Kde odpočíva svätý Cyril

Mená svätých Cyrila a Metoda si spájame najmä s Veľkou Moravou alebo s ich rodným Solúnom. Cesty bratov však viedli aj do Ríma. Vo večnom meste dodnes nachádzame stopy ich prítomnosti, najmä v Bazilike svätého Klementa.
Veronika Záborská 19.02.2019
Kde odpočíva svätý Cyril

Oltárna platňa umiestnená v ľavej bočnej lodi pôvodnej baziliky je dar slovenských krajanov žijúcich v Amerike. Snímka: wikimedia commons Ondrej Žváček

Mnohí návštevníci Večného mesta prejdú okolo nenápadného vchodu Baziliky svätého Klementa bez povšimnutia. Bola by však veľká škoda sa v nej nezastaviť - či dokonca tento skvost nezaradiť do programu svojich prechádzok v Ríme.

Vítali ich za zvukov zvonov
Nachádza sa 10 minút peši od Kolosea, pozdĺž ulice Via San Giovanni in Laterano. Vstup do tejto baziliky človeku umožní preniesť sa v čase vďaka archeologickým vykopávkam, ktoré od roku 1857 robia bratia z rehoľného rádu írskych dominikánov.

Návštevník však môže byť aj svedkom hlbokej úcty k našim vierozvestcom, zvlášť k svätému Cyrilovi. Práve táto bazilika totiž v sebe uchováva mnohé svedectvá o prítomnosti solúnskych bratov v Ríme.

Dôvod sa spája so vzácnym darom, ktorý Konštantín a Metod priniesli pápežovi Hadriánovi II. v podobe relikvií svätého Klementa.

Rímski kresťania postavili chrám zasvätený svätému Klementovi už na konci 4. storočia, ale relikvie tohto svätca, štvrtého pápeža v poradí, ktorý zomrel ako mučeník na Kryme, sa do Večného mesta dostali až takmer o 500 rokov neskôr.

Ak si uvedomíme, že úcta k relikviám bola hlavne v stredoveku spájaná s presentia, teda s fyzickou prítomnosťou svätca, dokážeme pochopiť, prečo rímsky ľud s veľkou radosťou a za zvukov zvonov všetkých kostolov vychádzal pred brány mesta a vítal relikvie svätého Klementa i tých, ktorí ich prinášali.

Tento vzácny dar, ktorý bratia doniesli spolu s liturgickými knihami preloženými do staroslovienčiny, vložil Hadrián II. do oltára práve tejto baziliky.

Aj keď spomínaný oltár, ozdobený kotvou – symbolom mučeníckej smrti svätého Klementa, vidieť hneď po vstupe do chrámu, návštevník sa nenachádza v bazilike, ktorú mohli obdivovať solúnski bratia. Tá je priamo pod jeho nohami.

Fresky ako svedectvo 
Po príchode do Ríma Konštantín vážne ochorel a rozhodol sa vstúpiť do jedného z gréckych kláštorov, kde prijal rehoľné meno Cyril. Umrel 14. februára 869 na tuberkulózu a jeho telesné pozostatky boli na žiadosť rímskeho kléru, ako i jeho brata Metoda uložené v Bazilike svätého Klementa.

Veľmi pravdepodobne boli umiestnené v ľavej bočnej lodi pôvodnej (dnes tzv. spodnej) baziliky. Toto miesto možno nájsť vďaka množstvu pamätných tabúľ v slovanských jazykoch. Možno vám na prvý pohľad nepadne do oka tá „naša“.

Stačí však pozrieť na oltár nachádzajúci sa priamo nad miestom, ktoré je podľa tradície uctievané ako hrob. Oltárna platňa bola totiž v roku 1952 darovaná slovenskými krajanmi žijúcimi v Amerike.

Medzi mnohými vzácnymi freskami z 9. až 11. storočia, ktoré zdobia steny dolnej baziliky (a ktoré sa zachovali aj vďaka tomu, že 11-tisíc vagónov zeme zabránilo vstupu vzduchu a svetla do týchto priestorov), nájdete aj tie, ktoré pripomínajú úctu Rimanov k našim vierozvestcom.

V pôvodnej predsieni chrámu sú zobrazené dva výjavy: už spomínaný príchod solúnskych bratov do Ríma, ako i Giudizio particolare (osobný súd), kde pred tvárou Krista, ktorý žehná gréckym spôsobom, kľačia s veľkou pravdepodobnosťou práve svätí Cyril a Metod.

Po stranách za nich orodujú svätý Michal, archanjel, svätý Ondrej, svätý archanjel Gabriel a svätý Klement. Freska bola zhotovená až po smrti sv. Metoda na Veľkej Morave v roku 885.

Relikvie sa stratili aj našli
Aj v priestore hlavnej lode spodnej baziliky možno obdivovať ďalšie fresky. Kanadský profesor dejín umenia John Osborne na jednej z nich, ktorá zobrazuje Limbo alebo Anastazis (zostúpenie Krista do predpeklia), identifikuje v postave byzantského mnícha s knihou svätého Cyrila.

Z motívu a umiestnenia fresky vznikol predpoklad, že i toto miesto by mohlo byť hrobom svätého Cyrila.

V hornej bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätého Cyrila. Postavená bola počas pontifikátu pápeža Leva XIII., ktorý je zobrazený v apside, ako odovzdáva Kristovi sediacemu na tróne maketu kaplnky. Po bokoch stoja svätí Cyril a Metod.

Pod týmto vyjavom dnes možno vidieť relikvie svätého Cyrila uložené v oltári. Počas storočí boli niekoľkokrát premiestnené a na istý čas dokonca neboli o nich žiadne správy.

Opäť sa našli v roku 1963, žiaľ, už nie kompletné, v mestečku Recanati. Následne boli vrátené do hornej Baziliky svätého Klementa.

Na bočných stenách kaplnky zasvätenej svätému Cyrilovi sa nachádzajú maľby pripomínajúce jedny z najdôležitejších momentov pobytu solúnskych bratov v Ríme: vpravo audiencia u pápeža Hadriána II. v Bazilike Panny Márie Snežnej a vľavo pohreb svätého Cyrila.

Pred odchodom z baziliky sa oplatí zastaviť na nádvorí pred hlavným vstupom, kde je v ľavom rohu pamätná tumba (náhrobok) od slovenského umelca Andrea Rudavského.

Od roku 1998 tam pripomína veľký prínos svätého Konštantína Cyrila pre náš národ. Text je v troch jazykoch – slovenčine, taliančine i staroslovienčine.