Leteckú farnosť ochraňuje lietajúci pápež

Ani samotný prístup do tejto farnosti nie je jednoduchý. Do vojenského obvodu by ma totiž ako civilnú osobu len tak ľahko nevpustili. Volám preto správcovi farnosti Slavkovi Ganajovi, aby po mňa prišiel autom do obce Pernek.

„Boli ste už niekedy na vojenskej leteckej základni?“ pýta sa, keď prechádzame popri vrátnici. Priznávam, že nie. „Vitajte teda v Dopravnom krídle generála Milana Rastislava Štefánika,“ usmeje sa. „Trochu vám to tu poukazujem.“

Vezieme sa autom, Slavko Ganaj mi medzičasom ukazuje a vysvetľuje jednotlivé časti vojenskej základne – administratívu, sklad, letiskovú plochu, radarovú vežu či hangár s odstavenými dopravnými lietadlami Spartanmi.

Nakoniec zastavíme pred nízkou budovou. Stojí pred ňou historická stíhačka a na stene visí kríž. „Toto je moja fara, poďte ďalej. Vlastne - mohli by sme si rovno tykať? Vitaj, cíť sa ako doma,“ pozýva ma Slavko Ganaj dnu a ja tuším, že ma čaká zaujímavý deň.

Lietajúci pápež

Slavko Ganaj spravuje vojenskú farnosť pri letisku v Kuchyni od roku 2009. V tom čase však ešte nebola uznaná ako oficiálna samostatná farnosť a nemala ani patrocínium. Predchádzajúci duchovný správca ju plánoval zasvätiť svätému Krištofovi, pretože ako on prenášal malého Ježiša, tak dopravní letci prepravujú osoby.

„Lenže potom som prišiel ja, nadšený Jánom Pavlom II.,“ usmieva sa farár. „Veď kto už môže byť lepším patrónom vojenskej leteckej farnosti ako sám lietajúci pápež?

V roku 2012 som prišiel za vojenským ordinárom, biskupom Františkom Rábekom s tým, že by som bol rád, keby sme boli vedení ako klasická farnosť, zasvätená Jánovi Pavlovi II. On sám predsa za svojich 27 rokov pontifikátu veľmi často využíval letectvo, aj keď nie vojenské.

Otec biskup Rábek bol veľmi rád, najmä preto, že na Slovensku ešte nebola vojenská farnosť zasvätená práve pápežovi, ktorý zriadil ordinariát a vymenoval prvého ordinára.“

Uctievajú si pamiatku kolegov

Nielen exteriér, ale aj interiér Kaplnky svätého Jána Pavla II. je z pohľadu bežného človeka trochu netradičný, takpovediac vojenský. No len čo do nej človek vstúpi, cíti sa prijatý. Vidno, že farníci i farár sú na svoju farnosť veľmi hrdí.

V kaplnke sa nachádzajú prvostupňové kostné relikvie blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka a druhostupňová relikvia svätého Jána Pavla II. – kúsok jeho reverendy.

Okrem nich možno nájsť na pravej stene ešte jednu netypickú vec – malú jaskynku s ikonou Sedembolestnej Panny Márie a pri nej nábojnicu. Nie je tam náhodou. Nachádza sa v nej hrsť zeme z miesta havárie lietadla Antonov AN-24, ktoré sa 19. januára 2006 zrútilo pri maďarskej obci Hejce.

Pri nešťastí zahynulo 41 vojakov a 1 civilný zamestnanec Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z toho osem príslušníkov Dopravného krídla v Kuchyni.

Aspoň takýmto spôsobom a tichou modlitbou si vojaci môžu dennodenne pripomínať najväčšie letecké nešťastie v dejinách samostatného Slovenska a uctiť pamiatku svojich zosnulých kolegov.

Ordinariát funguje inak

Fungovanie vojenskej leteckej farnosti je tiež odlišné od klasickej pastorácie. „Každý, kto vstúpi do armády, prípadne k polícii a hasičom, automaticky získava nadštandardné privilégium, ktoré mu dáva zmluva medzi Vatikánom a Slovenskou republikou,“ vysvetľuje Slavko Ganaj.

„Spočíva v tom, že na Slovensku bol zriadený Ordinariát Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR ako špeciálne biskupstvo, ktoré má pôsobnosť po celej republike, čiže nie je geograficky ohraničené.

Ľudia, ktorí doň spadajú, si môžu vybrať – buď svojho geografického kňaza, ktorý má na starosti bežnú pastoráciu v mieste ich bydliska, alebo vojenského, policajného, hasičského či väzenského duchovného. Pod Ordinariát OS a OZ SR patria aj rodinní príslušníci vojakov či policajtov, nech bývajú kdekoľvek.

Môže sa zdať, že ako vojenský duchovný mám na starosti len malú skupinu ľudí. No keď vezmeme do úvahy všetky tieto skutočnosti, je ich oveľa viac.“

Dôraz sa kladie na jednotlivca

Službu vojenských duchovných by sme mohli pokojne označiť za personálnu pastoráciu. Nezameriavajú sa totiž na spoločenstvo, ale na individuálneho človeka. Podľa slov farára Slavka Ganaja tak vzniká omnoho viac času na venovanie sa konkrétnemu jednotlivcovi.

„V bežnej pastorácii by som toľko času nemal,“ hovorí. „Ako vojenský duchovný mám jedinečnú príležitosť venovať sa ľuďom do takej hĺbky, ako sú schopní a ako majú záujem. Napríklad máme oveľa dôkladnejšiu prípravu na prijatie sviatostí.

