Malé veci robíme pre radosť zo života

Cieľom našej reportáže je tentoraz podtatranská farnosť Hozelec, ktorej sídlo bolo v roku 2007 preložené z vedľajších Šváboviec. V októbri tu každoročne slávia odpust ku cti Panny Márie Ružencovej.
Pavol Kall 23.10.2023
Malé veci robíme pre radosť zo života

Kostol Panny Márie Ružencovej v Hozelci. Snímka: archív farnosti v Hozelci

Poďme sa najprv zoznámiť s históriou farnosti. Prvou dominantou je farský Kostol Panny Márie Ružencovej. „Vladimírovi Olosovi, ktorý bol správcom farnosti do roku 1997, vďačíme za to, že požehnanie pozemku so slávnostným výkopom sa konala 5. júna 1991 a už o rok neskôr bol kostol dokončený a  11. októbra 1992 aj posvätený,“ priblížil nám jeho novodobú históriu archeológ Matúš Hudák.

V interiéri kostola sa za oltárom vyníma socha Panny Márie s Ježiškom. Od farára Petra Randjáka sa dozvedáme, že ju vyrezal ľudový umelec – pán Sivoň zo Sihelného. „V oltári máme uložené relikvie svätej Márie Gorettiovej a blahoslavenej Anky Kolesárovej.“

U ARCHANJELA MICHALA

Ak sa chceme počas svätej omše nadýchať aj historickej atmosféry, tak vo filiálnej obci Gánovce sa nachádza Kostol sv. Michala, archanjela. Ide o vzácnu ranogotickú stavbu z druhej polovice 13. storočia.

„Nájdeme v ňom nástenné maľby datované do polovice 14. storočia, ktoré vyjadrujú dva ucelené programy,“ informuje nás ďalej Matúš Hudák. Vo svätyni je to kristologický cyklus z Ježišovho detstva a v lodi kostola eschatologické obrazy.

„Medzi vzácne vybavenie kostola patrí aj neskorogotický oltár svätého Stanislava datovaný okolo roku 1500, pravdepodobne zo spišskokapitulskej rezbárskej dielne.“ Archeológ zároveň spomína potešiteľný fakt, že v súčasnosti farnosť spracováva projektovú dokumentáciu na celkovú sanáciu kostola.

Farár Peter Randják počas slávnosti Božieho tela v Gánovciach. Snímka: archív farnosti v Hozelci

VÍTA NÁS KRISTUS KRÁĽ

Filiálny ranogotický Kostol Krista Kráľa v Švábovciach s neskororománskymi prvkami je datovaný do druhej polovice 13. storočia. „O storočie neskôr bol obohatený freskovou výzdobou ovplyvnenou talianskym obdobím trecenta.“

Zobrazené sú výjavy zo života svätého Mikuláša a ďalších svätcov, osobitne si všímame obraz Panny Márie Ochrankyne a svätého Michala, archanjela vážiaceho duše. Matúš Hudák upriamuje našu pozornosť na rozsiahly cyklus výjavov zo života Krista v dvoch pásoch nad sebou.

„Keďže kostol bol v zlom stave, všetky vzácne oltáre a sochy v roku 1929 odkúpilo Východoslovenské múzeum. Medzi nimi aj sochy zo zbúraného Kostola sv. Martina v Hozelci, ktoré sú teraz v bratislavskej SNG,“ spresňuje archeológ.

KATOLÍCI A EVANJELICI

Pri posune od histórie k súčasnosti zaujme, že vo filiálke Švábovce žijú katolíci a evanjelici v príjemnej aj aktívnej zhode. Peter Randják oceňuje vzájomnú plodnú spoluprácu.

„V Švábovciach je evanjelická fara, ktorá spravuje dediny v našej farnosti vrátane Hranovnice až po Vernár. Farárom je Martin Zaťko a kaplánkou jeho manželka Viera.“

V rámci spolupráce sa stretávajú v škole pri vyučovaní náboženstva a na rôznych obecných podujatiach. „Na slávnostiach dni obce Švábovce organizujeme ekumenické pobožnosti, každý rok striedavo v kostoloch oboch cirkevných spoločností.“

V Kostole sv. Michala, archanjela, v Gánovciach sa nachádzajú nástenné maľby zo 14. storočia. Snímka: archív farnosti v Hozelci

FARSKÝ ODPUST A RUŽENEC

Na odpustovú slávnosť sa veriaci pripravujú modlitbou ruženca a  spytovaním svedomia. „Svätá spoveď a prijatie Eucharistie je vrcholom života mariánskeho ctiteľa. Cieľom je byť svedkami viery a vieme, že nasledovanie patrónky farnosti v pokore, tichosti srdca a v odvahe urobiť, čo nám hovorí jej Syn, nám v tom pomáha,“ uvažuje nahlas otec Peter.

Mariánska úcta sa však nekoncentruje len do prípravy na odpust. „Každá filiálka vo farnosti má svoju ružu, alebo aj dve. Udržujú modlitbu svätého ruženca stále živú a pritom prispievajú či už finančne, modlitbou, alebo konkrétnymi aktivitami na potreby kostolov a farnosti,“ objasňuje Róbert Hiľovský z pastoračnej rady v Hozelci.

Členmi ruží nie sú len seniorky, ale aj mladí ľudia, ženy a muži. „Ruženec je pre nás vynikajúca pomôcka, lebo uvažujúc o Kristovi, prosíme Pannu Máriu o silu niesť každodenný kríž trpezlivejšie,“ poukazuje farár na jeden z hlavných významov tejto modlitby.

