Kým ryba príde nielen na vianočný stôl

Keď ráno prichádzame k administratívnej budove lesnej správy v obci Horné Orešany, víta nás ešte hmla vystupujúca z okolitých lesov Malých Karpát. Henrich Paluch nás hneď po zvítaní berie do terénneho auta, aby sme vyštartovali - smer Stredisko chovu rýb Parina, kde podľa jeho slov všetko najlepšie pochopíme.

„Stredisko chovu rýb je zložkou rybného hospodárstva Odštepného závodu Smolenice, ktoré je súčasťou Lesov Slovenskej republiky. V tomto smere sme jediní na Slovensku,“ vysvetľuje Henrich Paluch.

Jedinečná sieť lesných ciest

Počas cesty sledujeme nádhernú jesennú prírodu okolitých zlátiacich sa lesov. V každom ročnom období je skutočne výborná príležitosť zájsť sem a objavovať lesné zákutia a chodníky.

My ideme po trase Lesníckeho náučného chodníka Majdán. Začína sa v Horných Orešanoch, pokračuje smer Majdán, Olšovský mlyn, Husí stok až ku križovatke Jágerská a nasleduje vodná nádrž Parina a Močiar.

Zameranie chodníka je lesnícke, prírodovedné i historické a jeho dĺžka je päť a pol kilometra. Keď sa blížime k cieľovému miestu putovania, pýtame sa, z akých jednotiek pozostáva práve toto stredisko.

Vedúci lesnej správy objasňuje: „Stredisko chovu rýb Parina pozostáva z dvoch rybárských objektov - Parina a Dechtice. Parina má šestnásť a Dechtice šesť rybníkov.

V našich nádržiach, respektíve na Parine sa chová ako hlavný druh pstruh dúhový (Salmo gairdneri), pridružený druh pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) a sivoň americký (Salvelinus fontinalis).

V Dechticiach sme zameraní na chov nížinných – kaprovitých rýb, ako sú kapor či karas, ale aj dravých rýb – šťuka či zubáč.“

Rybáreň Parina

Zastavíme až pred hlavnou budovou rybárne na Parine. Je tu pekne, sviežo. Rosa okolo rybníkov je skutočne poctivá.

To si však už podávame ruky či skôr lakte s najzasvätenejšou osobou strediska chovu rýb v tejto krásnej prírodnej lokalite, vyučeným technikom rybárstva, rybárom telom i dušou Mariánom Hrdličkom (57) z Dolian.

„Pracujem tu len nepatrných 25 rokov. Môj otec bol horár a ja som sa narodil neďaleko v blízkej doline v hájovni – Olšovský mlyn,“ naznačuje previazanosť s týmto prostredím.

Aby nám vysvetlil, ako to u nich s rybami chodí, na začiatok navrhuje zájsť do pstruhovej liahne, kde nás zoznamuje s celým chovným kolobehom:

„Na Parine máme uzavretý chovný cyklus, to znamená od neresenia, umelých výterov rýb cez vyliahnutie až po finálny výsledok a ním je dospelá ryba, ktorá od nás odchádza či už na vianočný, respektíve celoročný trh. Ryby tu tiež spracovávame.

S výterom rýb začíname v jesenných, respektíve v zimných mesiacoch. Vytreté ikry umelo oplodňujeme, potom ich dávame do takzvaných kolísok, kde sa ryba odliahne. Začneme ich kŕmiť a postupne ich presúvame do nízkeho žľabu, potom do žľabov s vyššou hladinou vody.

Neskôr ich prekladáme do plastových bazénov s priemerom štyri metre a objemom vody približne deväť kubických metrov. Do každého takéhoto bazéna nasadíme približne 20-tisíc malých rýb.

V tomto priestore dorastú do veľkosti asi osem až desať centimetrov a potom nasleduje vypustenie do rybníka. Malo by sa to stihnúť približne do jedného roka.“

Ideálna konzumná ryba  

Stredisko má vlastný rybí genofond.

„Už spomínaný umelý výter sa vykonáva podľa poveternostných podmienok v mesiacoch november a december, pričom rozhodujúca je aktuálna teplota vody.

Po neresení generačných, teda pohlavne dospelých rýb sa v liahni oplodnia ikry a z nich sa následne vyliahne plôdik, ktorý sa vypúšťa do rybníkov. Konzumná ryba sa v našich nádržiach vychová približne za 16 – 18 mesiacov, s hmotnosťou približne 250 – 300 gramov.

To je ideálna hmotnosť z hľadiska spotrebiteľských požiadaviek. Príliš veľké i staršie ryby nie sú až také žiadané a podľa mňa sú aj menej chutné,“ hovorí Henrich Paluch.