Trebárs pri svätej spovedi počkám, vysvetlím, usmerním. Pri spovedaní vo veľkých farnostiach by sa mi to asi nepodarilo.“

Kaplnka svätého Jána Pavla II. je súčasťou vojenského útvaru. Je stále otvorená. To znamená, že vojaci či civilní zamestnanci do nej kedykoľvek môžu prísť – na svätú spoveď, sväté prijímanie, k svätostánku, porozprávať sa s kňazom.

„Na druhej strane pri tých najväčších slávnostiach sem príde maximálne 40 ľudí. V podstate to je kapacita mojej kaplnky. V porovnaní s bežnými farnosťami to je naozaj máličko.

A ešte jedno veľké plus – nemám problémy s energiami, čo je asi najväčšia starosť civilného farára. Armáda mi tu svieti a vyhrieva, vždy sa z toho veľmi teším,“ usmieva sa Slavko Ganaj.

Plnohodnotná farnosť

Vojenská farnosť svätého Jána Pavla II. pri vojenskom útvare 1201 v Kuchyni je aj napriek svojej netradičnosti plnohodnotnou farnosťou.

Vysluhujú sa v nej krsty detí aj dospelých, prvé sväté prijímania, sviatosť birmovania či manželstva. Na nástenke pred vchodom do kaplnky visí množstvo fotografií, ktoré zachytávajú život farnosti – slávnosti, svadby, krsty, dôležité udalosti.

„Som normálny oficiálny farár. Jediný rozdiel je, že ja chodím v uniforme a civilný kňaz nie. To je všetko. Aj moji veriaci sú ľudia z mäsa a kostí, nezáleží na tom, či sú policajti, vojaci alebo nie,“ vysvetľuje Slavko Ganaj.

Napriek tomu, že ide primárne o personálnu pastoráciu, snaží sa utužovať vo farnosti aj ducha spoločenstva.

„Pred niekoľkými rokmi som na tomto útvare zaviedol deň rodín. Na strelnicu si prinesieme kotol, varíme guláš. Rodiny sa tak môžu neformálne porozprávať a deti sa spolu zahrajú. Každý rok prichádza čoraz viac vojakov, čiže záujem sa zvyšuje.“

Vo farnosti organizujú aj slávnosť svätého Mikuláša pre deti príslušníkov ozbrojených síl a civilných zamestnancov. Farnosť otvára svoje brány pre verejnosť aj na tradičnom dni otvorených dverí letiska Kuchyňa, kde minulý rok zavítalo až 8 000 ľudí.

Na útvare možno získať odpustky

Roky 2020 a 2021 sú a budú pre vojenské letecké farnosti výnimočné. Súvisí to s predĺženým Loretánskym jubilejným rokom, vyhláseným pri príležitosti 100. výročia ustanovenia Panny Márie Loretánskej za patrónku letectva.

Až do decembra 2021 má každý, kto prejde dverami akejkoľvek vojenskej leteckej kaplnky, možnosť získať úplné odpustky – tie isté milosti ako v Lorete.

„Ja často mojim ľuďom prízvukujem, že tu u nás na útvare môžu získať odpustky každý deň! A to je veľký dar a vzácnosť. No ozývajú sa mi aj civili, že by radi prišli,“ hovorí Slavko Ganaj.

Hodová slávnosť

Mali sme šťastie, že práve v deň našej reportáže 22. októbra sa vo vojenskej farnosti svätého Jána Pavla II. v Kuchyni konala hodová slávnosť a Katolícke noviny mohli byť nielen svedkami, ale aj aktívnymi účastníkmi tejto udalosti.

Farár Slavko Ganaj totiž hneď rozdelil úlohy a jedna sa ušla aj mne – pripraviť plachty na oltár a ambón: „Ty si žena, máš estetické cítenie, isto to spravíš lepšie.“

Človek sa popri takom niečom hneď cíti ako súčasť komunity. Problémy sú tiež zvyknutí riešiť prakticky – chýba časť z Direktória? Môže sa predsa prečítať z tabletu.

Samotná hodová slávnosť sa niesla v komornejšom duchu – pre pandémiu sa na nej totiž mohlo zúčastniť len šesť osôb vrátane kňaza. To však neubralo na slávnostnej atmosfére. Okrem svätej omše sme sa spoločne pomodlili ruženec a Litánie k svätému Jánovi Pavlovi II.

Po slávnosti nás Slavko Ganaj pozval do svojej kancelárie na pohostenie. Bolo vidieť, že farníci majú radi svojho farára a on ich. Tykajú si a sú medzi nimi naozaj dobré, priateľské vzťahy. Na stene kancelárie ma okrem iného zaujali početné vyznamenania, fotografie a medaily.

„V rokoch 2010 a 2014 som bol na misiách v Afganistane, v Kandaháre,“ objasňuje Slavko Ganaj. „A tieto medaily sú z bežeckých pretekov a maratónov. Veľmi rád behávam - súťažne alebo len tak. Pravidelne raz do týždňa sa ku mne pridá aj otec biskup Rábek,“ usmieva sa.

Úlohou je sprostredkovať evanjelium

Ako vnímajú prítomnosť vojenského duchovného vojaci na útvare?

„Už k nim mám vytvorený vzťah a takisto oni ku mne. To je veľmi dôležité. V minulosti, najmä v deväťdesiatych rokoch, boli kádre ešte poznačené ateizmom a mať farára na útvare sa považovalo za nonsens. Teraz je to inak. Sú hrdí na to, že majú vojenskú farnosť, kaplnku, vlastného špeciálneho patróna.

Aj mojou úlohou – podobne ako každého kňaza v civilnej farnosti - je sprostredkovať ľuďom evanjelium, radostnú zvesť. Na tom sa nič nemení.“