Ruženec sa každý pondelok modlí aj skupinka veriacich v zrekonštruovanom katolíckom dome. „Je to pekná, spontánna aktivita veriacich. Po modlitbe si potom radi spolu zájdu na kávu či čaj a podelia sa aj o svoje radosti i starosti.“

RÔZNE FORMY PUTOVANIA

Aj v tejto farnosti dôverne poznajú putovanie kaplnky zázračnej medaily medzi rodinami. „Konkrétna rodina má kaplnku týždeň vo svojom dome a spoločne sa pri nej modlí a vyprosuje si požehnanie pre celú rodinu,“ opisuje Róbert Hiľovský.

Sám mnohokrát navštívil Kaplnku Panny Márie zázračnej medaily v Paríži a táto pobožnosť podľa neho prináša mnoho dobra a požehnania. Farnosť sa tiež každoročne zameriava na prípravu a  slávenie Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Okrem toho sa „už od čias pádu totalitného režimu konajú pobožnosti k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v každú prvú sobotu mesiaca“, keď sa putuje na fatimské soboty do Levoče.

Pešiu púť na Mariánsku horu v Levoči organizujú v Hozelci v sobotu pred odpustovou slávnosťou Návštevy Panny Márie. Mariánsku úctu pomáha rozvíjať blízkosť popradskej Konkatedrály Sedembolestnej Panny Márie, ktorú mnohí veriaci navštevujú po práci či po vyučovaní.

Okrem májových a októbrových mariánskych pobožností funguje tiež akcia Milión detí sa modlí ruženec, pri ktorej deti zažijú silu spoločnej modlitby a spoznajú jej krásu a príťažlivosť.

Pôstny čas býva vo farnosti spojený s ďalším putovaním. Je ním krížová cesta so živými obrazmi. Tento rok sa konala v Švábovciach. „Miestna mládež na pozadí dramatickej hudby a prebásneného textu pomerne identicky stvárnila všetky postavy,“ hovorí Mária Šimoňáková z pastoračnej rady v Gánovciach. „Do krížovej cesty sa počas pôstu zapájajú aj deti, mládež, otcovia, matky či starí rodičia.“

Hraná krížová cesta v podaní farníkov. Snímka: archív farnosti v Hozelci

DÔLEŽITÉ PRE DETI

Počas leta sa v hozelskej farnosti už dlhé roky koná detský tábor. „Je skvelé vnímať výbornú atmosféru a tiež myšlienku zapojiť do organizácie aj rodičov a mládež. Odrastené deti potom pokračujú ako animátori a možno raz prevezmú celú aktivitu.“

Mária Šimoňáková spomína aj to, že v čase pandemických obmedzení detský tábor nahradil deň rodiny. Vo filiálke Švábovce takisto viac rokov funguje projekt Pastoráčik. Zuzana Čížiková z tamojšej pastoračnej rady nám ho ochotne priblížila.

„Prvé roky fungoval v prenajatých obecných priestoroch obce Švábovce. Raz do týždňa pod vedením mamičiek nacvičovali deti od päť do trinásť rokov pesničky na detské omše, vyrábali ružence, adventné vence, kreslili si a hrali hry. Bol to milý večerný čas v malej komunite.“

Postupne sa činnosť Pastoráčika rozširovala a v súčasnosti slúži aj na aktívnu prípravu prvoprijímajúcich detí, nacvičuje sa tu koledovanie Dobrej noviny či vianočné a trojkráľové pásmo. Ale už v novozrekonštruovanom Katolíckom dome v Švábovciach.

Zrekonštruoval sa na podnet niekdajšieho správcu farnosti Dušana Majerčáka, keďže išlo o majetok Cirkvi. „Je naším malým domčekom, útulným miestom stretávania detí, mládeže, dospelých i seniorov,“ vysvetľuje s radosťou Zuzana Čížiková.

Domček využíva na nácviky miestny spevácky zbor Studnica či malý detský spevácky zbor Studnička, v chladnejšom počasí sa tam konajú pobožnosti aj fašiangové predstavenia a vianočné posedenia.

Tohtoročný farský detský tábor. Snímka: archív farnosti v Hozelci

ZAUJÍMAŤ SA O DRUHÝCH

Otec Peter je nadšený aj z farského plesu. „Veľmi som uvítal myšlienku manželov Šimoňákovcov z Gánoviec pokračovať v tradícii, ktorú založil pán farár Dušan Majerčák. Tento rok sme mali štvrtý ročník. Motiváciou bolo, aby sa farníci stretli aj pri inej príležitosti než v kostole. Lepšie sa tak spoznali a v odľahčenej atmosfére vznikli nové priateľstvá.“

A čím sa miestny farár necháva každodenne inšpirovať, aby bol život vo farnosti zaujímavý? „Inšpiruje ma prijatie zo strany farníkov. Vedia, že som tu, aby som im prinášal Boha v slove, požehnával ich a vysluhoval sviatosti, ale vedia aj to, že žijem medzi nimi. A to dáva zmysel im aj mne.“

O  súčasnej náročnej dobe si duchovný myslí, že to nie je ani tak pre okolnosti, ako skôr pre náš sebecký postoj. „Preto chcem všetkých povzbudiť do úprimnej snahy byť dobrým človekom. Také malé veci, ako pozdrav na ulici, úsmev na predavačku v obchode, poďakovanie za natankovanie na benzínke a podobne, sú zároveň zásadné pre slušnosť a radosť zo života. Je dôležité zaujímať sa viac o druhých než len o seba či svoj plný žalúdok.“