Keď vstúpite do minulosti, porozumiete súčasnosti

O tom, že nie každý farský úrad je rovnaký, nás presvedčila návšteva v Novom Meste nad Váhom, kde sa jeho kancelária nachádza v priestoroch starobylej prepozitúry. Tento rok si 8. septembra pripomína 605 rokov od založenia.
Peter Slovák 30.08.2019
Keď vstúpite do minulosti, porozumiete súčasnosti

Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Snímka: Peter Slovák

Rieka Váh veľakrát ukázala svoju silu. Dokázala prelomiť vápencovo-dolomitový masív medzi Bielymi Karpatmi a Považským Inovcom a vyprofilovať zem, ktorá sa stala základom pre mesto na strednom Považí s pohnutou históriou a nádherným chrámom s prepoštským palácom. Keď sme kráčali na nádvorie bývalej prepozitúry, vedľa ktorej stojí Kostol Narodenia Panny Márie, cítili sme sa ako na pôde kláštorného komplexu a pri vstupe do interiéru fary sme zatajili dych. Nie však nadlho, pretože nás privítal dekan a správca farnosti Blažej Čaputa (51), ktorý nám priblížil, na akom vzácnom mieste sa nachádzame.  

 

Prepozitúra nie je obvyklé slovo

Ak chceme hneď v úvode vysvetliť, čo pod označením prepozitúra treba chápať, musíme načrieť do historických prameňov. Správca farnosti nám pomohol: „Prepozitúra bola komunita kňazov, na čele ktorej stál prepošt. Pôvodne  v nemalom kláštore augustiniánov sa neskôr udržiavalo spoločenstvo diecéznych kňazov. Keďže prepošt, ktorý nosil insígnie biskupa (berlu a mitru), za pomoci kňazov spravoval väčšie územie (po roku 1414 tu pôsobilo 12 mníchov), hoci nebol biskupom, správou oblasti sa mu podobal, podobne ako opát.“

Treba dodať, že významnou mierou sa o príchod augustiniánov postaral predstaviteľ svetskej moci a majiteľ beckovského panstva Stibor zo Stiboríc v roku 1414. A keďže rytier z Beckova zomrel v tom istom roku, o rozvoj prepozitúry a stavebné úpravy chrámu sa postaral jeho syn Stibor II. Čo konkrétne to znamenalo pre farnosť, naznačuje Blažej Čaputa: „Prepozitúra bola duchovným centrom územia, duchovne i materiálne  (vinice, polia, mlyny) spravovala región asi v okruhu 30 kilometrov. Samotná farnosť sa stala centrom duchovnosti, kresťanského umenia i hospodárskeho rozmachu.“ Prepozitúra mala právo postaviť si mlyn na akokomkoľvek potoku alebo rieke Váh v okolí Nového Mesta nad Váhom. 


V chráme bola vždy ústrednou sochou Madona

Patrocínium farského kostola je Narodenie Panny Márie.  V tomto chráme nájdeme historicky hodnotné materiálne pamiatky a cennosti. Správca farnosti nám vysvetľuje: „V chráme sa nachádza vzácny barokový oltár s tzv. Haškovou Madonou.“ Z lipového dreva ju dal vyhotoviť prepošt a biskup Jakub Haško. Napriek tomu, že je poznačená viacerými úpravami z 18. a 19. storočia - premaľovaním, prezlátením a prebronzovaním, svoj pôvab vyžaruje aj dnes. 

Pred ňou sa v chráme nachádzala gotická socha, tzv. Monoszlayova Madona, ktorú vo Viedni v roku 1571 dal vyhotoviť prepošt Mikuláš Monoszlay. Nahradila v chráme pôvodnú a najznámejšiu Koryčanskú Madonu vyrezanú z limbového dreva. Sochu dala vyhotoviť Dobrochna, manželka Stibora I. okolo roku 1388. Z oltára farského kostola neskôr putovala do hradnej kaplnky na Beckovskom hrade.