Uzavretý chovný cyklus u lososovitých rýb trvá minimálne 14 a maximálne 24 mesiacov. U kaprovitých rýb to môžu to byť aj štyri roky; u dravých, ako šťuka alebo zubáč, dva roky.

Ryby sa kŕmia vyváženou potravou, špeciálnymi granulami dovážanými zo zahraničia. Obsahujú všetky dôležité stopové prvky, bielkoviny, tuky, vitamíny.

Granuly sú z hľadiska veľkosti rozdielne. Pre najmenšie rybičky je to len sypký prášok. Najväčšie granuly majú veľkosť osem milimetrov. Sú určené dospelým jedincom, disponovaným na ďalšie rozmnožovanie.

Samotné každodenné kŕmenie v liahni i rybníkoch trvá podľa slov rybárskeho technika Mariána asi hodinu až hodinu a pol. Vždy pritom priebežne kontroluje stav vody a jeho osadenstva. Potom vyčistí od nánosov mreže, cez ktoré do rybníkov priteká voda. 

Úskalia chovu pstruhov

Stredisko má tri vlastné predajne: v Smoleniciach, Dechticiach a v Bratislave-Rači. Zmluvným partnerom dodávajú živé ryby v objeme niekoľko sto kilogramov až jednej tony.

Koľko rýb je v jednom rybníku, je veľmi ťažké povedať. No skúsený rybár Marián Hrdlička má v tom jasno. Vie odhadnúť stav, aby rybám nebolo tesno. Dôležitý je obsah kyslíka vo vode.

S tým sa spájajú aj určité úskalia chovu. Najčastejším problémom, s ktorým zápasia, je deficit vodného prítoku v letných mesiacoch, teda životodarnej čerstvej chladnej vody. Preto je nevyhnutné pomocou čerpadiel vykonávať jej okysličovanie.

Marián Hrdlička objasňuje: „Pravidelne vykonávame kontrolu zdravotného stavu chovaného stáda. Vývinová fáza ryby - plôdik, čiže do veľkosti 10 až 12 centimetrov, je najcitlivejšia. Ryby sú počas nej najzraniteľnejšie.

Nevyhnutné je ich ustavične sledovať. V tomto období sa najčastejšie objavujú vírusové a bakteriálne choroby. Hovoríme im takzvané detské choroby, pretože ryba voči nim nemá ešte vybudovanú dostatočnú odolnosť – imunitu, ako je to u dospelého jedinca.

Čoraz častejšie sa opakujúce vysoké letné teploty môžu rovnako spôsobiť veľký úhyn. V zime, samozrejme, nesmie v nádržiach voda zamrznúť.“

Čas nie je podstatný, ale okolnosti

Aký je deň rybára? „Rybár nerozlišuje časti dňa. Nezáleží, či je pracovný deň alebo sviatok či nedeľa. Určite aspoň mysľou musí byť stále pri rybách, a to každý deň 24 hodín.

Stáva sa, že akoby naschvál práve pred odchodom z pracoviska sa niečo udeje, čo potrebujeme riešiť, aby sme predišli chovným komplikáciám. Počas väčšieho prílivu zrážok je potrebné neustále sledovať situáciu.

Do rybníkov by sa nemal dostať veľký objem bahna. To by bol problém. Pri dlhotrvajúcom daždi totiž tečú z okolitých svahov prúdy vody i s blatom. Vtedy je potrebné čiastočne vypustiť nádrž.

Mali sme situáciu, keď sme tak dokázali zachrániť chov. A podobne pri horúčavách sme tu nonstop,“ zdôrazňuje Marián Hrdlička.

Vodná nádrž Parina vybudovaná v roku 1993 slúži ako zdroj vody pre nižšie položené rybníky. Zároveň plní ochrannú funkciu - zachytáva jarné vody a prívalové letné zrážky. No nemusí to vždy stačiť.

Dielu skazy môžu napomôcť aj chránené zvieratá či vtáky, ktoré si rady pochutia na dobrotách. Proti rybožravým vtákom - hlavne volavke popolavej, kačici divej či bocianovi čiernemu - je dôležité urobiť sezónnu ochranu sieťovými ohradami.

Hoci sa už niektoré časti umelých nádrží sanovali betónom, pôvodné rybníky majú dno i bočné steny vydláždené prírodným kameňom. Na jar sa rybníky vypúšťajú, ryby sa prelovia, dno sa vyčistí.

Nánosy a špina sú veľkým nebezpečenstvom pre chov. Niektoré ryby sa veľmi dobre ukryjú a neskôr dorastú do výnimočných rozmerov. Vylovili aj rybu, ktorá merala jeden meter a jej váha bola približne 14 kilogramov.