Marianka je živé pútnické miesto

„Najdôležitejšie, koho ľudia môžu stretnúť v Marianke, je naša Mama. Tam, kde je dom, kde je mama, ľudia prichádzajú, aby sa s ňou porozprávali, podelili sa s ňou o svoje radosti i potreby. Aby si niečo odniesli zo stretnutia s ňou.“

Týmito slovami sa nám prihovára páter Michal Krysztofowicz z Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman, ktorý je administrátorom miestnej farnosti a správcom Baziliky Narodenia Panny Márie.

Spolu s ním sme sa pozreli na to, čo si dnešný človek môže zobrať zo stretnutia s nebeskou Matkou v Marianke.

Milostivá soška

Pozornosť návštevníka pútnického areálu v Marianke zaujme ako prvá Bazilika Narodenia Panny Márie. Ide o gotický chrám, ktorého základný kameň na konci 14. storočia položil kráľ Ľudovít I. Veľký. Habsburskí panovníci často cestovali do Marianky, pretože toto miesto sa spája s úctou zázračnej sošky Panny Márie.

Podľa zápisov pavlínov, ktorí v Marianke pôsobili v minulosti, má soška takmer tisíc rokov. Jej pôvod by mal siahať do obdobia okolo roku 1030. „Jeden z pustovníkov, ktorí žili v mieste dnešnej Marianky, mal hlbokú úctu k Panne Márii. Vyrezal si preto sošku z hruškového dreva. V čase ohrozenia, pri prenasledovaní kresťanov, sa pustovník rozhodol sošku ukryť v strome. Ten sa po čase vyvrátil a soška spadla do vody. Tam, kde je teraz Kaplnka svätej studne. Soška zostala na dlho stratená,“ približuje správca pútnického miesta.

Podľa jednej legendy ju neskôr pri prameni našiel akýsi zbojník. Uložil ju do kaplnky, ktorú sám postavil, pretože sľúbil zasvätiť svoj život službe Bohu. Iná legenda zasa hovorí, že sošku našiel nevidiaci žobrák, ktorý sa modlil v lese. Počul hlas, ktorý mu povedal, aby si vodou z neďalekého prameňa umyl oči. On tak spravil a začal vidieť. Z prameňa pritom vytiahol spomínanú sošku Panny Márie.

V roku 1380 dal Ľudovít I. sošku preniesť do hlavného oltára nového chrámu. Tam je umiestnená dodnes. 

Uzdravujúca voda

Každá legenda spätá so zázračnou soškou má spoločného menovateľa – prameň. Ten má zázračnú silu, ktorú od prvých zmienok o uzdravení ľudia začali vyhľadávať. Na mieste nájdenia sošky Panny Márie bola neskôr vybudovaná Kaplnka svätej studne, ku ktorej si dodnes pútnici prichádzajú načerpať osviežujúcu a zároveň uzdravujúcu vodu.

Správca baziliky spomína jeden z nedávnych príkladov zázračného pôsobenia. „Asi dva roky dozadu sme mali prípad tínedžerky Lily. Mala veľký problém s očami. Spolu s ockom prichádzala čerpať vodu z prameňa. Aj tu, aj doma si tou vodou umývala oči. Po istom čase sa jej zrak natoľko zlepšil, že už nemusela nosiť okuliare. Tie nám priniesla ako vótum, poďakovanie za uzdravenie. Uložili sme ich do nášho múzea. Sú svedectvom, že mariánska úcta nie je stará, lebo Matka celý čas koná.“

A konali aj bratia tešitelia, ktorí sa rozhodli obnoviť areál prameňa. Ten v roku 2018 prešiel obnovou a dostal nový, moderný ráz. Navyše, zlepšil sa komfort pútnikov, ktorí už nemusia čakať v dlhých radoch na vodu. Namiesto predošlého bazéna s jednou rúrou si teraz môžu načerpať vodu až z troch kohútikov. „Voda je čistá, tečie nonstop. Pri prameni stretávame veľa ľudí. Odchádzajú povzbudení i posilnení. Mnohí prichádzajú aj v bežné dni načerpať si a zobrať vodu so sebou,“ hovorí páter Michal.

Pomoc bezdetným párom

Dôkazom zázračného pôsobenia Panny Márie sú typické ďakovné tabuľky. Pri lurdskej jaskynke v Marianke začali pribúdať niekedy v predvojnovom období. „Za každou tabuľkou sa skrýva konkrétny príbeh radosti alebo bolesti. Veľmi často je to krátka informácia. Napríklad Vďaka ti, Mária, prípadne Vďaka, Božia Matka. V tých krátkych slovách je celé srdce. V každej tabuľke sa skrýva jeden ľudský príbeh a možno aj viac,“ konštatuje správca baziliky.

