Kto dnes vstupuje do Cirkvi

Sčítanie obyvateľov na Slovensku ukázalo pokles ľudí hlásiacich sa k Rímskokatolíckej cirkvi. Stále však mnohí nachádzajú svoje životné naplnenie práve vo vstupe do Cirkvi. U saleziánov vo farnosti Bratislava-Miletičova každý rok otvárajú formačnú skupinu pre katechumenov.

Počty dospelých ľudí, ktorí chcú prijať sviatosť krstu alebo pripraviť sa na prijatie Eucharistie či sviatosti birmovania, sa každoročne menili, podľa slov správcu farnosti Mariána Husára, SDB, to však vždy bolo päť až desať ľudí. Výnimkou je uplynulé obdobie poznačené pandémiou.

Mužov a žien prichádza približne rovnako. Vekové zloženie je rôznorodé: mladí od 21 do 23 rokov; starší od 28 do 40 rokov – tých je najviac; na Miletičku sa však prichádzajú dať pokrstiť aj ľudia po štyridsiatke.

„Čo sa týka povolaní, je to tiež veľmi rozličné – od študentov cez pracujúcich až po profesorku dejín,“ približuje Marián Husár.

PRÍPRAVA KATECHUMENOV

Katechumeni podstupujú u saleziánov dvojročnú prípravu. „Máme veľmi dobrú skúsenosť s prípravou v spoločenstve, pretože tam zaznie mnoho svedectiev hľadajúcich,“ hovorí správca farnosti.

„Keď sa ponárame do tém viery, snažíme sa, aby to nebola iba nejaká prednáška, ale skôr uvedenie do danej otázky a spoločné zdieľanie. Vtedy katechumeni pekne rozprávajú o tom, ako Boh vstúpil do ich života.“

Správca dodáva, že mnohí hľadajúci sú často z ateistického prostredia, nepočuli takmer nič o Bohu, no vo svojom živote zažili moment, keď pocítili Božiu blízkosť.

Katechumeni vstupujú do Cirkvi po tom, čo pocítia Boží dotyk. Snímka: Žofia Hubáčková

PRÍBEHY HĽADANIA BOHA

Aké sú teda príbehy tých, ktorí sa rozhodli vstúpiť do Cirkvi? „Jeden muž objavil Boha vtedy, keď sa staral o svojich umierajúcich rodičov. Rozmýšľal, aký zmysel má život, ako sa končí, čo je po smrti. Postupne objavoval, že ktosi je za naším životom,“ rozpráva Marián Husár jeden z príbehov.

Tento muž začal čítať duchovnú literatúru a počúvať Rádio Lumen. „Keď k nám prišiel so žiadosťou, že sa chce pripravovať na sviatosti, mal za sebou už asi dvojročnú cestu hľadania. Dokonca už z rádia vedel naspamäť celú svätú omšu.“

Ďalší príbeh je o žene, ktorá sa dostala do veľkej krízy spôsobenej psychickým týraním vo vzťahu. „Bola už na hrane, rozmýšľala nad samovraždou. Keď sa raz bezradná potulovala po meste, zbadala otvorené dvere do kostola. Vstúpila doň, práve sa slávila svätá omša.“

Žena si už nepamätala, o čom svätá omša bola, ale vnímala úžasný pokoj. „Vtedy sa to v nej prelomilo. Chcela hľadať Boha, ktorý dáva takýto pokoj, ktorý vstúpi do jej života, aj keď ho nepoznala ani nehľadala.“

Na Miletičke mali aj prípad vedca, ktorý hľadal pravdu cez poznanie. Išlo o vrcholového vedca, ktorý pracoval na vývoji umelej inteligencie. Študoval matematiku a fyziku. „Práve cez matematiku prišiel k veciam, ktoré sú aj vo vede nejednoznačné.

Začal hľadať, pretože veda mu nedala odpovede na zmysel života a na otázky najhlbšej pravdy.“ Prechádzal jednotlivými filozofiami a skúmal aj náboženstvá.

„Zastavil sa pri kresťanstve, ktoré vyžarovalo najväčšiu krásu. Oslovil ho svätý Augustín, čítal aj filozofiu Tomáša Akvinského a ďalších cirkevných učiteľov. Nakoniec prišiel za nami s tým, že sa chce pripravovať na sviatosti.“

DETI INŠPIRUJÚ RODIČOV

Zaujímavé skúsenosti majú saleziáni aj pri príprave detí na prvé sväté prijímanie. Zaviedli totiž podmienku, že na prípravu chodia i rodičia – či sú veriaci, alebo nie.

Na stretnutiach, ktoré sú oddelené od tých detských, prechádzajú témami, ako je zmysel života, význam toho, že ich dieťa ide na sväté prijímanie, či témy o Božom slove. „Niekedy sa stane, že táto príprava a samotné prežívanie detí oslovia aj rodičov, ktorí sa tiež rozhodnú prijať sviatosti,“ približuje Marián Husár.

Pridáva príklad mamy a dcéry. Dievčatko bolo nadšené, že pristupuje k svätému prijímaniu a volalo k nemu i mamu.

„Zarezonovalo to u nej a prihlásila sa do katechumenátu. Po dvoch rokoch prípravy bola pokrstená a pristúpila k svätému prijímaniu. Teraz prijíma Eucharistiu spoločne s dcérou. Dovtedy chodili tak, že dcéra išla na prijímanie a mama za ňou na krížik.“

Jozef Tomica pripravuje na sviatosti ľudí na najväčšom nitrianskom sídlisku Klokočina. Snímka: Ján Lauko

FARNOSŤ IM FANDÍ

Správca farnosti zdôrazňuje, že práca s katechumenmi by sa nemala končiť prijatím sviatostí.

