Majestátny kláštor upúta na prvý pohľad

Už pri vstupe do obce sa nedá prehliadnuť. V Jasove, necelých tridsať kilometrov západne od Košíc, udrie svojou majestátnosťou do očí klenot z obdobia neskorého baroka. Kláštorný areál Rádu premonštrátov s Chrámom sv. Jána Krstiteľa je národná kultúrna pamiatka.

OSEMSTOROČNÁ HISTÓRIA

Kláštor pochádza z 18. storočia, no história Rádu premonštrátov na tomto mieste siaha oveľa hlbšie. Do údolia zvaného Turňa prišli prví bratia už začiatkom 13. storočia z kláštora vo Veľkom Varadíne v  súčasnom Rumunsku.

Pozval ich uhorské knieža Koloman, aby pomáhali jeho bratovi, kráľovi Belovi IV. spravovať toto riedko osídlené územie bohaté na lesy. „Knieža im daroval do správy územie. Usadili sa tu dvanásti rehoľníci, čo malo symbolizovať dvanásť apoštolov. S prestávkami teda premonštráti pôsobia v Jasove už asi osemsto rokov,“ začína odvíjať historickú niť knihovníčka a historička jasovského opátstva Veronika Timuľáková.

Presný rok založenia komunity nie je známy, pretože písomné pramene boli zničené, keď prvotný drevený stredoveký kláštor ľahol popolom po vpáde tatárskych vojsk, ktorý spustošil takmer celé Uhorsko.

K obnoveniu došlo v polovici 13. storočia, keď rehoľníci vybudovali už kamenný kláštor, ktorý bol neskôr aj opevnený a obohnaný vodnou priekopou.

„Vtedy sa kláštor stal významným hospodárskym, cirkevným a  kultúrnym centrom a získal aj status hodnoverného miesta. To znamená, že dostal od uhorského štátu výsadu overovať a vystavovať listiny právneho charakteru, niečo ako dnes notársky úrad.“

KTO NEPRIŠIEL, NEPREŽIL

V stredoveku viedli jasovskí rehoľníci typický kláštorný život podľa Reguly sv. Augustína, ktorú si zakladateľ premonštrátov sv. Norbert vybral. Bežný deň sa niesol v línii liturgie hodín.

„Okrem modlitby plnili bratia zverené úlohy, či už vrátnik, alebo lekárnik, ktorý napríklad vykonával aj pravidelné púšťanie žilou,“ pousmeje sa nad typickou metódou stredovekej „regenerácie“ brat Jakub.

Dopĺňa aj zaujímavosť, že ten, ktorý sa staral o odev, sa musel mať poriadne na pozore. Ak totiž dal spolubratovi príliš dlhý škapuliar, ktorý by si mohol pristúpiť a potknúť sa, dostal trest sedem dní pôstu o chlebe a vode. Život v stredoveku bol celkovo tvrdý, najkrutejšie boli zimy.

„Na jar sa vždy konalo veľké sčítanie rehoľníkov, a kto neprišiel, škrtol sa zo zoznamu, že neprežil. Výzvy stredovekého človeka boli úplne iné ako dnes. Aj preto mal komunitný život väčšiu popularitu, lebo umožňoval prežiť zimu ľahšie, ako keď bol človek ponechaný sám na seba,“ prezrádza historička jasovského opátstva.

Brat Jakub v priestoroch, ktoré v minulosti využívali opáti kláštora. Snímka: Marián Špacai

VIZIONÁR Z MORAVY

Prvé obdobie rozkvetu sa skončilo v 15. storočí, keď areál niekoľkokrát vyplienili husitské vojská. Rehoľný život sa tu pod vplyvom ďalších udalostí skončil a kláštor na takmer 150 rokov prešiel do správy svetských duchovných, či už spišského prepošta alebo jágerských biskupov.

Až v polovici 18. storočia nastali také okolnosti, že sa začal budovať skvost, ktorý návštevníci obdivujú dodnes. Požehnaním sa ukázalo, keď bol do Jasova vyslaný ako administrátor premonštrát z moravského kláštora v Louke pri Znojme Andrej Sauberer.

„Mal podnikateľského ducha, atribúty osvietenského preláta, bol to vizionár. Keď videl zanedbaný kláštor, dal ho celý zrovnať so sebou a na pôvodnom mieste nechal vystavať veľkolepý neskorobarokový kláštorný komplex, ktorý tu stojí dodnes.“ V roku 1766 mohol byť slávnostne vysvätený Chrám sv. Jána Krstiteľa, hoci niektoré časti kláštora sa ešte dokončovali.