Na tabuľkách je najčastejšie poďakovanie za zdravie, život a za deti. „V našej bazilike, keď vchádzate z ľavej strany, je oltár Božského Srdca Ježišovho. Pod ním sú uložené ostatky svätej Teodory. Je to svätica, ktorej príhovor veľmi silno pomáha v oblasti manželstiev, ktoré nemôžu mať deti. A táto svätica je dosť aktívna v tejto oblasti.“

Okrem toho nájdete na tabuľkách poďakovanie za dar viery, šťastné manželstvo či vďaku študentov za pomoc Panny Márie pri zvládnutí maturitných skúšok. Nejde pritom o tabuľky staré desaťročia. Niektoré sú staré iba niekoľko mesiacov či týždňov.

Ďakovať za orodovanie nebeskej Matky pritom prichádzajú do Marianky nielen miestni, ale i ľudia z ďalekého okolia. Svedčia o tom ďakovné tabuľky v nemčine, španielčine, maďarčine, chorvátčine či ruštine. Páter Michal túto rôznorodosť vysvetľuje nasledovne: „Marianka je domom. Je to miesto, ktoré môže navštíviť každý.“

A skutočne každý. Dokazuje to i osobná skúsenosť správcu mariánskej baziliky. „Minulý rok prišli z jedného média natáčať krátky rozhovor s pútnikmi pri svätej studni. Bol tam jeden pán, mal okolo šesťdesiatky. Pýtali sa ho, prečo prišiel do Marianky a prečo si so sebou berie vodu z prameňa. Povedal nejaké odpovede, no nakoniec dodal niečo, z čoho sme zostali prekvapení: že chodí do Marianky, no nie je veriaci. To sa nás hlboko dotklo, lebo nás tým niečo naučil – nemusíme veriť v Boha, no môžeme mať úctu k veciam, ľuďom a miestam, kde Boh pôsobí.“

Stretnutie s Mamou

Tieto a aj iné prejavy úcty k Panne Márii svedčia o tom, že mariánsky kult nie je niečo, čo patrí do histórie, čo prežívajú už iba staršie generácie. Aj tie dnešné sa totiž presviedčajú, že nebeská Matka za nich neustále oroduje.

Správca najstaršieho mariánskeho pútnického miesta na Slovensku si tiež nemyslí, že by malo ísť o niečo staromódne. „Je pravda, že mariánska úcta je dosť teologický pojem. Keď sa však na to pozrieme z hľadiska rodinných vzťahov, tak to už znie trocha inak. Prichádzame za Mamou, ktorej orodovanie sa tu v Marianke preukazuje v znamení zázračnej sochy už tisíc rokov. Je však jedno, či je socha staršia, alebo mladšia. Ide o vzťah. Mama je predsa vždy mladá. Rovnako aj vzťah s nebeskou Matkou je vždy čerstvý. Môže mať tisíc rokov, ale každé stretnutie je naplnené radosťou z toho, že je tu niekto, kto na mňa čaká.“

Miesto mladé duchom

Dnes je Marianka vyhľadávané miesto nielen pre mariánsku úctu, ale i pokoj, ktorý tam človek z rušného veľkomesta nájde. Počas víkendov a voľných dní tam totiž prichádzajú ľudia z neďalekej Bratislavy, aby si oddýchli od ruchu veľkomesta.

A niektorých atmosféra tohto pútnického miesta natoľko nadchla, že si tam našli aj svoje trvalé bývanie. Páter Michal hovorí, že sú farnosťou mladých ľudí. „Máme veľa mladých rodín s rodičmi vo vekovej kategórii 25 - 30 rokov a tí tiež majú veľa detí. Smejeme sa, že nám chýbajú seniori.“

O pastoráciu farníkov i pútnikov sa starajú pátri Michal, Chryzostom a Faustin z Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman. Pomocnú ruku im podáva aj rehoľný brat Anton a ďalší spolupracovníci, ktorí pátrom pomáhajú v tom, aby pútnické miesto vyzeralo dobre. „To je taká naša mariánska rodina,“ hovorí páter Michal.

Pútnikov pribúda

K nej zaiste patria aj ľudia, ktorí do Marianky prichádzajú pravidelne za nebeskou Matkou. A hoci po pandémii sa rady pútnikov preriedili, teraz ľudia znova pribúdajú. „Je to zaujímavé a myslím si, že aj požehnané. Keď sa pozeráme na to horké ovocie, ktoré priniesla koronakríza, keď počet pútnikov všade výrazne padol, tak v Marianke dnes vidíme opačný trend.“

Túto situáciu si správca baziliky nevie celkom vysvetliť. „Asi to bude tým, že v kostole kúrime,“ hľadá s úsmevom páter Michal príčinu pribúdajúcich pútnikov. Tou by však mohla byť aj atmosféra, ktorú sa bratom tešiteľom podarilo v Marianke vytvoriť. „Je taká domáca. Každý je u nás prijatý. Veľa ľuďom sa venujeme súkromne, máme svojich pravidelných penitentov. Môžeme povedať, že Marianka je živé pútnické miesto.“

Celú fotogalériu si môžete pozrieť TU.