„Nemali by sa stratiť, snažíme sa preto vytvárať spoločenstvá neofytov, práve pokrstených dospelých, aby si našli svoje zázemie. Mnohí totiž prichádzajú z úplne sekulárneho prostredia, kde sa kresťanstvo nežije a katechumen je tam sám veriaci.“

Z tohto hľadiska to majú ľahšie tí, ktorí majú vo svojom okolí niekoho veriaceho – napríklad snúbenicu, niekoho z rodiny, alebo sa na krst dostali cez nejaké spoločenstvo. Na Miletičovej nových členov Cirkvi vždy privíta farské spoločenstvo.

„To jadro farnosti im veľmi fandí, modlí sa za nich aj ich privíta vo farnosti. Mnohí z katechumenov, keď uzavrú manželstvá, prichádzajú k nám dať pokrstiť aj svoje deti,“ dodáva Marián Husár.

PANDÉMIA POKAZILA ČÍSLA

V Nitre je slávenie Veľkonočnej vigílie v Katedrále sv. Emeráma pravidelne spojené s krstom katechumenov, ktorí na hradný vrch prichádzajú z celého mesta. Najviac ich býva z Klokočiny, najväčšieho nitrianskeho sídliska. „Pandémia nám čísla za posledné dva roky pokazila.

Ovplyvnila aj počet dospelých pripravujúcich sa na sviatosti. Tento rok ich máme päť, no zvykne ich bývať okolo desať-dvanásť. Nie sú to iba katechumeni, ale i dospelí, ktorí chcú birmovku,“ približuje farár Jozef Tomica.

Na krst sa teraz pripravujú traja ľudia, čo je vzhľadom na veľkosť sídliska málo. Zároveň však konštatuje, že pri krstoch detí ani počas pandémie nezaznamenali veľký úbytok. Ročne majú do dvesto krstov.

ÚPRIMNÉ ZÁMERY PREVAŽUJÚ

Na Klokočine prebieha príprava dospelých na prijatie sviatostí každý druhý pondelok. V tomto im farár Jozef Tomica vyjadruje obdiv: „Sú to totiž ľudia, ktorí majú zamestnanie a rodiny. To, že sú po celom dni ešte schopní večer prísť a byť pozorní, je už samo osebe obeta.“

Okrem pracujúcich bývajú v príprave aj mladí vo veku vysokoškolákov. Mnohí z nich však prichádzajú preto, aby mohli mať sobáš v kostole. Keď im vysvetlia, že to nie je podmienka, od krstu odstupujú. Nie pre všetkých je však príchod na faru formalita.

„Prevažujú tí, ktorí do toho idú úprimne. To vidieť hlavne v porovnaní s deviatakmi. Tí často idú na birmovku, lebo musia alebo za to niečo dostanú. Nevidia hlbší zmysel. No keď sa k sviatostiam hlási dospelý a je ochotný podstúpiť formačné stretnutia na úkor rodiny a voľného času, tak je za tým vážny úmysel,“ konštatuje.

Snímka: Erika Lirváková

BIRMOVKA PRE CELÚ RODINU

Keď za Jozefom Tomicom prišiel manželský pár, ktorý chcel prihlásiť na formáciu k birmovke svojho syna, ukázalo sa, že rodičia sami birmovku nemajú a dokonca nie sú ani zosobášení.

„Práve sa u nás začínal formačný kurz pre dospelých, tak som im ponúkol, či sa aj oni nechcú pripravovať na birmovku. Súhlasili. Nakoniec boli v jeden deň na birmovke rodičia, syn a dokonca aj jeho bratranec. A dva dni predtým som manželov zosobášil.“

V  inom príbehu prišla mama prihlásiť syna na sväté prijímanie. „Ona sama bola iba pokrstená. Pýtala sa, ako to bude, keď on pôjde na prijímanie a ona nie.

Chcela sa preto tiež pripravovať, no už bolo neskoro, aby prípravu stihla do synovej slávnosti. Počkala však do jesene, keď sa začal nový kurz. Prešla ním a okrem prijímania prijala aj sviatosť birmovania.“

MYLNÉ PREDSTAVY

Ľudia často na príprave zistia, že o niektorých veciach majú mylné predstavy. Jozef Tomica hovorí, že mnohí ani nevnímajú, že Cirkev je spoločenstvo.

„Cirkev je pre nich neznáma. Snažíme sa im vysvetľovať, že sviatosti, ktoré prijímajú, prijímajú prostredníctvom Cirkvi a v Cirkvi. Nie mimo nej. Nemôžu vnímať sviatosti oddelene od Cirkvi.“

Zo skúseností vidí tiež to, že veľa ľudí má skreslený obraz o Bohu. „Vnímajú ho ako súpera. Že on je ten, s kým sa musíme nejako doťahovať, aby sme ho dostali na svoju stranu. Nepriateľ človeka je však predsa niekto iný.“

Podobne ako jeho kolega z Miletičky i Jozef Tomica vníma potrebu rozvíjať spoluprácu s ľuďmi aj po prijatí sviatostí.

„Nie je to iba o príprave. Chcelo by to pracovať s ľuďmi aj po krste. Ako s birmovancami po birmovke, s prvoprijímajúcimi deťmi po prvom svätom prijímaní, so snúbencami po sobáši. Ale pri tom množstve ľudí je to, žiaľ, nereálne,“ konštatuje farár na sídlisku, ktoré má s priľahlými mestskými časťami Čermáň a Diely vyše 30-tisíc obyvateľov.