„Sauberer poveril rakúskeho architekta Franza Antona Pilgrama, ktorý v tom čase riešil aj prestavbu kláštora v Louke. Tomu vďačíme za skutočnosť, že až na územie vtedajšieho odľahlého Horného Uhorska sa mohol dostať takýto moderný trend, ktorý v baroku zahŕňal len to najlepšie a najväčšie, čo by najviac odrážalo Božiu slávu.“

NAMAĽOVAL AJ SÁM SEBA

Zachoval sa tak veľkolepý umelecký projekt neskorobarokového staviteľstva, sochárstva i maliarstva. „Už prvé sekundy, keď človek do chrámu vkročí, musia spraviť dojem aj na neveriaceho.“

Keďže kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, fresky v ňom odrážajú jeho život. Autorom malieb je významný rakúsky umelec Johann Lucas Kracker. „Najväčšia freska je v  strede chrámu, hovorilo sa, že sa na nej

nachádza sto osôb. Otec Joachim si raz dal námahu, spočítal ich a vyšlo mu, že ich je tam o niečo menej. Kracker tam namaľoval aj sám seba ako muža vo feudálnom oblečení sediaceho na skale,“ ponúka zaujímavosť novic Rádu premonštrátov Jakub Ronald Gedeon.

Historický glóbus z rokov 1871 – 1874 pochádza z dielne významnej pražskej firmy Jan Felkl & syn. Snímka: Marián Špacai

REKORDÉR SVOJEJ DOBY

V  interiéri chrámu nechýbajú oltárne obrazy sv. Augustína i sv. Norberta, zakladateľa Rádu premonštrátov. Nenápadná je socha premonštráta sv. Hermana Jozefa zo Steinfeldu.

„Je to jediná socha tohto rehoľníka z 13. storočia na území Slovenska. Vedel opravovať hodiny a bol taký obľúbený, že sestry premonštrátky, ktoré chodil spovedať, raz i predstierali, že sa im pokazili, len aby k nim tento láskavý starec prišiel. Dožil sa 91 rokov, čo je na 13. storočie neuveriteľné, je možno rekordérom svojej doby.“

ZRUŠENIE REHOLE V MONARCHII

Veľkolepú novostavbu si však premonštráti v polovici 18. storočia nestihli dlho užiť, lebo po smrti Márie Terézie na trón nastúpil cisár Jozef II., ktorý zrušil väčšinu reholí v Habsburskej monarchii.

Tomuto osudu sa v roku 1787 nevyhli ani premonštráti, z Jasova boli vyhnaní a majetok poštátnený. Našťastie, už v roku 1802 panovník František I. obnovil pôsobenie premonštrátov.

„Nastalo ďalšie obdobie zlatého veku, až do začiatku prvej svetovej vojny. Cisár dal premonštrátom aj úlohu venovať sa výchove uhorskej mládeže, pričom jasovským rehoľníkom zveril štyri gymnáziá – v Rožňave, Košiciach, Levoči a vo Veľkom Varadíne,“ hovorí Veronika Timuľáková.

Jedinečná knižnica z 18. storočia ukrýva v policiach približne 40 000 zväzkov. Snímka: Opátstvo Jasov

ZA MÚRMI I KARDINÁL KOREC

Spomínané gymnázium v Košiciach spravujú premonštráti aj dnes. K obnove v roku 2013 však viedla tŕnistá cesta. Po prvej svetovej vojne nastal opäť úpadok, lebo majetky boli roztrieštené medzi novovzniknuté štáty.

Po nástupe komunizmu prišla v apríli 1950 neslávne známa barbarská noc, ktorá znamenala likvidáciu rehoľného života v socialistickom Československu.

„Keď prišla barbarská noc, žil v kláštore jeden brat, ešte nebol ani kňazom. Do jasovského kláštora vtedajšia komunistická moc sústredila 142 jezuitov. Bol medzi nimi aj kardinál Ján Chryzostom Korec. Vo svojej knihe opísal príbeh, ako sem za ním prišla mama a doniesla mu balík,“ vykresľuje udalosti internácie rehoľníkov brat Jakub.

