Láska, ktorá sa sýti šťastím druhého

Vsrdci Hontu hľadáme ulicu Nad mestom. Keď sa domácich pýtame na Ľuptákovcov, hneď sa usmejú a dodajú: „To sú tí včelári. Bývajú celkom na konci.“ Po príchode na miesto nás srdečne vítajú. V tomto dome to vonia láskou a prekypuje pokojom.

Deväťmesačný Samko, najmladší člen rodiny, si vychutnáva popoludňajší spánok a staršie deti sú v škole. Veselo naladený Jozef nás usádza v obývačke a usmiata Lucka hostí mafinami zo špaldovej múky – z obilia vypestovaného na vlastnej farme.

Fíha, začína sa to zaujímavo. A hneď sa aj dozvedáme, že jedinečný príbeh Ľuptákovcov sa začal ešte zaujímavejšie...

PRVÁ A PRAVÁ

Obce Čekovce a Bzovík v Krupinskom okrese sú od seba vzdialené len pár kilometrov. Presne toľko delilo Jozefa a Lucku, kým sa nepoznali. Hoci aj cestovali do školy rovnakým autobusom, neregistrovali sa. „Až neskôr som si Lucku všimol,“ začína rozprávať Jozef, „chodila do hudobnej školy, tak so sebou nosila husle.“

Vtedy si ešte do oka nepadli, prišlo to až neskôr. Nečakane a netradične. Cez letné prázdniny v Škótsku, kam chodili vysokoškoláci zbierať jahody. „Môj kamarát ma poslal k Lucke domov, aby som jej vysvetlil cestu. Lucka mala cestovať sama. Bol som u nich na návšteve a vtedy som si uvedomil, že sa mi páči.“ Ešte aj dnes sa Jozef pri tej spomienke nahlas zasmeje.

V  Škótsku jeho náklonnosť k Lucke silnela. Všímal si ju pri práci a ochotne jej odnášal ťažké debničky s jahodami. Navrhol jej prechádzku a odvážne jej povedal, že sa mu veľmi páči a chce s ňou chodiť. „Bral som to vážne. Nikdy predtým som nič také nezažil. Bola mojou prvou láskou a cítil som, že aj pravou. Jednoducho som sa zaľúbil.“

AŽ DO MANŽELSTVA

Lucka si tiež začiatok ich chodenia pamätá. „Sedel u nás v letnej kuchynke a vysvetľoval mi cestu. Bol milý, veselý, povzbudzoval ma, že to určite zvládnem. Už vtedy sa mi zapáčil. Doteraz sa mi jeho veselá, pokojná povaha páči. A  hlavne jeho láskavé srdce.“

Iniciátorom stretnutí bol Jozef, Lucka sa ako správna žena dala dobýjať. Veľmi príjemne sa pri ňom cítila. Vždy sa veľa rozprávali, počúvali jeden druhého, čo im vydržalo dodnes.

„Nikdy nezabudnem, ako Jožino po mesiaci chodenia už spomínal svadbu,“ zasmeje sa Lucka. „Ja som ešte na svadbu ani nepomyslela, ale vedela som, že chcem byť s ním, že ho aj ja ľúbim.“

Ich stretávania neboli vždy jednoduché, keďže obaja študovali na vysokej škole. Jozef bol v Prahe na stáži a Lucka bola len v druhom ročníku vysokej školy. Štúdium chcela najprv dokončiť, až potom sa vydávať. Často si však písali a telefonovali.

Po dvaapolročnom chodení si Jozef povedal, že by sa patrilo, aby sa ich vzťah posunul. A tak kúpil v  Prahe zásnubný prsteň, večer sadol na autobus a ráno o siedmej už zvonil u Lucky s prsteňom a kyticou ruží. Potom už veci nabrali rýchly spád.

V auguste mali svadbu, potom Lucka otehotnela, v júni sa narodil prvý syn Daniel, a tak mala štátnice až v septembri. „Šiel som s ňou do Bratislavy. Čakal som na chodbe s malým Dankom na rukách a ten celý čas plakal. Už mu bolo dlho,“ smeje sa Jozef.

Lucke sa podarilo štúdium úspešne ukončiť a nastúpila na materskú dovolenku. V súčasnosti je matka na plný úväzok. „Je dobré, keď deti prídu zo školy a mama je doma. Som rád, že sa to takto dá, že sa mi darí a dokážem uživiť rodinu.“

ROZHOVOR, ZÁKLAD VZŤAHU

Počas chodenia bolo pre Ľuptákovcov dôležité, aby sa dobre spoznali. Užívali si vzájomné rozhovory a spoločne strávený čas. Keď bola Lucka v Bratislave, veľa spolu telefonovali.

„Nikdy som nebol zvyknutý dlho telefonovať. Ale s Luckou to bolo niečo iné. Dokázali sme sa spolu rozprávať aj hodinu,“ hovorí Jozef.

„Aj ja som sa vždy tešila, keď sa mi skončí škola, že ho budem počuť,“ dodáva Lucka a usmeje sa.

Vedieť sa vzájomne otvorene porozprávať o drobných veciach, čo cez deň prežili, je podľa Ľuptákovcov vo vzťahu na nezaplatenie. Vnímajú to ako dobrý základ do manželstva. „Platí to aj teraz, keď už sme svoji,“ konštatuje Jozef, „keď deti zaspia, máme čas pre seba a rozprávame sa. Keď som na služobnej ceste, voláme si. Pomáha nám to udržiavať náš manželský vzťah živý.“

Zároveň Lucka dodáva, že všetko riešia spolu, jeden o druhom všetko vedia. Vzájomný rešpekt, komunikácia, otvorenosť, to sú podľa nich hodnoty, ktoré by mladým ľuďom nemali byť pred vstupom do manželstva cudzie.

