Kedysi slávili tri odpusty za týždeň

Majú relikvie svätcov, ružencovú záhradu, výraznú sochu Jána Pavla II., kaplnku so zaujímavou históriou i krásne zrekonštruovaný kostol. To, že aj na prvý pohľad nenápadná farnosť môže niečo ponúknuť, ukazuje príklad zo Širokého v Prešovskom okrese. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa v obci pod Braniskom pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2021 prihlásilo 2234 obyvateľov.

POZÝVAJÚ SI RODÁKOV

Adventné obdobie, do ktorého vstupujeme, je v Širokom umocnené odpustovou slávnosťou. Patrónom farnosti je svätý Mikuláš, ktorého sviatok slávi Cirkev 6. decembra.

„V tento deň prichádza po svätej omši potešiť deti aj Mikuláš. Následne v nedeľu pozývam slúžiť slávnostnú svätú omšu v poslednom čase vždy niektorého z kňazov, ktorí sú rodákmi z obce. Oni sa tešia, že si môžu oživiť spomienky na dobu, keď vyrastali, a my sa tešíme tiež,“ približuje miestny farár Stanislav Takáč.

Jeden z farníkov Viliam Širocký pridáva aj zaujímavosť z nedávnej minulosti. Pod Široké totiž ako filiálky dlho patrili obce Víťaz a Ovčie.

„Jedna má za patróna sv. Ondreja, druhá sv. Barboru, a keď prirátame nášho sv. Mikuláša, tak v priebehu siedmich dní duchovný otec vo farnosti slávil tri odpusty, čo je rarita. Od roku 1997 je Víťaz samostatná farnosť s filiálkou Ovčie, takže nám ostal už len sv. Mikuláš.“

Populárneho svätca sprítomňuje Širočanom v kostole jeho relikvia, ktorú natrvalo získali pred troma rokmi. Okrem sv. Mikuláša majú i relikvie sv. Tomáša Akvinského a svätých košických mučeníkov.

Farár Stanislav Takáč sa pričinil o vznik ružencovej záhrady. U farníkov nachádza ochotu pomôcť. Snímka: Marián Špacai

V STOPÁCH DOBRÁNSKEHO

Deň pred sviatkom svojho patróna si v Širokom pripomenú aj 111. výročie úmrtia výraznej osobnosti, mariánskeho ctiteľa Juraja Dobránskeho, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne.

„Bol to horlivý rozširovateľ modlitby posvätného ruženca a obnovovateľ katolíckych spoločenstiev v Šariši. Pôvodne bol richtárom vo Veľkom Šariši, ale v staršom veku sa presťahoval do Širokého k synovi Jánovi, ktorý tam bol farárom. Juraj Dobránsky zomrel na fare v predvečer sviatku svätého Mikuláša 5. decembra 1912.“

Príbeh Juraja Dobránskeho sa podarilo oživiť vďaka diecéznemu riaditeľovi Pápežských misijných diel Štefanovi Kondisovi, ktorý o ňom napísal knihu.

Dozvedieť sa tak môžeme, že Dobránsky nebol len horlivý propagátor ružencového bratstva v širokom okolí, ale ako vôbec prvý člen z celého Košického biskupstva vstúpil napríklad i do Spolku svätého Vojtecha, krátko po jeho založení v roku 1870.

„Keďže v našej farnosti sa posvätný ruženec modlí veľa ľudí, rozhodli sme sa urobiť pri kostole ružencovú záhradu nesúcu práve meno Juraja Dobránskeho. Patronát nad ňou si vzali naši členovia klubu dôchodcov, ktorí sa v nej každú druhú nedeľu v mesiaci od mája do októbra predmodlievajú. Plánujeme tu postaviť aj menšiu Kaplnku Panny Márie,“ vykresľuje duchovný otec farnosti.

DETI OBĽUBUJÚ RORÁTY

Spomienka na jedného z najväčších ruženčiarov v Šariši, ale i odpustová slávnosť pomáha tunajším veriacim v decembrových dňoch v príprave na hlbšie prežitie vianočných sviatkov.

Vlani prvýkrát inštalovali pred kostol veľký adventný veniec, ktorý dotvorí atmosféru aj tento rok. Stanislav Takáč je rád, že bohato navštevované sú rorátne sväté omše.

„Mávame ich o šiestej hodine. Obzvlášť deti sa tešia, že môžu prichádzať potme s lampášmi a po skončení im ponúkame pred nástupom do školy i raňajky v našom klube Quo vadis.“

Aj Viliam Širocký si uvedomuje, že Advent by mal byť skutočným čakaním na príchod Ježiša. „Mňa preto dosť rozčuľuje, keď už koncom októbra bežia v televízii vianočné reklamy, pritom sa ešte ani nezačal Advent. Potom sa to v ľuďoch mieša a často preváži to svetské. Ja osobne sa počas Adventu snažím obmedziť internet i televíziu len na nevyhnutné veci,“ hovorí veľký fanúšik miestnej histórie.