„Jezuitov tu držali asi dva týždne, potom štátna moc usúdila, že v Jasove majú až príliš krásne prostredie, tak ich transportovala do oveľa drsnejších podmienok v Podolínci,“ dopĺňa historička. S  vyprázdnenými priestormi kláštora režim experimentoval.

Najprv tu sídlila škola pionierov, potom zariadenie pre hluchonemé deti a neskôr ústav sociálnej starostlivosti, ktorého poslední klienti odišli v roku 2004. Až vtedy premonštráti definitívne prebrali všetky priestory späť.

RELIKVIA BLAHOSLAVENÉHO

V máji 2018 pribudla do kostola relikvia blahoslaveného cisára Karola Habsbursko-Lotrinského. „Habsburský rod bol spojený s kláštorom v Jasove, preto sme sa o túto relikviu uchádzali. Je patrónom mieru medzi národmi, za ktorý je aj v dnešnej dobe veľmi aktuálne sa modliť.“

Karola blahorečil Ján Pavol II. v roku 2004 a bol medzi poslednými, ktorých beatifikácii aj osobne predsedal pred svojou smrťou. „Prepojenie ich osudov sa takto spečatilo – Wojtyłovci totiž dali svojmu synovi meno Karol práve po tomto panovníkovi, pretože pápežov otec za cisára bojoval v rakúsko-uhorskej armáde.“

Chrám z polovice 18. storočia uchváti dušu už na prvý pohľad. Snímka: Opátstvo Jasov

JEDINEČNÁ KNIŽNIČNÁ SÁLA

Novodobé dejiny po nežnej revolúcii priniesli aj obrodenie ďalších jedinečných priestorov kláštorného areálu v Jasove. Od roku 2012 pod záštitou súčasného opáta Ambróza Martina Štrbáka totiž prebieha katalogizácia historickej knižnice, akej niet na Slovensku páru.

„Taká baroková knižničná sála sa u nás nenachádza nikde inde. Zachovala sa na pôvodnom mieste a je jednou z najväčších súkromných historických knižných zbierok na Slovensku. Stále mapujeme, čo všetko tu máme, evidujeme knihu po knihe a postupne skladáme dieliky,“ hovorí knihovníčka.

V impozantných policiach hlavnej knižničnej sály sa nachádza približne 40 000 zväzkov. V skladoch sú však uložené ďalšie, v celom kláštore môže byť spolu do stotisíc kníh. Najstaršia pochádza z roku 1505, je to humanistická tlač z Bologne o živote Apollónia z Tyany.

„Zaujímavé je, že sme ju našli až relatívne nedávno, pretože bola v obale z 19. storočia, čím pôsobila maximálne nenápadne.“ Ešte staršie boli štyri stredoveké kódexy a 132 inkunábul, čiže prvotlačí. Datujú sa do druhej polovice 15. storočia až začiatku 16. storočia.

„V  sedemdesiatych rokoch boli vyvezené do Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sú v depozitároch dodnes. Patria k najvzácnejším artefaktom nášho knižného dedičstva na Slovensku.“

AJ EXOTICKÉ JAZYKY

Keďže kláštory boli v  minulosti centrom vzdelanosti, nájdené knihy ponúkajú široký rozsah vedných odborov. Od teológie cez právo, medicínu, prírodné vedy až po dejiny. „Teda takmer všetky odbory, okrem informatiky,“ usmeje sa knihovníčka. V slovenčine si tu však človek veľa neprečíta.

„Jedine v nejakých jej historických formách. Najtradičnejšími jazykmi sú latinčina, nemčina a maďarčina. Veľa kníh je tlačených švabachom, na to si oko musí zvyknúť.“ Zastúpenie majú aj exotickejšie jazyky ako chaldejčina, kórejčina či akkadčina.

„Na to, že je to katolícky kláštor, je tu aj celkom bohatá protestantská spisba. Napríklad evanjelický preklad Nového zákona v štvorjazyčnej verzii – v sýrčine, gréčtine, latinčine a nemčine.“

Aj v prípade unikátnej knižnice platí, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Kým však v chráme sa sväté omše slúžia počas celého roka, do ostatných sprístupnených častí kláštora vrátane knižnice je možné vstúpiť len v rámci prehliadky. V sezóne sa konajú pravidelne, teraz v zimnom období sú však umožnené iba väčším skupinám po predchádzajúcej dohode.