V nepokojných časoch grófka Anna Majláthová, rodená Bánfyová, ktorá zostala verná Katolíckej cirkvi, z obáv pred zničením po svadbe sochu vzala so sebou na hrad Cimburk. Preto sa dnes nachádza na hlavnom oltári farského kostola v Koryčanoch na Morave. Na fare majú repliku tejto sochy. Historicky vzácny je aj románsky portál vstupu do veže.

Historik, novomestský dekan a prepošt Július Gábriš počas rozsiahlych výkopových prác v šesťdesiatych rokoch minulého storočia načrtol práve pôdorys pôvodného románskeho kostola. Nedá sa nezastaviť pri maľovanom biskupskom portréte biskupa Gábriša, ktorý visí v interiéri prepozitúry. Zmes rôznych staviteľských štýlov charakterizuje pôvodný gotický chrám s barokovou štukovou výzdobou, čo je na Považí unikát. Liturgiu sprevádza zrenovovaný organ s vyše 3 000 píšťalami.

 


Spiritualita farnosti 

Nové Mesto nad Váhom bolo starobylým mariánskym pútnickým miestom, ležiacim na strategickej ceste na Moravu. Blažej Čaputa hovorí: „V posledných rokoch oživujeme tradíciu pútí, ktorá sa v priebehu storočí utlmila. V septembri máme novomestskú púť spojenú s duchovnou obnovou farnosti. Dnes bežný život mestskej farnosti má veľký potenciál v mladých viacdetných rodinách, s ekumenickým podtónom, keďže v našom dekanáte je historicky daná silná protestantská komunita.

Pastoračné centrum je miestom stretávania speváckych zborov, spoločenstiev, brigád a aktivít pre deti, ale aj duchovných obnov, prednášok, snúbeneckých kurzov a podobne.“ Správca farnosti považuje za duchovný prínos prítomnosť viacerých hudobne a umelecky nadaných ľudí, ktorá sa prejavuje pôsobením viacerých speváckych zborov. Do budúcnosti by prial farnosti ducha pokánia, prajnosť  bez predsudkov a ochotu spolupráce medzi rôznymi spoločenstvami a spiritualitami a tiež nefalšovanú lásku k Cirkvi, ako aj vôľu podujímať sa na nové diela evanjelizácie.

 

 

Spoločenstvá sú miazgou farnosti 

Igor Miština (64) so svojou manželkou Máriou (64) sa aj dnes vo farnosti snažia podporovať rozvoj rodinných spoločenstiev. Sú členmi Hnutia kresťanských rodín v Trnavskej arcidiecéze. 

V živote farnosti je pozitívne, ak sú v nej aktívne spoločenstvá. Aká je situácia u vás?
Jednou vetou by sa dalo povedať, že sme mestská farnosť s jedným katolíckym kostolom. Výhodou mesta je koncentrácia ľudí s rôznorodými záujmami, a preto máme aj viac druhov spoločenstiev. Keďže tu je len jeden kostol, máme výhodu, že sme „odsúdení“ na spoluprácu. V prípade nášho mesta sú spoločenstvá aktívne aj preto, že napriek rozličnosti pôvodu a spirituality sa snažia zjednocovať s duchovnými, ktorí tu pôsobia.

Aké sú v nej konkrétne spoločenstvá?

Sú tu spoločenstvá rodín, mladých i skôr narodených, Tretí rád sv. Norberta, čo sú premonštrátski terciári, ružencové bratstvo, modlitbové spoločenstvo Emauzy, Duchovná rodina pátra Gabriela sprevádzaná Školskými sestrami de Notre Dame, modlitbové spoločenstvo mládeže Nové Mesto, modlitby matiek, modlitby otcov, spoločenstvo okolo OZ Premena, Priatelia misií.

Máme vo farnosti 4 spevokoly. Svätej  Cecílie, gregoriánsku scholu, spevokol detí a spevokol mládeže. Je tu živé spoločensto pracujúcich v diecéznej charite, ľudia, ktorí zabezpečujú upratovanie kostola, rada rodičov pri Cirkevnej základnej škole sv. Jozefa. 

Čo by ste označili za najväčší úžitok ich pôsobenia? 

