Krížovú Ves ochraňuje novonarodený Spasiteľ

Je zima. Dostavili sa ranné mrazíky a prvý sneh, z ktorého majú radosť najmä deti. Zem sa však ešte dosť neochladila a poletujúce snehové vločky sa roztopia, skôr než na poliach vytvoria bielu snehovú prikrývku. Azda sa to do Vianoc zmení.

Aj takto uvažujeme cestou do Krížovej Vsi, filiálky farnosti Spišská Belá. Vianoce už klopú na dvere. Cítime ich vôňu a radosť z očakávania príchodu Krista na svet pulzuje v každej žilke. Ako tieto sviatky prežívajú v obci, ktorá je pod ochranou novonarodeného Spasiteľa?

Aj o tom sa budeme rozprávať s farárom Spišskej Belej Jakubom Grichom, OPraem, (63). V pastorácii mu pomáhajú kapláni Martin Schreiner (34) a novokňaz Marek Puškaš (32).

Kostol bol pôvodne zasvätený Nájdeniu Svätého kríža

Nenápadná odbočka zo Spišskej Belej a sme na mieste. Víta nás obec Krížová Ves s približne dvetisíc obyvateľmi, z ktorých väčšinu tvoria Rómovia. Takmer všetci sa hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu, a tak aj dominantou neveľkej obce je rímskokatolícky kostol, postavený niekedy okolo roku 1300.

Uprostred množstva architektonických detailov a gotických nástenných malieb v presbytériu sa vyníma hlavný oltár Narodenia Pána s typickým betlehemským obrazom Svätej rodiny. Dozvedáme sa však, že nie vždy to bolo tak. V minulosti kostol niesol patrocínium Nájdenia Svätého kríža.

Práve svätá Helena, matka cisára Konštantína, ktorá podľa tradície našla pozostatky Kristovho kríža, je zobrazená v obecnom erbe. Začíname chápať, ako obec zrejme prišla k svojmu názvu. História však tiež hovorí aj o pôsobení rádu Strážcov Božieho hrobu, takzvaných krížovníkov. Určite aj oni majú na vzniku obecného názvu svoj podiel.

A akí sú Krížovovešťania? „U veriacich z Krížovej Vsi vnímam živú vieru, ktorá sa prejavuje najmä hojnou účasťou na liturgických sláveniach a pobožnostiach,“ prezrádza o domácich farár Jakub Grich.

„Vidieť tu silnú náboženskú tradíciu, ktorá nemá pôvod len v akomsi folklórnom dodržiavaní zvyklostí, ale má pevný teologický základ,“ hovorí ďalej a vyjadruje nádej, že to tak bude aj naďalej, pretože vo farnosti sú mnohé mladé rodiny, ochotní miništranti, deti a mládež, ktorí sa aktívne zapájajú do rôznych aktivít či pomáhajú organizovať nejedno farské podujatie.

Vo farnosti to celý rok žije

Cieľom miestneho farára je, aby farnosť bola spoločenstvom Božieho ľudu. Preto sa usiluje farskými aktivitami podchytiť všetky vekové skupiny.

„Počas školského roka každú stredu slávime sväté omše pre deti. Keďže v tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia sv. Jána Pavla II., s deťmi postupne spoznávame jeho životnú cestu cez rozprávanie jeho anjela strážcu,“ hovorí farár.

Nezaháľa ani mládež a v spolupráci s obecným úradom každoročne zaktivizuje svoje sily a pomáha zorganizovať letný tábor pre deti, ktorý sa koná na rozličných miestach Spišskej diecézy.

„Tohoročný sme strávili v krásnom prostredí Liptova, v obci Liptovská Štiavnica. Niesol sa v znamení témy Každý deň so svätými,“ vracia sa farár Jakub Grich v spomienkach do leta.

Počas celého roka, vždy na prvú nedeľu v mesiaci, sa v kostole koná eucharistická pobožnosť. V Pôstnom období majú veriaci možnosť pomodliť sa spoločne krížovú cestu pri zastaveniach, ktoré sa nachádzajú na kopci nad obcou.

Jednotlivé zastavenia sú skutočne originálne. Stvárňujú srdcia zasadené do prostredia nádhernej prírody s panorámou Vysokých Tatier.

Pre farára Jakuba Gricha je najväčšou výzvou v pastorácii vzbudiť u veriacich povedomie, že sú živými členmi spoločenstva Božieho ľudu, a to aj napriek čoraz väčšmi silnejúcemu individualizmu, často aj v radoch veriacich.

Podľa jeho slov sa to dá dosiahnuť vtedy, ak budú veriaci prijímať náuku Cirkvi, aktívne sa zúčastňovať na jej sláveniach, sviatostiach a v neposlednom rade budú mať účasť aj na jej starostiach i radostiach.

„Nesmieme byť len pasívnymi divákmi, ale predovšetkým živými kameňmi v Božej stavbe,“ zdôrazňuje spišskobeliansky farár.

Odpust slávia na Narodenie Panny Márie

Aké je mať odpustovú slávnosť práve na Narodenie Pána? Farár Jakub Grich sa usmeje a prezradí, že je to naozaj jedinečný zážitok, ktorý dotvára celkovú slávnostnú atmosféru vianočných sviatkov.

