som ich slovenčinu učila aj v škole.

Vieru vnímame ako dôležitú súčasť života a cítime jej pôsobenie na našu rodinu.“ Hrdosť na pôvod si v obci utužujú aj tanečným súborom a ľudovou hudbou. 

Vyznanie predsedníčky spolku Identita

Tieto chvíle veľmi citlivo prežíva Karola Klausová, predsedníčka spolku Identita. S dojatím hovorí: „Deň oslavy narodenín najstaršieho katolíckeho periodika nás zaväzuje, aby sme pokračovali v tom, čo sa začalo pred 170 rokmi aj vďaka našim slovenským predkom. Pre mňa je to chvíľa obrovskej radosti. Veľmi sa teším, že sme sa spojili s redakciou Katolíckych novín, ktorá od začiatku bola naklonená našej iniciatíve.

Myslím si, že nielen pre budapeštianskych Slovákov je to dôležitý historický míľnik. Žiaľ, Slovákov je čoraz menej. Mladí už nie sú natoľko motivovaní. Domnievam sa však, že ich môžeme získať, keď im ponúkneme atraktívne programy, respektíve pútavé alternatívy k ich záujmom. Niečo v duchu aktivít spoločných táborov. V nich využívame metódy práce s deťmi a dospievajúcimi na rozvíjanie národnej a duchovnej hrdosti. Ako ste videli, príkladom sú deti z Dabašu-Šáre, z ktorých sa už niektoré zúčastnili na našich projektoch.“

Na otázku dôvodu angažovanosti v spolku Identita s úsmevom vysvetľuje: „Mám dvoch synov a Identita sa pre mňa symbolicky stala dcérou. Nie je to však ľahká výchova. Chceli sme priniesť národné oživenie najmä pre mladšiu a strednú generáciu, ktorá v minulosti bola tak trochu zanedbávaná. Ja osobne som si vytvorila ku Katolíckym novinám  pozitívny vzťah,“ hovorí Karolka, ako ju tu familiárne volajú.

Študovala na slovenskej univerzite v Bratislave žurnalistiku. Pokračuje: „Bola to zaujímavá i keď náročná skúsenosť. Hoci sa k slovu čoraz viac hlásia internetové periodiká, priala by som našim Katolíckym novinám, aby sa vydávali aj naďalej  v tlačenej podobe. Milujem jedinečný pocit listovania v knihách a novinách. Čítanie online to neprináša. Formát tradičných novín ponúkajúci hodnoty spojené s vierou je stále exkluzívnym posolstvom. Pravidelne ich rada čítam a dávam za vzor, ako sa majú robiť vynikajúce noviny.

Keď porovnávam s inými periodikami, slovenské Katolícke noviny majú kvalitu, čo sa týka tém i jazykového štýlu. Je veľmi dobré, že okrem kresťanských otázok sa noviny otvárajú aj odborným oblastiam, v ktorých tiež treba ponúknuť duchovný pohľad. Mám rada príbehy, životné osudy, ale aj stránku pre mladých a zaujímavosti z misií. Približujú nám ľudí s hodnotami a láskou, ktoré sme dostali od Boha.“

Čo dodať

Levente Galda pripája prianie pre oslávenca. „Novinám želám plus a ešte raz plus 170 rokov. Verím, že sa aj v roku 2020 stretneme v biblickom tábore na Slovensku. Všetci, ktorí pracujeme v spolku Identita, sa usilujeme podporovať spolupatričnosť a bratskú lásku. Boli sme svedkami, že lásku k domovine posilňuje viera a náboženstvo.

Oslava narodenín je príležitosťou povedať, že prostredníctvom Katolíckych novín môžeme lepšie informovať tu žijúcich Slovákov o súčasnom náboženskom živote na Slovensku. Videl som tu veriacich Slovákov z Maglódu a Rákoškerestúra. Myslím si, že aj napriek trendu asimilácie spolupráca s Katolíckymi novinami a naše aktivity pomôžu, aby sa identita Slovákov v Maďarsku zachovala.“