NEZANEDBÁVAŤ ČAS S BOHOM

Ak má manželstvo fungovať, treba do vzťahu pustiť Boha. V tom majú Ľuptákovci jasno. Preto s ním počítali už počas chodenia. Snažili sa duchovne rásť a nezanedbávať sviatostný život, bez ktorého to podľa nich vo vzťahu ísť nemôže.

„Predmanželskú prípravu sme absolvovali s  kňazom Jurajom Mojžišom v Čekovciach. Často sme sa s ním stretávali. Na fare bývali mládežnícke stretká, ktoré nás veľmi obohacovali,“ vracia sa Jozef do spomienok spred pár rokov. Taktiež nevynechali príležitosť zúčastniť sa na duchovných cvičeniach.

„Nikdy nezabudnem, ako sme boli s farnosťou v Medžugorí. Bolo to pre mňa stíšenie pred svadobnými stresmi,“ prispieva Lucka do debaty. „Domov sme sa vrátili úplne inak duchovne naladení. Jožino mal problém zaradiť sa do bežného života,“ zasmeje sa.

Keďže obaja pochádzajú z veľkých kresťanských rodín, hodnoty ako rešpekt a vzájomná úcta boli pre nich samozrejmé. A boli tiež nastavení prijať viac detí. V súčasnosti sú sedemnásobnými rodičmi. K najstaršiemu Dankovi (12) pribudla Emília (11), Matúš (9), Janko (8), Lukáš (7), Šimon (5) a deväťmesačný Samko.

MUŽI NA SPRÁVNOM MIESTE

Nad silnou mužskou prevahou sa Lucka dnes už len pousmeje. Zmierila sa s tým. Ťažšie to však bolo s Emily, ktorá veľmi túžila po sestričke. „Išli sme pešo na púť na Staré Hory, keď Lucka čakala nášho najmladšieho. A bola aj Emily. Celú cestu ju tlačila topánka. Plakala. Dokráčala v slzách. Sem-tam som ju zobral na ruky. Obetovala to za sestričku. No po pár dňoch už Lucka vedela, že to bude chlapec. Emily bola sklamaná.“

Rodičia sa zasmejú a privítajú dcérku, ktorá sa práve vrátila zo školy. Trochu posedí a ide sa hrať s malým Šimonom. Hovorí, že sklamaná bola len chvíľu, a na malého Samka nedá dopustiť. Nielen ona, ale aj ostatné deti majú z bračeka radosť a rady ho zabávajú.

„No čo vám poviem, svet potrebuje mužov na správnom mieste,“ vtipne poznamenáva Jozef. „V našom včelárstve máme veľa práce, okrem toho obchod a dielňu. Chlapci mi chodia pomáhať. Priúčam ich manuálnej práci,“ vysvetľuje.

Ako pre otca je pre neho dôležité, aby s ním chlapci trávili čas. No je dobré, hovorí, že chlapci majú aspoň jednu sestru. Emily je veľmi citlivá a jemná, a tak majú možnosť zažiť, aké sú ženy

TO NAJLEPŠIE, ČO DOSTALI

Na deti sa manželia Ľuptákovci tešili nielen vtedy, keď sa pýtali na svet, ale tešia sa z nich aj dnes. Sú pre nich požehnaním a najväčším darom, ktorý v živote dostali.

„Máme veľa dobrých vecí. Vďaka Bohu máme každý deň jedlo na stole. Ale deti sú to najlepšie, čo sme dostali,“ spresňuje Jozef. „Vedia, že s čímkoľvek môžu za nami prísť a čokoľvek nám povedať.“

Večer sa spolu modlia a Jozef ich pred spaním požehná. Deti vedú k tomu, aby sa vlastnými slovami naučili ďakovať, aby si vedeli počas dňa nájsť niečo, čo sa im páčilo. A hoci majú doma všetko, čo potrebujú, učia ich, že je to dar, nie samozrejmosť.

Keďže Lucka je celou dušou hudobníčka, deti po nej zdedili talent, a tak ho rozvíjajú v základnej umeleckej škole. Danko chodí na akordeón, Matúš na klavír, Emily na husle a na spev. Aj mladších chlapcov od nového školského roka plánujú zapísať do ZUŠ-ky.

„Keď je človek hudobne zdatný, rozvíja sa jeho osobnosť. Pomôže to aj kolektívu, v ktorom sa nachádzajú,“ konštatuje Jozef zo skúsenosti.

LÁSKA AJ PO ROKOCH

Ako udržať vzťah živý aj po rokoch? Ľuptákovci majú na to recept. V prvom rade treba dať na prvé miesto partnera – aby on bol spokojný a šťastný. Vtedy je šťastný aj ten druhý. Ak človek vstúpi do manželstva, nemôže poľaviť. Vzťah musí neustále rásť.

„Myslím si, že sa máme čoraz hlbšie a viac radi, ako keď sme sa brali. Máme už niečo prežité, a tak naša vzájomná láska rastie,“ konštatuje Jozef, ktorý sa snaží Lucke priniesť kvety aj vtedy, keď nemá sviatok.

Obaja si dokážu nájsť čas jeden pre druhého. Keď deti zaspia, pozrú si spolu film, porozprávajú sa. Keď sú deti v škole či v škôlke a doma majú len Samka, dajú si spolu raňajky, obed. Keď im niekto z rodiny postráži deti, zájdu si na pizzu alebo sa spolu zabavia na plese.

Iba láska, ktorá sa sýti šťastím druhého, môže dozrievať a rásť. O to sa Ľuptákovci usilujú.