„Odpust máme aj 8. septembra, keď je v Cirkvi sviatok Narodenia Panny Márie,“ pridáva sa do debaty kaplán Marek Puškaš, ktorý ako novokňaz zažil v septembri odpustovú slávnosť prvýkrát. V kostole sa totiž okrem hlavného oltára nachádzajú ešte ďalšie dva bočné neogotické oltáre – Božského Srdca Ježišovho a Narodenia Panny Márie.

„Veriaci si začali zvlášť uctievať práve sviatok narodenia tej, ktorá priviedla na svet Božieho Syna. Určite to vyplýva aj z hlbokej mariánskej úcty tunajších veriacich, ktorí pravidelne organizujú pešie púte na Mariánsku horu v Levoči a počas mariánskych sviatkov sa schádzajú na modlitbách práve pred oltárom Narodenia Panny Márie,“ hovorí ďalej Marek Puškaš.

„V obci je taktiež aktívne Združenie zázračnej medaily. Počas roka po našich rodinách putujú tri malé kaplnky so sochou Panny Márie – dve v samotnej obci a jedna v rómskej komunite,“ dodáva Marek Puškaš.

Pred Vianocami Ježiš schádza z neba na zem

Ak sa rozhodnete navštíviť Krížovú Ves práve na Štedrý deň, zaiste vás pohostia tradičnými vianočnými jedlami, ako sú kapustnica či ryba so šalátom. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať ani bobaľky (opekance) a oblátky s medom a cesnakom.

Zvláštnosťou je, že po príchode z polnočnej svätej omše si ešte rodina zvykne pochutiť na pečenom bravčovom mäse a klobáse, pretože do polnoci dodržiavajú pôstnu tradíciu, že mäso nejedia. Už teraz sa v mnohých domácnostiach chystajú na sviatky veľkým upratovaním a pečením rôznych vianočných dobrôt.

Veriaci sa však na príchod Krista pripravujú najmä duchovne. „Počas celého Adventného obdobia sú v kostole okrem adventného venca aj schody, po ktorých Pán Ježiš postupne počas jednotlivých dní schádza z neba na zem,“ vysvetľuje farár Jakub Grich.

„Veriaci sa tiež stretávajú na modlitbe predvianočného deviatnika Kto dá prístrešie Svätej rodine. Neodmysliteľnou súčasťou našich sviatkov je vianočný koncert, jasličková pobožnosť a domy v obci obchádzali betlehemci či koledníci Dobrej noviny.

Sviatočnú atmosféru umocňuje nádherný veľký betlehem, ktorý je postavený v strede obce a do ktorého starosta v predvečer sviatku Narodenia Pána vloží sochu novonarodeného Spasiteľa. Cez Vianoce si vždy spomeniem na jednu vtipnú príhodu.

Raz som malému, asi päťročnému chlapcovi povedal, že ho položíme do jasličiek namiesto Ježiška. Vtedy ho striaslo a rázne mi odpovedal, že nie, lebo on nechce potom skončiť na kríži,“ spomína s úsmevom farár.

Pastorácia aj v rómskej komunite

Vianoce sú rodinnými sviatkami aj v početnej rómskej kolónii, ktorá je súčasťou obce. Prechádzate okolo zanedbaných domov, popri vás behajú hlučné, chabo oblečené deti a obzerajú si vás. Tí odvážnejší sa vám prihovoria.

Vo farnosti si už po páde komunizmu uvedomili, že Rómov v obci z roka na rok pribúda a že aj oni sú hladní po Bohu a potrebujú, aby ich niekto podchytil a venoval sa im. Tak vznikla myšlienka vybudovania pastoračného centra. Požehnané a slávnostne otvorené bolo práve na slávnosť Povýšenia Svätého kríža v roku 2007 a dnes nesie názov Duchovno-spoločenské stredisko Krížová Ves.

Je akýmsi jadrom pastoračnej starostlivosti o miestnych Rómov a strediskom slávenia Eucharistie, prípravy na prijatie sviatostí a eucharistickej adorácie. V jeho priestoroch sa stretávajú a modlia rôzne modlitbové spoločenstvá a deti a mládež si môžu vybrať z ponuky biblických, tvorivých a tanečných krúžkov.

A ako slávia Rómovia Vianoce? „Pre väčšinu z nich rodina znamená všetko. Narodenie Ježiša v jednoduchých a chudobných pomeroch Betlehema mnohým rómskym rodinám pripomína ich životnú situáciu,“ vysvetľuje kaplán Martin Schreiner.

„Nie pre všetky rómske deti je samozrejmosťou dostať niečo pod stromček,“ dodáva a hovorí, že rómske rodiny sú veľmi zbožné a ochotne prispejú k dôstojnému sláveniu Vianoc vo farnosti. Majú vo zvyku pomodliť sa pred Štedrou večerou, mnohí z nich čítajú aj Božie slovo o udalostiach narodenia Pána.

Veľmi pekná je polnočná svätá omša v pastoračnom centre, vianočná výzdoba a betlehem pod obetným stolom. Deti rady chodia na kolednícku akciu Dobrá novina, aby sa podelili s ešte chudobnejšími deťmi z afrických krajín.  

Keď sa lúčime so spišskobelianskymi kňazmi, farár Jakub Grich ešte popraje požehnané sviatky nielen nám v redakcii, ale tiež všetkým čitateľom Katolíckych novín. S týmto milým želaním opúšťame Krížovú Ves, obec, ktorú ochraňuje novonarodené betlehemské Dieťa. Vonku je zima. Ale v ľudských srdciach nás príjemne hreje teplo Lásky, ktorá je každým dňom bližšie.