Najväčším prínosom pre veriaceho je, že je sám členom spoločenstva, lebo môže porovnať svoj spôsob života s inými. Učí sa modliť a slúžiť, stretáva sa s Bohom i blížnym. To, že je spoločenstvo aktívne navonok, sa iba služba akoby prelieva do vonkajšieho prostredia.

Spoločenstvá si pripravujú pobožnosti krížovej cesty, adorácie, modlia sa ruženec, modlitby chvál, sú aktívni v kurzoch prípravy snúbencov, birmovancov, zúčastňujú sa na prípravách púte k Panne Márii Novomestskej. Z ich iniciatívy sa uskutočňuje agapé po polnočnej svätej omši alebo Veľkonočnej vigíli. 
 
Môžu akcie ako kresťanský ples, Biblia dňom i nocou, koncerty pritiahnuť človeka, ktorý je pasívny vo viere?

Áno, to sú podujatia, ktoré priťahujú ľudí. Účinné je spojenie duchovnosti, histórie a kultúry. Príkladom je veľmi populárny každoročný adventný koncert. Organizátorom je náš rodák, operný spevák Marián Pavlovič, ktorý pozýva veľmi kvalitných účinkujúcich. Na túto akciu je náš chrám aj malý. Letný rodinný tábor, ktorý organizuje spoločenstvo mladých rodín, má silný evanjelizačný náboj. Je v ňom prirodzená kombinácia relaxu, duchovných, spoločenských a zábavných aktivít, na ktorých sú účastné celé rodiny, čo je veľmi účinné a požehnané.
 
Existuje spolupráca s okolitým prostredím?

Keď sme boli na tohtoročnom stretnutí laikov a zasvätených s biskupmi v Nimnici, Juraj Šúst to vyjadril tak, že farnosť funguje vtedy, keď je viditeľný jej presah na obec. Myslím, že u nás to funguje. Napríklad aktivity občianskeho  združenia Premena, ako sú: čistenie mesta, rekonštrukcia mestských hradieb alebo rekultivácia svahu farskej záhrady, či akcia darovania krvi.

Až doteraz som si myslel, že bežní občania mesta už tieto veci neregistrujú a všeobecne vládne apatia. Opak je však pravda. V súčasnosti sú v mestskom zastupiteľstve aktívni mladí muži z farnosti. Ľudia to vnímajú pozitívne, že niekto vykročí zo svojho pohodlia, aby slúžil. Pozitívne sú i vzťahy s mestom, ktoré podporuje každú dobrú aktivitu. Ďalej by som spomenul mestskú pobočku Trnavskej arcidiecéznej charity. Intenzívne poskytuje pomoc sociálne odkázaným ľuďom. Tiež motivuje a zapája ľudí aj mimo farnosti do tejto vzácnej služby. 
 


 

Posledný prepošt bol Július Gábriš

Narodil sa 5. decembra 1913 v Tesárskych Mlyňanoch. V roku 1933 zmaturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach a nastúpil  do biskupského seminára v Trnave, kde študoval až do zriadenia Teologickej fakulty v Bratislave v roku 1936.  
Biskup Pavol Jantausch ho 26. júna 1938 v Bratislave vysvätil za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, Holíči, Stupave a Mojmírovciach a ako správca farnosti v Jablonici.
V rokoch 1940 - 1944 študoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde získal doktorát prírodných vied. Od septembra 1941 do roku 1950 učil na biskupskom gymnáziu v Trnave dejepis, zemepis a národné hospodárstvo.
V roku 1962 bol vymenovaný za správcu farnosti a prepošta prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. 
Pápež Pavol VI. ho  23. apríla 1969 vymenoval za ordinára Trnavskej apoštolskej administratúry s právomocami diecézneho biskupa.
Z rúk arcibiskupa a neskoršieho kardinála Agostina Casaroliho 3. marca 1973 prijal biskupské svätenie v Katedrále sv. Emeráma v Nitre. Jeho biskupské heslo bolo: Cum auxilio Divino - S Božou pomocou. 
Zomrel v Trnave 13. novembra 1987 a pochovaný je v rodisku.