Vianočná nálada v Širokom spája deti i starších. Inak to nebolo ani vlani. Snímka: archív farnosti

BOHATÝ ROD POSTAVIL KAPLNKU

Vďaka nadšencom ako on má farnosť na svojej stránke zdokumentovanú minulosť tak, ako máloktorá iná. V roku 2010 Širocký vydal aj knihu Naša farnosť.

„Materiály som zháňal tri a pol roka. Mám k tomu vzťah, je to môj koníček. Sme tu takí viacerí, a keď niečo zistíme, vždy sa o to podelíme.“ Nedávnu minulosť si mnohí ešte pamätajú, ale staršia história dokáže odkryť mimoriadne zaujímavé príbehy.

V tomto roku si aj guľášovou akciou pripomenuli dvojsté výročie úmrtia Anny Hedryovej z bohatého rodu Hedryovcov, ktorý bol svetským patrónom kostola už od 16. storočia. Staral sa o financovanie, údržbu a mohol dokonca aj navrhovať kandidáta na úrad farára.

Anna zomrela vo veku nedožitých trinástich rokov a práve táto skutočnosť priviedla jej rodičov k postaveniu kaplnky, dominanty tunajšieho cintorína. Na sviatok Povýšenia Svätého kríža sa pri nej dodnes slúži svätá omša.

„Niekto je rád, že sa o histórii dozvedá, iní sú k nej ľahostajní. Objektívne však treba zhodnotiť, že rod Hedryovcov urobil pre Široké veľa. Podporili napríklad štúdium piatich chlapcov zo sedliackych rodín za kňazov.“

NACHÁDZAJÚ OCHOTNÉ RUKY

Viliam Širocký bol osemnásť rokov členom miestnej farskej rady. Z prvej ruky teda zažil rekonštrukciu kostola v rokoch 2005 – 2009. Výsledok stojí za to, došlo nielen k rozšíreniu, ale skutočne aj k skrášleniu.

„Keď treba, vždy sa nájdu ľudia i prostriedky. Je tu zdravé gro, ktorému nechýba ochota. Máme šťastie, že línia kňazov vo farnosti zanechala hlbokú brázdu a ďalší, ktorí prichádzajú, na tom môžu stavať a stále niečo zveľadia. Terajší duchovný otec má napríklad vynikajúce prednášky pre birmovancov.“

Stanislav Takáč počas rekonštrukcie kostola ešte nebol vo farnosti Široké, pôsobil na inom mieste, ale zo svojich osemročných skúseností potvrdzuje: „Ľudia sú tu veľmi ochotní na prácu a štedrí na peniaze. Keď sa niečo robí, prídu pomôcť.“

Požehnanie vonkajších jasličiek malo minulý rok pravú zimnú atmosféru aj so snehom. Snímka: archív farnosti

FARSKÝ DEŇ UTUŽUJE VZŤAHY

Vo farnosti pôsobí ružencové bratstvo, Modlitby matiek, Modlitby otcov, Koinonia Jána Krstiteľa, modlitbové večeradlo, mládežnícke i detské stretká. Zúčastňujú sa aj na Dobrej novine.

„Chodievame tiež na púte do zahraničia, naposledy sme sa len dva týždne pred vypuknutím konfliktu vrátili zo Svätej zeme. Obľúbenou akciou je letný tábor, hlási sa naň okolo osemdesiat detí. Pripravovali ho školské sestry sv. Františka, ktoré tu pôsobili, ale vyše roka tu už nie sú pre malý počet povolaní, takže prípravu prevzali naši mladí.“

Po pandémii zaviedli aj farský deň. „Tento rok bol druhý ročník, aby sa ľudia mohli stretnúť aj mimo bohoslužieb a vytvoriť spoločenstvo. Po covidových obmedzeniach sme totiž pocítili úbytok ľudí v kostole, ale už sa postupne vracajú.“

PAMIATKA NA PÁPEŽA

Na všetky aktivity v Širokom od roku 2013 dozerá svätý Ján Pavol II. Jeho veľká socha je dominantou rozľahlého priestranstva pri ceste pred kostolom. Nepostavili ju len tak náhodou.

„Je pamiatkou na to, že pápež Ján Pavol II. cez našu obec 2. júla 1995 prechádzal autom počas návštevy Slovenska, keď sa presúval z Prešova do Spišskej Kapituly. Tam bol ubytovaný, keďže na ďalší deň slávil svätú omšu v Levoči,“ vysvetľuje Stanislav Takáč.

Nevšedný zážitok si uchováva v pamäti Viliam Širocký, ktorý bol v ten deň pri tom. „Považujem to za veľkú milosť. Bola nedeľa večer, snažil som sa ho aj odfotiť, ale v tej rýchlosti sa to nepodarilo. Fotograficky zdokumentovanú však túto udalosť predsa len máme, jediný dobrý záber urobil môj krstný syn.“